Venuje sa aktuálnym témam, najradšej však hokeju, futbalu a motoristickým športom. 

Peter Marko

<ul>
<li>Čo by sa malo zmeniť v slovenskom tenise?</li>
<li>Aké sú príčiny úpadku nášho tenisu?</li>
<li>Aké možné riešenia vidí Solčáni?</li>
<li>Sú podmienky vo svete na trénovanie lepšie ako u nás?</li>
<li>S čím sa Solčáni stretol počas pôsobenia v Číne?</li>
</ul>

solcani

Solčáni má za sebou pestrú trénerskú kariéru, počas ktorej viedol množstvo skvelých tenistov, reprezentantov svojich krajín a pôsobil dokopy v deviatich štátoch. Cestovať s hráčmi na okruhu už nechce. Dnes sa zameriava najmä na rozvoj a pomoc talentovanej mládeže a vidí, že s jej rozvojom to na Slovensku nie je vôbec ideálne.

Na Slovensku momentálne rezonujú slová Chantal Skamlovej o tom, ako ju zväz označil za neperspektívnu, odmietol ju sponzorovať a prakticky jej znechutil tenis. Čo si o tom myslíte?

„O nominácii na fedcupové stretnutia rozhoduje kapitán Lipták. On je kapitán a tak sa rozhodol. Zväz má taktiež právo rozhodnúť o tom, komu pomôže, koho pokladá za perspektívneho a koho naopak nie. Nemôžu do NTC prijať každého a je logické, že odmietnutých hráčov ako Chantal bolo viac. Zaujímavejšie však je to, že dnes je v NTC vraj až 18 hráčov a ponuky dostavajú možno aj hráči, ktorí potenciál nemajú. Prečo zrazu stavia zväz na kvantitu, keď predtým mali tak prísne kritériá na kvalitu? Akokoľvek, Chantal svojím víťazstvom proti Schmiedlovej v nedeľu dokázala, že je bojovníčka a má potenciál.Podotknem však, že sa neozýva len ona. Vladimír Pláteník upozorňuje na nedostatky už dlhodobo. Ku kritike sa pripojil aj deblista Filip Polášek, keď na protest odmietol reprezentovať Slovensko. Výsledky zväzu kritizuje aj prezident Slovenského olympijského a športového výboru Anton Siekel a dokonca priamu kritiku proti fungovaniu STZ nedávno vyjadril aj Dominik Hrbatý. Na jeho návrh podpory trénerov, ktorí vychovávajú hráčov do 12 rokov sa mu dostalo odpovede, že „STZ nemá záujem podporovať deti do 12 rokov.“ Práve Dominik ako aj Dominika Cibulková vraj boli taktiež zväzom ohodnotení ako neperspektívni.“

Náš tenisový zväz sa dostáva čoraz pod väčšiu kritiku. Ako to vidíte vy a čo sa v jeho štruktúrach musí zmeniť?

„Rád sa držím faktov a preto chcem viac hodnotiť než kritizovať. Rekapituloval by som najprv vyjadrenia našich trénerských osobností. Marián Vajda sa začiatkom roku vyjadril, že stav slovenského tenisu je alarmujúci. Súhlasím s jeho vyhlásením, že „jedna vec je povedať, že nemáme talenty a čakať, že sa snáď niekto objaví, a čosi celkom iné talenty aktívne vyhľadávať“. Dominik Hrbatý tvrdí, že ak nespravíme zmeny teraz, tak to môžeme rovno zabaliť. Vladimír Pláteník zas vyhlásil, že už teraz je neskoro a výsledky zmien by sa ukázali až o 10 rokov. Jediný Karol Kučera stále obhajuje fungovanie STZ. Podľa neho je v dobrej kondícii a nevidí v jeho fungovaní žiadny problém. Karol vidí skôr problém v rodičoch a v tom, že hráči prichádzajú do národného tenisového centra technicky nepripravení. Ján Krošlák podporuje projekt NTC a za zlými výsledkami vidí lenivých hráčov a nedostačujúcu prácu v kluboch. S týmto názorom sa môžem taktiež čiastočne stotožniť. Každý má kus pravdy. V poslednej dobe sa roztrhlo vrece s vyhláseniami hráčov o rodinkárskych vzťahoch v STZ, nedostatočnej podpore mládežníckych tenistov mimo Bratislavy, netransparentnom a neefektívnom financovaní obrovských projektov Národných tenisových centier v Bratislave a Košiciach. Je toho veľa. Projekt národného tenisového centra v Bratislave by som aj ja osobne bral ako pozitívum. Lenže NTC nie je jedinou zodpovednosťou STZ. STZ je totiž ako riadiaci orgán zodpovedný aj za rozvoj mládeže pred príchodom do NTC. Hlavne keď sa zdá byt všetkým jasné, že neúspechy v našom tenise sú silno prepojené práve s upadajúcou kvalitou hráčov prichádzajúcich z regiónov. Keď nebude zdroj vody, tak vymrieme. Otázka je, či sa budeme vyhovárať na rodičov, kluby a lenivú mládež, dokým nebudeme mať už žiadne výsledky alebo s tým niečo kompetentní ľudia urobia.“

Aké riešenia by ste ale navrhli?

„Počul som&nbsp; veľa príbehov od hráčov a rodičov.Keď sa tak zamyslím a prejdem si všetky tie sťažnosti a vyjadrenia, tak v podobnej situácii, v akej sa teraz s tenisom na Slovensku nachádzame, treba zmeniť asi všetko, alebo nič. Je to križovatka ciest.Minimálne treba vymeniť ľudí, ktorí sú tam už 30 rokov. To neexistuje asi v žiadnom inom zväze. Navyše je zväz málo transparentný. Nerozvíja regióny mimo Bratislavou, za ktorou je púšť a každý funguje na vlastné „triko“. Perspektívne deti v regiónoch sú donútené v 12 rokoch skončiť s tenisom alebo sa odsťahovať do Bratislavy, čo nie je riešením pre každého. Je smutné, že dlhodobo upadajúce výsledky slovenských športovcov boli len dozvukom ako tak nastoleného komunistického systému. Mečíř, Vajda, Kučera, Krošlák, Hrbatý, Beck boli svetová špička. Potom boli stagnujúci Kližan a Lacko. Za nimi bol spád, kde zachraňovali zubami-nechtami naše meno Andrej Martin, Jozef Kovalík, Noro Gomboš alebo Filip Horanský, ktorí sa nachádzajú už teraz na pokraji svojej kariéry. A čo je po nich? Ešte väčšia diera. Ďalšie detaily rozvíjať zbytočne nechcem. Ponúkať tu akékoľvek podnety a riešenia nemá zmyslel, pretože sa tým jednoducho len na pár rokov zalepia oči do hĺbky nevidiacej tenisovej verejnosti. Vytvoriť jeden projekt, vymeniť jedného či dvoch funkcionárov nikomu nepomôže. Urobilo sa aj veľa dobrých vecí, ale jednoducho to už dlhšie nefunguje. Necítiť snahu, motiváciu a záujem pomáhať regiónom, ako aj mládeži a to je problém, na ktorom stroskotávame.“

Čo sú hlavné príčiny úpadku nášho tenisu?

„Kvalita ako aj počet zúčastnených v profi tenise sú na úpadku vo väčšine vyspelých krajinách sveta. To je fakt, ktorý môžem len potvrdiť z osobných skúseností, keďže som posledných 22 rokov študoval a pracoval nielen vo vyspelých západných krajinách, ale aj postkomunistických krajinách či dokonca komunistickej Číne. Trénoval som s top hráčmi v Londýne, New Yorku, Zürichu, Miami, Krakove, Aucklande, Budapešti či Šanghaji. Čiže kríza v tenise nie je len u nás. Je to globálny problém. Tenis vyžaduje sebadisciplínu, húževnatosť a vytrvalosť. Tieto vlastnosti už nie sú populárne. Prsty v tom určite majú aj moderné technológie, ako aj ultraliberálny spôsob výchovy, ktorý sa dnes v západnom svete tak veľmi presadzuje. Deti dnes problémy neriešia, ale ich jednoducho vygúglia. Ovplyvnilo to nielen deti, ale aj rodičov a trénerov. Sú pohodlnejší a znesú menej.&nbsp;Často mám pocit, že tenis brzdia nie len zväzy, ale hlavne obrovské egá samotných trénerov.&nbsp;Kedysi sa musel tréner postupne vypracovať. Teraz si len nájde lepšie zaplatený džob v zahraničí a ujde. Určite by nebola vhodná kritika v štýle, že zväz nič nerobí alebo že všetko, čo robí, je zlé. Otázkou však je, že čo sa pre zlepšenie situácie robí, ako sa situácia analyzuje a kto na to dozerá?“

Máme na Slovensku momentálne také talenty, ktoré by mohli nadviazať na úspechy Cibulkovej, Hantuchovej, Hrbatého a ďalších?

„Toto by mal hodnotiť a analyzovať Slovenský tenisový zväz. Ja sa pohybujem väčšinou v zahraničí.“

Robíme na Slovensku niečo inak na rozdiel od úspešných krajín, ktoré produkujú skvelých tenistov ako na bežiacom pase?

„V NTC máme niekoľko dobrých a skúsených trénerov, lenže pán Moška mi v telefonáte povedal, že špičkových trénerov na Slovensku spočíta na prstoch jednej ruky. Koľko má zväz top metodikov s medzinárodnými skúsenosťami? Nula. Dokonca ani jedného na plný úväzok. Keď mi zväzový metodik Juraj Nemček oznámil, že je v kancelárii len v stredu od 9.00 do 12.00, tak som skoro odpadol. V modernom športe sú už potrební výkonnostní analytici, štatisti, športoví psychológovia, technickí experti a ďalší. Bývalých profesionálnych a poloprofesionálnych hráčov máme neúrekom a je preto logické, že do úlohy travel-tour koučov je tu adeptov veľa. Po tejto stránke sme naozaj silní. Lenže taký tréner nevie rozvíjať mládež a juniorov. Po ukončení kariéry totiž dostal ihneď pozíciu cestovať s ďalším hráčom a na vzdelanie a trénerskú prax mu čas nezostal. Čo ma neprekvapilo, je vyhlásenie zväzového metodika, že naše bývalé hráčske hviezdy a hviezdičky sa nemajú záujem a ani snahu vzdelávať. Prirovnám to k nemocnici, kde ordinuje 20 kvalitných gynekológov, ale len jeden dobrý chirurg, jeden priemerný ortopéd, ani jeden detsky lekár, ale za to dvaja špičkoví patológovia. Hráč a neskôr tréner, ktorý cestuje po okruhoch a turnajoch, nemá ani šajnu o metodike a rozvoji mládežníckych kategórií. A v tomto bode stroskotávame. Myslím, že keď sa po tomto zväz sťažuje na nekvalitnú techniku hráčov, ktorých prijímajú do NTC, tak si tým trošku sype popol na hlavu.“

Čím to je, že napríklad Češky dokážu mať pravidelne medzi ženami v TOP 50 niekoľko tenistiek naraz, kým my sme radi, že máme v TOP 100 aspoň jednu?

„Český tenis rozvíja talenty lokálne a to hneď v niekoľkých kvalitných centrách po celej krajine. Na Slovensku sa všetko centralizuje len do NTC v Bratislave. Česi majú proste niekoľko kvalitných stredísk, ktoré ponúkajú podmienky pre rast mládeže, ako aj profesionálnych hráčov. U nás toto chýba a logicky si preto neudržíme v menších mestách ani kvalitnejších trénerov. Uvediem príklad - ak v Banskej Bystrici majú rôzne kategórie nedostatok rovnocenných partnerov, tak vo Zvolene, Žiari nad Hronom a Ružomberku to bude rovnaké. Ale ak by existovalo centrum pre hráčov zo stredného Slovenska, kde by zväz pre nich organizoval pravidelné testy, kempy alebo organizované zápasy pod dohľadom skúsených trénerov, tak možno by sme mali o 10 rokov podobné výsledky ako Česi.“

Máme na Slovensku vôbec dostatok špičkových trénerov?&nbsp;

„Čo je to špičkový tréner? Chybou je, že to nikto nerozlišuje. Experti v rôznych oblastiach by mali byť systémovo prepojení a dopĺňať sa. Marián Vajda je špičkový cestovný tréner pre hráčov prvej stovky rebríčka, aj to nie pre všetkých. Ale nemá skúsenosti ani vzdelanie na rozvoj mládeže, pretože ich nemá mať odkiaľ. Napriek tomu je hodnotený ako najlepší tréner histórie.&nbsp;Byvalí poloprofesionálni hráči, ktorí sa pretransformujú doslovaza noc bez vzdelania a potrebných trénerských skúseností na trénerov, sú najefektívnejší v roli cestovného trénera na ITF, Futures a Challenger Tour. V tejto úlohe sú pomerne efektívni a takých máme na Slovensku veľa. Z nich napríklad žije NTC. Najkomplexnejší by mali byť rozvojoví tréneri mládeže, pretože tí sú najdôležitejší pre úspechy a rozvoj ďalších generácií. Vytvárajú produkt, ktorý tí ďalší experti už len preberú a snažia sa naň preniesť svoje know-how. Preto by mali zväzy a akadémie najviac investovať do školenia a podpory práve týchto ľudí. Sú motorom úspechu a tvorcami výsledkov. Tých, ktorých zväz do tejto ulohy zamestnáva, sú priílš mladí a bez skúseností. Na to, aby sa tréner stal komplexným trénerom, mu trénerské Áčko ani zďaleka nestačí. Musí mať za sebou nielen vzdelanie, skúsenosti a výsledky, ale hlavne vášeň a snahu zlepšovať a pomáhať. Snaživých trénerov, hladných po kvalitnom vzdelaní je menej a menej. Každý mladý tréner chce len rýchlo zarábať peniaze. Ak mu stačí dobre odbíjať loptičku alebo mať talent jazyka a schopnosť verbálne zmotať rodicov alebo len využiť svoje veľké meno z hráčskych čias, tak na čo sa zaťažovať a zdržiavať ivestíciou do sebavzdelávania. Možno aj preto je komplexných špičkových trénerov nielen u nás, ale na celom svete málo.“

Naposledy z našich talentov vyhrala Tereza Mihalíková juniorský Australian Open, ale odvtedy o nej prakticky nepočuť. Prečo nezvládla prechod do ženského tenisu?

„Terezka ma vynikajúci cit pre loptičku a hru na sieti. Možno aj preto sa jej darí viac vo štvorhre. V tom roku, keď vyhrala Australian Open, som na pozvanie pána Hlavného s ňou strávil týždeň v Empire Trnava. Hodnotil som jej stav a následne hneď odstraňoval nedostatky. Po kondičnej a telesnej stránke na profesionálny tenis vtedy nebola vôbec pripravená. Vyzdvihol to hlavne kondičný tréner Maroš Molnár. Po technickej stránke tam boli určité limitácie, pre ktoré na hráčky prvej stovky jednoducho nestíhala. Bolo to roboty minimálne na pol roka, aj to s niekým, kto sa do toho naozaj vyzná. Na tom sme sa zhodli aj so šéftrénerom Vladimírom Pláteníkom. Empire Trnava sa podľa všetkého snažil jej vo všetkom vyhovieť a poskytnúť tie najlepšie podmienky. Akokoľvek, chybu vidím hlavne v tom, že jej otec sa rozhodol v tomto zlomovom bode kariéry, aby sa pri výbere trénerov Terezka rozhodovala sama, a to hlavne na základe chémie, akú k nim cíti. Súhlasím, že chémia medzi trénerom a hráčom je hlavne v ženskom tenise veľmi dôležitá, ale otázne je, podľa akých kritérií a hodnôt sa hráč v pubertálnom veku rozhoduje. Následne zmenila niekoľko trénerov a jej hra stagnovala 4 roky až dodnes. Myslím, že dnes skúša šťastie v NTC. Je to šikovné a pozitívne dievča. Verím, že sa jej podarí čo najskôr dosiahnuť svoje tenisové sny, lebo na to má.“

Prečo mnohí skvelí juniori zlyhajú pri prechode do seniorského tenisu a čo musia urobiť, aby to zvládli?

„Je to sitko, ktoré ukáže, kto tenis naozaj miluje, ale hlavne koľko je ochotný obetovať a čo je ochotny urobiť pre to, aby dosiahol tie najvyššie méty. Tam už nestačí len talent. Nik vám nič nedá zadarmo a každý má rovnaký cieľ. Nestačí byť ambiciózny a o úspechu len rozprávať. Len ten, kto má dobrú finančnú podporu, vytrvalosť, silu a podporu okolia ísť ďalej, aj keď ho opakovane stretnú neúspechy, má šancu sa tam prepracovať. Preto cítim zodpovednosť a považujem za najdôležitejšie dať deťom do 12 rokov tie najlepšie technické a pohybové základy. Takže ak chce zväz prijímať do NTC technicky dobre pripravených hráčov, tak túto svoju zodpovednosť nesmie ignorovať a mal by investovať do expertov a kvalitného vzdelávania trénerov. Pozývať na školenia a semináre 80-ročných dedov, ktorí tvrdia, že technika nie je podstatná a nechajme deti hrať tak, ako sa im chce, je absolútne nezodpovedné.“

Trénovali ste prakticky po celom svete. Kde ste našli najlepšie a najhoršie podmienky?

„Kdekoľvek som pôsobil, tak nikde to nebolo ideálne. Tenis je všade na svete závislý hlavne od času a peňazí rodiča. Za všetkými legendami v tenise bola obeta rodiča a nie zväzov či akadémií. Švajčiarsky zväz nevychoval Benčičovú, Mouratoglou nevychoval Williamsovú ani Tsitsipasa. Nemecký zväz nevychoval Kerberovú ako španielsky zväz nevychoval Nadala. Tú najťažšiu a najšpinavšiu robotu museli urobiť rodičia. Niekde majú o niečo prísnejšie kritériá na kontrolu a zadávanie trénerských licencií, ale vo väčšine krajín ich netreba vôbec. Kvalita trénerov je taktiež všade plus-mínus rovnaká. Či je to Švajčiarsko, Nemecko, Amerika, Čína, Anglicko, Poľsko, Maďarsko alebo Nový Zéland, všade opravujem hráčom tie isté zásadné technické zlozvyky.“

Ktorá krajina bola pre vás najväčšia exotika?

„Určite to bola Čína a Šanghaj. Bol to šok. Na prekvapenie tam bolo veľmi čisto, bezpečne a ľudia k nám boli veľmi milí. Za 3 mesiace sa mi podarilo dostať pozíciu šéftrénera celej 48-miliónovej provincie. Bol som zodpovedný za niekoľko tenisových a kondičných trénerov, okolo dvadsať hráčov, z ktorých bola minimálne polovica v reprezentácii Číny. Mali sme svojich kuchárov, ja svoju asistentku a šoférku. Tréneri boli na prekvapenie dosť leniví. Prišiel mi podať ruku aj samotný primátor Šanghaja s delegáciou a keďže som nebol čínsky tréner, tak na moje tréningy vyslali dozerať pani z ministerstva športu. Každý deň mi 3 hodiny stála za chrbtom a všetko si zapisovala. Bola to príjemná a elegantná pani v klobúku. Cestovaním po turnajoch som videl dve tváre Činy. Supermoderné veľkomestá ako Šanghaj, Guandžou, Nandžing, Čengdu, Peking sú pozlátkom, pod ktorým ukrývajú chudobné lokality, kde ľudia stále žijú vo veľkej chudobe.“

Máte svoju vlastnú akadémiu alebo čomu presne sa teraz venujete?

„Nie, mal som šesť rokov svoju tenisovú školu, ale posledné roky sa skôr zameriavam rozvíjať mládež s potenciálom a dotiahnuť ich do reprezentácie. Po svete som videl až príliš veľa predčasne ukončených kariér vďaka nevhodnej technike, zranení z toho vychádzajúcich a zlých rozhodnutí rodičov, ktoré negatívne ovplyvnili napredovanie hráča. Ako výkonnostný analytik, technický expert a poradca som oveľa efektívnejší ako zamestnanec jedného hráča. Chcem využiť svoj talent, vzdelanie a nadobudnuté skúsenosti a pomôcť tým čo najviac hráčom v rôznych krajinách. To ma napĺňa. V skratke opravujem, prerábam a upratujem po iných tréneroch, čo je veľmi náročná a frustrujúca práca. Obzvlášť, keď&nbsp; musíte nielen zaručiť, ale aj dosiahnuť výsledok. Mal som v rukách už vyše 50 reprezentantov, ktorým som pomohol sa posunúť ďalej. Už nevidím zmysel investovať 30 týždňov v roku cestovaním s profesionálmi, ktorí sa často po ukončení spolupráce ani nevedia poďakovať za všetok čas, energiu a odlúčenie od rodiny, ktoré pre nich obetujeme. Chcem pomáhať, ale len tým, čo si to vážia.“

Tréner Solčáni to povedal na rovinu: Na tomto stroskotáva náš tenis!

Výber pre vás

Tréner Solčáni to povedal na rovinu: Na tomto stroskotáva náš tenis!

Súvisiace články

Serenina dcéra Olympia: Vlastní futbalový klub, na instagrame zarobí viac ako zdravotné sestry

Škamlová predviedla v Piešťanoch spanilú jazdu: Bola som tu skôr ako outsiderka

Fedcupový kapitán Lipták reaguje na ostrý status Škamlovej: Chantal nadhodnocovala svoju úroveň

Pikantné tajomstvo Federerovej slovenskej manželky odhalené: Bola zasnúbená s arabským šejkom

Výber pre vás