Je veľmi skúsený novinár, ktorý pracuje v médiách už niekoľko rokov. Venuje sa predovšetkým hokeju a lyžovaniu. Športu sa venoval aj aktívne. Futbalovo vyrastal v klube ŠK Slovan Bratislava.

Andy Smatana

Pomerne rýchlo ste sa udomácnili na pozícii spolukomentátora hokejových zápasov. Ako sa k vám táto ponuka dostala? - Koncom minulého leta sa mi ozvali z RTVS, že existuje taká možnosť, keďže dovtedajší spolukomentátor a taktiež bývalý hokejista Rasťo Konečný sa stal členom ligovej rady. Prikývol som, dostal som päť zápasov na skúšku, pričom už po treťom mi oznámili, že ma berú na celú sezónu. Stále to je pre mňa výzva a zároveň forma, ako ostať pri hokeji, ktorému sa venujem od troch rokov.

Ako vyzerá vaša príprava na zápas? - Zo začiatku som pred každým duelom zapísal tri strany a dumal som nad každým jedným slovom. Dnes to už tak nie je. Samozrejme, že si naštudujem jednotlivé súpisky, no snažím sa okomentovať dianie na ľade vecne, trefne a objektívne.

Svoje názory prezentujete pred celým Slovenskom. Mávate z toho dôvodu aj trému? - Drobná tréma je vždy, čo je na druhej strane podľa mňa prirodzené, aby sa človek vypol k čo najlepšiemu výkonu. No že by som chodil spotený pred kamery, tak to zasa nie.

Väčšina ohlasov na vaše komentovanie je pozitívna. Stretli ste sa aj s negatívnymi reakciami? - Áno. Týkali sa najmä toho, že ako môže hráč ako ja, ktorý to najďalej dotiahol do extraligy, radiť a rozdávať rozumy. Naučil som sa však takéto ohlasy filtrovať. Stále zbieram skúseností a teší ma, že majoritná väčšina ohlasov na moje výkony pred kamerou je pozitívna.

Za posledné roky sa stal spolukomentátorskou stálicou Boris Valábik, no na svetový šampionát vyslali vás. Ako prijal, že ste ho v tomto smere, dá sa povedať, bleskovo tromfli? - To by som netvrdil, pretože medzi sebou nesúťažíme. Obaja sa snažíme podať čo najlepší výkon a čo najvernejšie sprostredkovať hokej divákovi. Boris bol ako hráč obranca, ja som bol stredný útočník, čiže ten pohľad na hokej máme trochu iný, no podstatné je, že sa mu obaja rozumieme. Mne osobne sa páči Borisov prejav, hovorí pomalšie a to, čo povie, má možno väčší cveng. Nesnažím sa ho však napodobniť. On je on, ja som ja a myslím si, že sa vhodne dopĺňame.

Váš otec je kapitán majstrov sveta z roku 1985. Ako hodnotí vaše výkony pred kamerou? - Často spolu o nich debatujeme. On je môj najväčší kritik, rovnako ako tomu bolo počas mojej hráčskej kariéry. Neraz mi povedal, aby som rozprával pomalšie a bol pre diváka zrozumiteľnejší. Samozrejme, že mi fandí a zároveň má celá rodina o dôvod navyše pozerať hokej.

Keď už spomíname vašu hráčsku kariéru, v rozlete vás zastavili problémy s kolenom… - Na juniorských MS 2009 v Kanade som vo víťaznom štvrťfinálovom zápase s USA dostal pukom do kolena tak nešťastne, že sa mi posunulo jabĺčko. My sme na tomto šampionáte skončili štvrtí a takmer všetci spoluhráči si začali budovať svoju kariéru na tomto úspechu. Ja som ju naopak, pomaly začal končiť, hoci som to v tej dobe nevedel. Možno som niečo vtedy aj uponáhľal, alebo aj lekári spravili chybu. Ťažko to už teraz hodnotiť. Jedna operácia išla za druhou, až som sa zastavil na štyroch. V podstate som vynechal tri roky v kľúčovom období športovca. Po všetkých rehabilitáciách som sa vrátil na ľad, ale už sa mi nepodarilo vrátiť na level, na ktorý som mal možno našliapnuté ako junior.

Ako deväťročný chlapec ste si prešli taktiež strastiplným obdobím, po ktorom vám neostala iba jazva na duši. Čo sa stalo? - Išlo o detskú hru s bratrancom, pri ktorej vybuchla fľaša benzínu. Bola namierená na mňa, no našťastie som si rukou stihol zachrániť zrak. Nasledovala rada plastík a z toho dôvodu neboli nasledujúce roky rozhodne bezstarostné. Dnes je to už však len drobný vizuálny hendikep, ktorý mi absolútne nebráni mať plnohodnotný život.

ROZHOVOR Syn majstra sveta prežíva v Helsinkách premiéru: S Valábikom medzi sebou nesúťažíme

Výber pre vás

ROZHOVOR Syn majstra sveta prežíva v Helsinkách premiéru: S Valábikom medzi sebou nesúťažíme

Súvisiace články

Opora z NHL priletela do Fínska. Kuriozita na letisku: Fehérváry zatienil hudobnú legendu

Slováci nevyhrali so Švajčiarskom na MS už 10 rokov: Musíme ukázať, že sa ich nebojíme!

České médiá píšu po prehre s Rakúskom o historickej blamáži, Červenka len ťažko hľadal slová

Slovákov trápia zranenia. Kam zaradia Fehérváryho a kto bude chytať proti Švajčiarom?

Višňovský dvadsať rokov po zlate: Neurobilo sa skoro nič, mali sme postaviť aspoň 30 hál

Zákulisie MS s Tipsportom: Malachovský na verejnosti. Aha, ako vyzerá po rokoch boja s chorobou

Výber pre vás