Už 4. septembra sa môžu fanúšikovia tešiť v Bratislave na súboj českých a slovenských legiend. Čo ich čaká?

- Nebudem zodpovedať za hokej a za to, kto príde v akej forme. Predsa len už máme svoje roky a sme dlhšiu dobu mimo profesionálneho hokeja. Chalani však k tomu určite pristúpia zodpovedne a vybehnú na ľad a zatrénujú si. Prídu najväčšie československé legendy, čo sa nevidí každý deň.

Na tlačovke bol okrem vás aj Jaromír Jágr, ktorý má 50 rokov a je stále aktívnym hráčom. Čomu pripisujete jeho dlhovekosť?

- Celé je to o tom, že chce a má vôľu niečo dokázať mladšej generácii. Klobúk dole pred ním, kde berie stále energiu ráno vstať a makať. Pamätám si na moje posledné sezóny v NHL, že som mal množstvo zranení a potom sa dostať do rozbehnutého vlaku bolo veľmi ťažké. Myslím si, že dosť podobné to má aj on.

Ako si spomínate na súboje s ním?

- Keď som ešte o NHL ani nechyroval, tak som v televízore s úžasom sledoval, ako si vodil obrancov. Naviazal na seba dvoch, to miloval. Bol to veľký, silný a neuveriteľný korčuliar s výbornou palicovou technikou. Navyše si svojím telom vždy dobre kryl puk, takže dostať sa k nemu pri ňom bolo veľmi ťažké.

Ako často chodíte na ľad?

- Chodil som raz do týždňa, no teraz som dlhšie nebol. Musím to oprášiť, aby som vyladil formu. Pravidelne však cvičím a udržiavam sa v kondícii, čiže do toho musím zakomponovať už len ľad.

Takže diváci sa môžu tešiť na vašu povestnú bombu od modrej?

- V exhibíciách sú príklepy zakázané, ale na pekné akcie a taký československý štýl hokeja sa určite môžu fanúšikovia tešiť a verím, že si prídu na svoje.

Veľa sa v súvislosti s nami hovorilo o českom komplexe...

- Ja dúfam, že v septembri to bude český komplex a rozstrieľame ich. (úsmev) Každá strana chce vyhrať, vždy to boli emočné súboje, ale myslím si, že bude dobrá atmosféra a určite k tomu pristúpime zodpovedne.

Tento mesiac uplynulo dvadsať rokov od nášho zlata v Göteborgu, no paradoxne po najväčšom úspechu to šlo v ďalších rokoch s naším hokejom z kopca. Prečo?

- To sa treba spýtať kompetentných. Získali sme medaily, pravidelne sme postupovali medzi osmičku najlepších. Škoda, že sa to nevyužilo najmä pre infraštruktúru, pretože sa prakticky nič neurobilo. Možno zväz ani štát na to neboli pripravení a teraz je to už zložité, lebo nie sú peniaze a vtedy možno boli. Minimálne 30, 40 tréningových hál sa mohlo u nás postaviť, teraz to chýba a ťažko vychovávame hokejistov. Hoci tento rok pokiaľ ide o draft, bude možno najlepší v ére Slovenska.

Ako si na zlato z Göteborgu po takom čase spomínate?

- Je to najväčší úspech nášho hokeja a spomínam na to len v tom najlepšom. Bol som tam pred dvoma týždňami a všetky spomienky sa mi vynárali v pamäti. Bol to krásny týždeň a pol, keďže sme so Žigom prišli počas turnaja. Každý zápas, ktorý som hral, sme vyhrali, čo sa na majstrovstvách sveta len tak nevidí. Zlato a následná oslava s ľuďmi bola už len čerešničkou na torte. To bolo niečo neuveriteľné, na to sa nedá zabudnúť.

Veľa sa hovorí o Jurajovi Slafkovskom či Šimonovi Nemcovi, ktorí už ako 18-roční budú lídrami nášho tímu na MS. Čo je pre nich najdôležitejšie v tejto fáze kariéry?

- Budú to mať ťažké, pretože máme mladý tím a nebudú tam hráči ako Hrivík či Cehlárik. Musia to viac potiahnuť na seba, ale oni majú právo robiť chyby. Stále majú len 18 rokov a ešte ďalšie štyri či päť rokov sa budú učiť, aby sa z nich stali lídri vo svojich tímoch. Majú obrovský talent, čo vidia aj skauti NHL a preto budú draftovaní veľmi vysoko v prvom kole. Držím im palce.

Máte za sebou skvelú kariéru. Zmenili by ste na nej niečo pri spätnom pohľade?

- Samozrejme, keď som bol mladý, tak som si myslel, že som najmúdrejší. Vyhol by som sa niektorým vyjadreniam cez médiá a hádkam s trénermi. To by som už nespravil, ale každý sme raz mladý, no pokiaľ ide o samotnú kariéru, asi by som nemenil nič.

Prechod športovcov po kariére do bežného života je pre mnohých komplikovaný. Čo by ste im v takýchto prípadoch odporučili?

- Prvé dva roky sú také zvláštne, lebo zrazu robíte, to, čo ste chceli robiť a máte voľno a čas len pre seba. Robíte veci po svojom, no po polroku zistíte, že môžete si robiť všetko podľa vás, ale čo ďalej? Mal som okolo seba rodinu a kamarátov, ktorí mi pomohli, ale nikdy som s tým nemal veľký problém. Staral som sa o deti, videl som, ako rastú a napredujú. Teraz som už tak zabehnutý, že mi hokej ani nechýba.

Ako tak možno vyzerajú vaše bežné dni teraz?

- Začína to raňajkami s deťmi, potom ich veziem do školy. Neskôr mám čas pre seba, čiže mám nejaké povinnosti vo firme alebo mediálne či športové, keďže som začal hrať golf. Vždy si to zadelím tak, aby bola práca aj zábava. Poobede vyzdvihneme deti, ideme s nimi na tréning a prídeme domov o šiestej. Víkendy si užívame, chodíme na výlety alebo na chalupu, takže sa určite nenudím.