Je veľmi skúsený novinár, ktorý pracuje v médiách už niekoľko rokov. Venuje sa predovšetkým hokeju a lyžovaniu. Športu sa venoval aj aktívne. Futbalovo vyrastal v klube ŠK Slovan Bratislava.

Andy Smatana

Po minulej sezóne ste sa rozhodli pri sestre skončiť, no objavila sa aj verzia o ročnej pauze. Ako to teda je?

- Priznám sa, že aj ja som sa kdesi dočítal, že by malo ísť len o pauzu na jednu sezónu, no neviem, kde to vzali. Nebudem nikoho naťahovať a hrať sa na to, že to bude iba rok a potom uvidím. Skončil som definitívne.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://sport24.pluska.sk/gal/ostatne/exkluzivne-borisom-vlhom-teraz-budem-hovorit-ja-toto-je-dovod-preco-som-skoncil-pri-sestre">Čomu sa venuje Boris po odchode zo sestrinho tímu, si pozrite v GALÉRII</a>

Určite to nebolo jednoduché rozhodnutie, ako dlhé ste nad ním rozmýšľali?

- Máte pravdu, nerodilo sa vôbec ľahko, no ani som nad tým nerozmýšľal zasa nejako extra dlho. Išlo zhruba o dva-tri mesiace. Niektoré veci si však nechám pre seba, nebudem ich rozoberať. Poviem akurát toľko, že niečo sa stalo, následne som si po niekoľkých týždňoch povedal, že takto to ďalej pokračovať nemôže a pri tíme som nadobro skončil.

Ako prijala vaše rozhodnutie Petra?

- Chápala ma. Mám svoju rodinu, priateľku Simonu s dcérou Lujzou a najmä z tohto pohľadu bol každý rok nesmierne náročný. Nebolo totiž vôbec jednoduché si po každej sezóne budovať s dcérou nanovo vzťah. Zoberte si, že od konca októbra až do polovice marca prídete domov iba štyrikrát a aj to len na štyri dni…

Utrpel váš súrodenecký vzťah týmto rozhodnutím?

- Myslím si, že nie. Peťa vie, že ja mám svoj život a ona má svoj. Môj krok však súvisel aj s tým, že má okolo seba zložený parádny tím a v neposlednom rade, musí byť aj ona sebestačná. Predsa len, má už 28 rokov, musí sa rozhodovať sama za seba a nie dávať len na rady iných. 

Vaša sestra však nebola prvý člen tímu, ktorý sa o vašom konci dozvedel, je to tak?

- Áno. Ako prvému som to oznámil trénerovi Maurovi Pinimu, s ktorým som si vytvoril vynikajúci vzťah. Bol som akousi spojkou medzi ním a Peťou, pričom častokrát sa ma pýtal na môj názor. Bolo to viac-menej aj logické, keďže svoju sestru poznám najlepšie. Do trénerstva som sa však nikdy nestaral! Oznámil som mu to ako prvému aj z toho dôvodu, že ma pre zmenu zaujímal jeho názor. Čuduj sa svete, pogratuloval mi, pretože on obdobným spôsobom žitia, a teda kvôli práci, prišiel o prvú rodinu.

Mnohí fanúšikovia vás počas pretekov videli v štartovacej búdke s Petrou, a tým to pre nich zhaslo. Vašou náplňou práce však bolo ďaleko viac…

- Možno si niektorí myslia, že som bol s Petrou všade len ako jej brat, zakričal som na ňu pri štarte o odišiel som. Ale kdeže! Mal som na starosti množstvo veci ohľadom tímu, prípravu tréningových tratí, ich preparácie, polievanie, odhŕňanie, šoférovanie a kopec ďalších. Popritom ste neustále zbalený v taške a chystáte sa na ďalší presun. Len málokto si vie predstaviť, čo všetko moja funkcia obnášala, ale bolo toho naozaj dosť.

Prelaďme teraz na inú tému a vráťme niekoľko rokov dozadu. Od Petry ste o bezmála štyri roky starší. Boli ste zamladi ten pravý brat-ochranár.

- Určite áno. Zamladi sme tvorili partiu štyria, ktorí sme spolu vyrastali a skladala sa z troch chalanov a Peti. Starší mladších organizovali a zároveň sme na nich dávali pozor. Čiže mladšiu sestru som mal stále pod dohľadom… (smiech)

Aj ste sa niekedy ako deti pobili?

- Jasná vec. Mali sme spoločnú detskú izbu, takže o takéto situácie nebola núdza. Musím sa však priznať, že väčšinou som začal vždy ja a to tým, že som Peťu naschvál ,štengroval´ a podpichoval, ona chytili nervy a už sa to medzi nami mlelo. Hnevať na seba sme sa však dokázali asi tak desať minút, potom sme boli zasa nerozlučná dvojica. 

Riešili ste spolu napríklad aj prvé lásky?

- To práveže ani veľmi nie, tieto záležitosti skôr riešila s kamarátkami. Keď ju však trápilo čokoľvek iné, vedela, že môže dôjsť kedykoľvek za mnou a zdôveriť sa. V tomto smere sa mohla na mňa spoľahnúť. 

Aj ste Petru ako starší súrodenec učili lyžovať?

- Ak mám byť úprimný, na toto si už presne nespomínam. Rodičia však mali najskôr bufet na Čertovici a potom v Jasnej, a tak sme boli s Peťou prakticky celú zimu na svahu. Prvé kroky na lyžiach ju však pravdepodobne naučila mama a následne sa zdokonaľovala v kluboch. 

Po prvých Petrinych úspechoch sa rodičia rozhodli zainvestovať do jej kariéry. Ako ste to prijali?

- Vedel som, že je dobrá, tak čo som mal robiť? Nemal som na výber a ani im nič nezazlievam. Práve naopak, rozhodli sa správne, čo Peťa v uplynulých rokov veľakrát dokázala. 

Vráťme sa do súčasnosti. Pred štyrmi rokmi ste sa stali otcom, priateľka Simona vám priviedla na svet dcérku Lujzu. Obrátil sa váš život po tomto momente naruby?

- Vnímam to ako ďalšiu etapu života, ktorá však letí strašne rýchlo. Vidím to práve na Lujze, ktorá rastie ako z vody, čo som si najviac uvedomil práve počas môjho pôsobenia pri Petre. Nechcem prísť o tieto krásne okamihy, lebo ich už nikdy nevrátim späť. Nechcem si vyčítať, že som niečo prepásol alebo zanedbal.

Je aj Lujza športovo nadaná?

- Veruže je a zároveň je veľmi silná. Teraz chodí na plávanie a neskôr ju dáme aj na gymnastiku. Už teraz robí na záhrade stojky jedna radosť a okrem toho veľmi dobre kope do lopty. To však určite nemá po mne, pretože ja som v tomto smere absolútne drevený. Zároveň dobre bicykluje aj lyžuje. Veľmi ma teší, že pri každom športe je uvážlivá, nerobí veci bezhlavo, ale najskôr nad nimi porozmýšľa. 

Súrodenca jej neplánujete?

- Ale áno, no zatiaľ sa nezadarilo. Asi som prečítal zle návod… (smiech) Momentálne je však naše druhé dieťa talianske bistro v širšom centre Liptovského Mikuláša, ktoré o pár dní otvoríme. Každopádne, ozajstnému druhému potomkovi sa nebránime, no ako sa hovorí, netlačíme na pílu. To isté platilo v prípade svadby, ktorú sme mali mať ten rok v júni, no preložili sme ju o rok.

Súrodenci Vlhovci sa lyžovaniu venovali odmalička. Peťa nad svojimi rovesníkmi a častokrát i nad staršími vyčnievala, no ako to išlo Borisovi? „Povedal by som, že dobre, čiže na trojku. Priznám sa, že ja som bol strašný trémista. Na tréningoch mi to išlo super, no v pretekoch to také super už zďaleka nebolo. Na štarte sa mi totiž roztriasli kolená a bolo po všetkom,“ ozrejmil Boris Vlha.

Boris a a jeho snúbenica Simona sa poznajú odmalička. „Vyrastali sme v Liptovskom Mikuláši na jednom sídlisku. Dokonca sme prežili spolu aj dvojtýždňovú detskú lásku. Keď mala sedemnásť, odišla na niekoľko rokov do Talianska, no po jej návrate sme sa stretli a dali sa dokopy. Na jar tomu bude už šesť rokov. Simi pochádza zo športovej rodiny, jej mamina svojho času lyžovala a otec hral hokej za Košice,“ prezradil o svojej vyvolenej Boris Vlha.

EXKLUZÍVNE s Borisom Vlhom: Teraz budem hovoriť ja! Toto je dôvod, prečo som skončil pri sestre

Výber pre vás

EXKLUZÍVNE s Borisom Vlhom: Teraz budem hovoriť ja! Toto je dôvod, prečo som skončil pri sestre

Súvisiace články

FOTO Vlhovej brat začal podnikať: Pozrite, čo otvára v rodnom meste, a čo tam bude robiť!

Vlhová si pochvaľuje prípravu v Argentíne: Na toto sa však po návrate domov teší najviac

FOTO Vlhová ako kráľovná či Weiss s čírom! Takto ste hviezdy nášho športu ešte nevideli

FOTO Vlhová vymenila pláže za tvrdú drinu: Takto Petra zarezáva na svahu pred novou sezónou

FOTO Je jednou z vyvolených! Vlhová zarobila kráľovsky: Shiffrinová jasne dominuje

Výber pre vás