Je veľmi skúsený novinár, ktorý pracuje v médiách už niekoľko rokov. Venuje sa predovšetkým hokeju a lyžovaniu. Športu sa venoval aj aktívne. Futbalovo vyrastal v klube ŠK Slovan Bratislava.

Andy Smatana

Po rokoch sa v hokejovom Slovane opäť objavilo meno Uram, pričom Marek bol svojho času najväčšou hviezdou belasých. Ste s ním v nejakom príbuzenskom kontakte?

„Sme vzdialená rodina z otcovej strany. Ale viac toho neviem, nikdy som po tom nejako špeciálne nepátral. Musel by som sa opýtať dedka. Pravdou však je, že sa ma na to pýta veľa ľudí, čo sa ešte viac zintenzívnilo po tom, ako som sa stal hráčom bratislavského Slovana.“

Marek je majster sveta z roku 2002, okrem Slovana hviezdil aj v českom Znojme, a tak zrejme nie je jednoduché nosiť na našej scéne také veľké hokejové meno...

„Snažím sa to nevnímať, keďže na ľade hrám v prvom rade za klub, ktorého logo nosím na hrudi. Zároveň je však meno Uram pre mňa obrovská motivácia, keďže na slovenskom hokejovom poli to je ozajstný pojem.“

Mali ste už príležitosť sa s Marekom osobne stretnúť a prehodiť&nbsp; pár slov?

„Jasné, zopárkrát sme sa stretli aj telefonovali spolu a dokonca pri jednej exhibícii sme stáli proti sebe aj na ľade. Bol to pre mňa mimoriadne špecifický hokejový moment, na ktorý rád veľmi spomínam.“

Marek nosil v Slovane číslo 79. Nemali si po príchode k belasým o toto číslo záujem aj vy?

„Je pravda, že Marek s týmto číslom zanechal v Slovane obdivuhodný odkaz, no ja chcem byť sám sebou a zanechať tu niečo svoje. Zároveň dúfam, že sa mi aspoň trochu podarí priblížiť k tomu, čo tu on dokázal. No viem, že to bude veľmi náročné.“

Okrem čísla bol Marek neprehliadnuteľný aj vďaka jeho dlhým vlasom a hustému strnisku. Nepôjdete v jeho šľapajách?

„Mám síce dlhšie vlasy, ale na Marekove sa nechytám. Brada mi však nerastie. Ale ako som už spomínal, nechcem sa po nikom opičiť, chcem byť sám sebou.“

Koncom januára ste strelili svoj premiérový gól v našej najvyššej súťaži a zaujímavosťou je, že ste ho dali práve Liptovskému Mikulášu, ktorého je váš slávny príbuzný odchovancom. Aj vám to niekto pripomenul?

„Áno, po zápase sme sa aj o tom rozprávali s mikulášskym kustódom pánom Ondrejkom a spoločne sme sa na tom zasmiali. No a keďže išlo o môj prvý presný zásah v extralige, puk mám odložený doma vo vitríne.“

Súčasťou Slovana, resp. jeho mládežníckych tímov ste od sezóny 2017/18. Aká bola vaša cesta do bratislavského klubu?

„Ako odchovanca nitrianskeho hokeja ma v lete 2017 kontaktoval mládežnícky tréner belasých Michal Dostál a opýtal sa ma, či by som mal záujem pôsobiť v jeho tíme. Páčili sa mi jeho vízie, predstavy a samozrejme aj vysoké klubové ambície, a tak som ani sekundu neváhal. Po pár dňoch som sa hlásil v Slovane a hneď po prvom tréningu sme sa dohodli, že ďalšiu sezónu už odohrám v belasých farbách.“

Onedlho na to ste si vyskúšali aj pôsobenie v nižších zámorských súťažiach. Čo vám to dalo?

„Pôsobil som v americkej juniorskej lige NAHL, pretože mojim cieľom bolo hrať a študovať na univerzite v USA. A hoci mi sezóna nevyšla podľa predstáv, aj tak som sa tam mal pred aktuálnym ročníkom vrátiť a zabojovať znova. Avšak koronavírusová pandémia, ktorá zasiahla celý svet a postihla všetky odvetvia, mi to prekazila, a tak som sa rozhodol ostať na Slovensku. Dalo mi to veľmi veľa, a to nielen po hokejovej stránke. Môžem povedať, že moje krátke pôsobenie v zámorí mi otvorilo mi to oči v tom, ako hokej funguje vo svete.“

Nedávno sa v Slovane zmenili tréneri, Róbert Döme s Mariánom Bažánym vystriedali pri kormidle Romana Stantiena s Rudolfom Jendekom. V súvislosti s touto zmenou bolo deklarované, že záujmom klubu je viac prepojiť mládež s A-tímom. Ako vnímate túto cestu, naskytla sa aj vám tým pádom väčšia možnosť pobiť sa o miesto v áčku?

„Túto cestu vnímam viac ako pozitívne, pretože my mladší hráči máme ešte väčšiu motiváciu na sebe tvrdo pracovať a prebojovať sa do zostavy seniorského mužstva. Nerád sa však púšťam do nejakého porovnávania a ani teraz neurobím výnimku. Pod trénerom Stantienom som dostal prvú príležitosť, za čo som bol nesmierne vďačný a snažil som sa na ľade makať a dokázať, že som si tú šancu zaslúžil. Čo sa týka trénerskej výmene, taký je hokejový život, nebudem to ďalej komentovať. Príležitosť dostávam aj pod aktuálnym trénerským zložením, ktoré mi taktiež dôveruje, a preto sa snažím na sebe neustále pracovať a nesklamať ho.“

Určite ste v mladosti mali, alebo aj stále máte nejaké hokejové vzory. Prezradíte, o aké mená ide a čo vám na nich imponuje?

„Je ich viac, pričom z každého sa snažím si zobrať len to najlepšie. Ak by som však mal vypichnúť len jedno meno, tak to je ruský útočník Pavel Daciuk. Odmalička na ňom obdivujem úplne všetko, jeho ruky a hokejové myslenie sú akoby z inej planéty. Videl som asi všetky jeho videá. Aj z neriešiteľnej situácie vymyslel vždy niečo, z čoho každému padla sánka. Hoci má už 42 rokov, je rovnako aktívny, neustále dokazuje, že zo svojho hokejového umenia nič nestratil a myslím si, že na vysokej úrovni môže pokojne hrať až do päťdesiatky.“

Vy máte pre zmenu ešte len 20 rokov a celú kariéru v podstate pred sebou. Aké sú vaše hokejové ciele, prípadne sny?

„Každý mladý hokejista sníva o NHL a mňa taktiež ešte tento sen neopustil. Je veľmi dôležité mať veľké sny a vysoké ciele, motivuje vás to k lepším výkonom. Samozrejme, veľmi dôležitá je hlava, v ktorej, ak to má človek usporiadané, tak vie čo chce a ide si za tým.“

Marek Uram bol svojho času najjagavejšia hviezda Slovana. Ako sám hovorí, bratislavský klub, s ktorým získal dva majstrovské tituly, je stále preňho srdcovka a na časy v belasých farbách veľmi rád spomína. O tom, že má v klube svojho pokračovateľa, sa dozvedel, keď o 26 rokov mladší Jakub začal hrať v juniorskom tíme. „Áno, je to moja vzdialená rodina. Z času na čas si s Jakubom aj zavoláme a keď ma požiada o radu, vždy mu rád pomôžem. Je to šikovný hráč, poctivý a pracovitý korčuliar,“ povedal Marek Uram na adresu talentovaného 20-ročného útočníka.

Rodák z Liptovského Mikuláša na časy v Slovane veľmi rád a často spomína. „Je to tak. Bola to krásna etapa v mojej kariére. V Bratislave som získal prvé tituly, individuálne sa mi taktiež darilo a navyše sme tvorili s chalanmi vynikajúcu partiu. Slovan ostane navždy mojou srdcovkou,“ dodal Uram, ktorý sa v súčasnosti vo svojom rodnom meste venuje hokejovým talentom, no pre súčasnú pandémiu ani zďaleka nie v takej miere ako by chcel.

Narodil sa: 2. júla 2000 v Nitre Výška/váha: 188 cm/85 kg Post: útočník Seniorské kluby: Slovan Bratislava Kariéra v Slovane: 14 zápasov – 1 bod (1+0)

Narodil sa: 8. septembra 1974 v Liptovskom Mikuláši Výška/váha: 174 cm/82 kg Post: útočník Seniorské kluby: L. Mikuláš, Znojmo, Slovan Bratislava, Martin, N. Zámky, Žilina, Žiar n./Hronom Kariéra v Slovane: 199 zápasov – 214 bodov (92+122)

ROZHOVOR V Slovane sa opäť skloňuje meno Uram: Talentovaný Jakub sa nechce po nikom opičiť!

Výber pre vás

ROZHOVOR V Slovane sa opäť skloňuje meno Uram: Talentovaný Jakub sa nechce po nikom opičiť!

Súvisiace články

Hokejový Mikuláš prišiel o posily: Odišli piati Kanaďania a to nie je všetko!

FOTO Trapas s hokejkami Zdena Cháru za 5-tisíc dolárov: Ako mohli skončiť u neznámeho muža?

Majiteľ slovenského hokejového klubu dostal tvrdý trest: 2-mesačný zákaz vstupu na zápasy!

FOTO Hokejové Slovensko plače: Jedno zo známych bradatých dvojičiek prehralo boj s covidom

Hokejový Slovan hlási novú posilu: Do brány sa postaví TENTO muž!

Výber pre vás