Po rokoch sa v hokejovom Slovane opäť objavilo meno Uram, pričom Marek bol svojho času najväčšou hviezdou belasých. Ste s ním v nejakom príbuzenskom kontakte?

„Sme vzdialená rodina z otcovej strany. Ale viac toho neviem, nikdy som po tom nejako špeciálne nepátral. Musel by som sa opýtať dedka. Pravdou však je, že sa ma na to pýta veľa ľudí, čo sa ešte viac zintenzívnilo po tom, ako som sa stal hráčom bratislavského Slovana.“

Marek je majster sveta z roku 2002, okrem Slovana hviezdil aj v českom Znojme, a tak zrejme nie je jednoduché nosiť na našej scéne také veľké hokejové meno...

„Snažím sa to nevnímať, keďže na ľade hrám v prvom rade za klub, ktorého logo nosím na hrudi. Zároveň je však meno Uram pre mňa obrovská motivácia, keďže na slovenskom hokejovom poli to je ozajstný pojem.“

Mali ste už príležitosť sa s Marekom osobne stretnúť a prehodiť  pár slov?

„Jasné, zopárkrát sme sa stretli aj telefonovali spolu a dokonca pri jednej exhibícii sme stáli proti sebe aj na ľade. Bol to pre mňa mimoriadne špecifický hokejový moment, na ktorý rád veľmi spomínam.“

Jakub Uram sa pomaly udomácňuje v A-tíme bratislavského Slovana.
Jakub Uram sa pomaly udomácňuje v A-tíme bratislavského Slovana.
Zdroj: hcslovan.sk

Marek nosil v Slovane číslo 79. Nemali si po príchode k belasým o toto číslo záujem aj vy?

„Je pravda, že Marek s týmto číslom zanechal v Slovane obdivuhodný odkaz, no ja chcem byť sám sebou a zanechať tu niečo svoje. Zároveň dúfam, že sa mi aspoň trochu podarí priblížiť k tomu, čo tu on dokázal. No viem, že to bude veľmi náročné.“

Okrem čísla bol Marek neprehliadnuteľný aj vďaka jeho dlhým vlasom a hustému strnisku. Nepôjdete v jeho šľapajách?

„Mám síce dlhšie vlasy, ale na Marekove sa nechytám. Brada mi však nerastie. Ale ako som už spomínal, nechcem sa po nikom opičiť, chcem byť sám sebou.“