Venuje sa všetkému, čo sa v športe mihne a bol pri vzniku Šport24.sk.

Peter Odráška

Prečo sa Laco presadil až po tridsiatke? Ako vnímal introvert Laco popularitu po strieborných MS? Mal strach, keď počas pôsobenia v Donecku podpálili hokejovú halu? Ako spomína na kuriózny faul zadkom, vďaka ktorému sa stal hitom internetu? Prečo ukončil kariéru, hoci minulý rok hovoril, že chce ešte 1-2 sezóny hrať? Čomu sa venuje a čo ho živí po skončení kariéry?

V rozhovore s Jánom Lacom sa dočítate:

Ktorý moment z hokejovej kariéry vám najviac utkvel v pamäti?

Pamätných momentov bolo viac, pekných aj horších. Keď mám zvoliť ten naj, vybral by som určite majstrovstvá sveta v roku 2012, keď sme získali strieborné medaily.

Vaša kariéra je jedna z tých netradičnejších, keďže výraznejšie ste sa presadili v neskoršom veku. Ako sa pozeráte na svoju kariéru?

Jedna vec je, že som to vydržal, nevzdal a bol trpezlivý. Medzitým som mentálne dozrel na to, že hokej môžem robiť aj na inej úrovni, veľa vecí som začal postupne riešiť inak a inak som k nim pristupoval.

Čo konkrétne znamená „mentálne dozrieť“?

Asi ide o iný prístup k vysporiadaniu sa s konkurenciou a s brankárskym kolegom v tíme. Veľa vecí závisí od toho, ako sa k tomu človek v danej chvíli postaví. Toto mi trvalo trochu dlhšie a nezachytil som to hneď na začiatku kariéry.

V jednom z prvých rozhovorov po definitívnom ukončení kariéry ste povedali, že v roku 2005, keď ste pôsobili v Košiciach, ste mali šancu na zaujímavý prestup, ale nevyužili ste ju. Čo sa stalo a ako spomínate na toto obdobie?

Bolo to super obdobie, spomínam na to veľmi dobre. Robilo mi problém zvládať tlak a situáciu, keď človek stratí nejakú pozíciu, ktorú mal predtým. Každý sa s tým vysporiada po svojom a ja som nereagoval úplne správne. Taký je však život a možno ma to na druhej strane naučilo niečo iné.

Na majstrovstvách sveta v roku 2012 získalo Slovensko striebro a vy ste boli jedným z hlavných hrdinov tímu. Aké máte spomienky na tento šampionát?

Šampionát mi prebehol veľmi rýchlo. Počas neho som bol tak nastavený a zahĺbený, že som sa nenechal vyrušovať okolitými vplyvmi, takže z turnaja si veľa nepamätám, tak hladko to celé prešlo. V pamäti mi teda skôr zostali veci po návrate domov na Slovensko, to boli pekné zážitky.

Turnaj sa pre vás nezačal najlepšie. Nielen kvôli prehre s Fínskom vo vašom prvom zápase v bráne, ale aj preto, že ste na odchod na váš prvý zápas zaspali. Ako reagovali tréneri?

Boli sme trochu vystrašení, zaspal som ja aj Kristián Kudroč. Nakoniec z toho bol z našej strany dobrý zápas, hoci sme prehrali 0:1 s Fínmi. Bol to môj prvý zápas a to, že som zaspal, našťastie, nikto neriešil, tréneri ma podržali a neriešili to. S odstupom času to je skutočne úsmevná historka.

Sezónu pred majstrovstvami sveta ste chytali v druholigovej Detve. Čo vám pomohlo, aby ste sa dostali do tímu na majstrovstvá sveta v roku 2012?

Počas sezóny, keď boli majstrovstvá, som celú sezónu fungoval v HC Lev Poprad. V Detve a Nitre som pôsobil sezónu predtým. Bolo kľúčové, že som sa dostal práve do Popradu a hral som v KHL, aby som sa vôbec dostal do prípravy na majstrovstvá sveta.

Aké boli hlavné dôvody, pre ktoré sa Slovensku podarilo získať medailu?

Jednoznačne dobrá skladba tímu. Každý si uvedomoval miesto, ktoré v ňom mal. Bolo jedno, či to bol hráč z prvej alebo z poslednej formácie. Tím fungoval a každý zobral pozíciu, ktorá mu prislúchala. V tímových športoch je najdôležitejšie, aby každý hráč bol pripravený na moment, že môže byť presunutý z prvej do tretej formácie alebo naopak, to sme zvládli a každý to zobral tak, ako mal: profesionálne.

Vy ste skôr introvert. Ako ste zvládali popularitu po medailovom šampionáte?

Bolo toho dosť, ale dokázal som si to celé ukočírovať aj si ustrážiť súkromie. Beriem to pozitívne, bolo to milé. Našťastie, nemal som zlé skúsenosti, ani som nebol v stave, že toho mám plné zuby. Všetko bolo v správnej miere.

Úspech na majstrovstvách sveta vám vyniesol prestup. Po Leve Poprad ste hrávali v Donecku. Tento angažmán si pochvaľujete, hoci nesie aj jeden nepríjemný moment, keď Donbassu podpálili halu. Aké bolo vaše pôsobenie v Donecku?

Keď sa ma spýtajú na moje pôsobenia v tímoch, vypichnem Donbass Doneck, naozaj som sa tam cítil dobre nielen ja, ale aj moja rodina. Klubu podpálili halu, to nepoteší asi nikoho, za tým bolo všetkým, ktorí sme tam pôsobili, smutno. Nikto nechce zažívať podobné veci.

Ja už som bol v tom čase na Slovensku, odišli sme koncom apríla autom cez celú Ukrajinu. Do toho obdobia sa nič extrémne v meste nedialo, nemali sme zlú skúsenosť či strach. Všetko vypuklo až neskôr v lete.

Po Donecku nasledoval angažmán v kazašskom Barys Astana. Aká bola táto skúsenosť?

Je to iná krajina, iná kultúra, iní ľudia. Nemám odtiaľ negatívny zážitok, ale Slovania sú mi predsa len bližší. Astana však bola nádherná, bolo tam všetko, čo človek potrebuje aj nepotrebuje. V tomto sme mali naozaj komfort, neskôr sme sa sťahovali dokonca do novej haly.

Okrem úspešných majstrovstiev sveta ste boli hitom aj na internete vďaka faulu na olympiáde v Soči v roku 2014, keď ste Rusa Tereščenka odstavili zadkom. Ako ste vnímali túto kurióznu popularitu?

Teraz mi to je smiešne, za stavu 0:0 mi však nebolo všetko jedno, keď som stratil puk pod nohami. (smiech) Jediné, čo mi napadlo, bolo urobiť tento zákrok. Teraz sa už nad tým pousmejem, ale keď nás v tom momente čakalo dvojminútové oslabenie, to bolo veru zaujímavé.

Ako po zápase reagovali spoluhráči v šatni?

S chalanmi sme sa na tom zabávali. Dôležité bolo, že sa nič nestalo, ani som nikoho nezranil.

V úvode minulého roka ste hovorili, že keď si doliečite zranenia, skúsite potiahnuť v bráne ešte 1-2 sezóny. Čo sa zmenilo?

V prvom rade som chcel zostať doma v Liptovskom Mikuláši. Každý iný angažmán v rámci Slovenska by znamenal, že by som sa musel sťahovať. S rodinou sme boli tak nastavení, že zostávame v Mikuláši a mne sa bez rodiny nechcelo ísť preč. Druhá vec je situácia s vírusom, ktorá nastala v posledných mesiacoch. Všetko mi začalo do seba zapadať, že je asi čas skončiť.

Preberali ste definitívny koniec kariéry s manželkou? Čo vám radila?

Viac-menej bolo rozhodnutie na mne, manželka ma podporovala počas celej kariéry. Akokoľvek by som sa rozhodol, podporila by ma v tom.

Mnoho profesionálnych športovcov má problém zaradiť sa do života po skončení kariéry. Čomu sa venujete?

Tým, že sme v Liptovskom Mikuláši postavili tréningovú hokejovú halu a minulý rok sme spustili menší hotel v rámci celého komplexu, práce je dosť. Snažím sa vstúpiť do týchto koľají a osvojiť si bežné veci a zručnosti v rámci života po kariére, v rámci prevádzky. Určite sa budem pohybovať aj ďalej v tejto oblasti.

Máte viac voľného času ako počas aktívnej kariéry?

Zranenie, ktoré som mal, sa dlho ťahalo. Bol som doma, každý deň som chodil na zimný štadión, motal sa tam a stále niečo bolo treba spraviť, vybaviť, pomôcť vyriešiť. Nemal som veľa voľného času, aby som nad tým mohol uvažovať, aby som sa nudil doma a aby ma to ťahalo k hokeji. Aj toto bola jedna z vecí, že rozhodovanie bolo jednoduchšie, že mám čo robiť, nesedím doma a nečakám len na to, čo sa udeje. Prechod do bežného života po kariére bol, respektíve je relatívne jednoduchý.

JÁN LACO: Kuriózny faul zadkom? Nebolo mi všetko jedno. Koniec kariéry nechala manželka na mňa

Výber pre vás

JÁN LACO: Kuriózny faul zadkom? Nebolo mi všetko jedno. Koniec kariéry nechala manželka na mňa

Súvisiace články

Pamätný moment, ktorý baví Slovensko dodnes: Ako Ján Laco odstavil Rusa zadkom

Vůjtek s radosťou spomína na MS 2012: Na Slovensku mi dodnes ďakujú!

18 rokov od titulu majstrov sveta. Aké sú osudy chlapcov? Politika, veľké biznisy i samovražda!

Legenda sa lúči, brankár Ján Laco definitívne ukončil kariéru: Na návrat už nemyslím

Výber pre vás