Šport24.sk

Václav Nedomanský spomína, že turné po krajinách z „nepriateľského kapitalistického tábora“ prinášali hráčom množstvo nevšedných zážitkov. Väčšina Čechoslovákov nemala možnosť cestovať a vidieť svet. Hranice boli obohnané plotmi s ostnatým drôtom, strážené vojakmi so psami a samopalmi. „Boli sme vo svojej krajine ako vo väzení,“ hovorí pre <a rel="noopener" href="https://www.idnes.cz/hokej/reprezentace/velky-nedo-hokej-sport-vaclav-nedomansky-mistrovstvi-sveta.A240519_193145_nhl_albe" target="_blank">iDnes.cz</a> Nedomanský.

Na Západe sa československí hokejisti cítili ako chudobní príbuzní. Denné vreckové dva doláre nestačilo ani na kúpu pohľadníc so známkami, ktoré boli doma žiadaným suvenírom a mohli pomôcť pri získavaní podpultového tovaru u mäsiara, či pri ústretovom správaní v autoservise. „Krajania nám občas dali päť alebo desať dolárov na prilepšenie, čo sme vítali, ale zároveň sme sa trochu hanbili. S určitým odstupom som si uvedomil, aké to bolo ponižujúce, pretože sme v zámorí reprezentovali svoj štát,“ reflektuje Nedomanský.

V devätnástich rokoch Nedomanský ešte postrádal prehľad a skúsenosti. Tušil, čo sa deje, ale nevedel presne, ako sa situácia vyvinie. „Do správania viacerých členov výpravy sa premietla ťažká doba, povojnová chudoba, morálny úpadok spojený s nástupom komunizmu a korupcia,“ poznamenáva. Hráči sa často hanbili za charakter ľudí, ktorí sa okolo hokeja motali, vrátane niektorých slávnych osobností. Napríklad v Kanade sa vedúci predbehli pri nástupe do linkového lietadla a vyzbierali z vreciek pred nimi všetky upomienkové predmety pripravené pre pasažierov. „Zbalili práve aj tie pohľadnice, samolepky alebo časopisy.“

Takéto správanie sa neobmedzovalo len na Kanadu. Nedomanský a jeho spoluhráči zistili, že sa u vedúcich strácali aj pozornosti, ktoré im do kabíny poslali fanúšikovia alebo sponzori. „O čo úbohejšie mi pripadalo správanie nadriadených, medzi ktoré patril aj Vladimír Kostka,“ uvádza Nedomanský. Kostka viedol národný tím na troch olympiádach a desiatich svetových šampionátoch, pričom reprezentácia získala 12 medailí, vrátane zlata na MS 1972 v Prahe. Bol aj predsedom hokejového zväzu v rokoch 1980 až 1988.

Ďalší incident, na ktorý Nedomanský spomína, sa týkal olympiády v Squaw Valley v roku 1960. Emigranti požiadali hráčov, aby doručili peniaze a darčeky ich príbuzným do Československa, ale nie všetko doputovalo k adresátom. O pár rokov neskôr prišiel za Nedomanským v Amerike človek a ukazoval mu fotografiu hokejistu, ktorý zásielku neodovzdal. Bol to Ján Starší, jeho spoluhráč zo Slovana a neskorší reprezentačný tréner.

Nedomanský neskôr zistil z archívov, že Starší na neho žaloval u štátnej bezpečnosti. „Starší sa ma po príchode do Bratislavy ujal a ja som k nemu ako k inteligentnému človeku a výbornému športovcovi vzhliadal. Náš vzťah sa však zhoršoval s jeho rastúcou politickou angažovanosťou,“ spomína Nedomanský. Donášal na neho aj Karel Gut, ktorý ho v reprezentácii buzeroval rovnako ako Kostka. „Všetci boli súčasťou režimu, ktorý ničil ľudské životy.“

Legendárny Nedomanský odhalil temné stránky československého tímu: Zrady aj krádeže

Výber pre vás