Venuje sa všetkému, čo sa v športe mihne a bol pri vzniku Šport24.sk.

Peter Odráška

Ako sa dostal k MMA? Ako mu Attila Végh vykopol zub Čím sa v úplných začiatkoch MMA živil? Čo musel obetovať, aby mohol zápasiť s Conorom McGregorom? Či by dnes konal inak a podpísal by zmluvu s UFC? Prečo kritizuje trash talky pred zápasom? Čo si myslí o prehnanej činnosti bojovníkov na sociálnych sieťach? Ako vníma zápasy youtuberov v klietke a v ringu? Prečo je jeho telo rozbité na kusy a ako zvláda v tomto veku prípravu na zápasy? Či bude z jeho syna bojovník MMA?

V rozhovore s Ivanom Buchingerom sa dočítate:

Na Slovensku patríte medzi najskúsenejších bojovníkov MMA. Ako vyzerali začiatky tohto športu u nás?

MMA vtedy ešte nikto nepoznal. Ani ja som poriadne nevedel, čo je to MMA. Bol som grécko-rímsky zápasník, hral som futbal a posilňoval som. Attila Végh mi raz povedal: poď, ukážem ti nejaké video. Išiel som k nemu, na videoprehrávači mi ukázal zábery zo zápasov v UFC. Sedel som u neho a pýtam sa ho: ty kokso, čo to je? Také niečo som predtým nikdy nevidel. Prešlo mi však hlavou, že by som to rád vyskúšal. Keď sa v Gabčíkove skončilo zápasenie, Attila mi navrhol, aby sme skúsili MMA.

Išli sme na futbalové ihrisko, kde sme začali trénovať. Tréningy sme sledovali a študovali na YouTube, tam sme sa učili jednotlivé chmaty a páky, keďže sme nemali žiadneho trénera. Na zápasy som však nechodil, zatiaľ čo Attila a Marián Nagy áno. Hovorím im: vy ste blázni, veď vás zabijú, ja určite nejdem. Raz sa Marián zranil a hovorí mi: choď ty na zápas. Najskôr som odmietol, potom ma prehovoril, išiel som a súpera som zdolal. To ešte nebolo MMA, to bol zápas bez rukavíc s rôznymi mix pravidlami. Nemohli sme, napríklad, udierať na hlavu. Potom prišli ďalšie a ďalšie zápasy, následne prišli duely v amatérskom MMA v Maďarsku, tam sme s Attilom obaja vyhrali. Postupne sme išli hore a začali sme dostávať ponuky od manažérov. Attila sa dostal do Bratislavy k Iljovi Škondričovi, ja som pracoval, takže som nemohol urobiť to isté, až neskôr som sa pridal. Ilja nás naučil veľa vecí aj nám vybavoval zápasy.

V jednom z rozhovorov ste priznali, že prvý tréning s Attilom Véghom nedopadol najšťastnejšie.

Nemali sme žiadne chrániče, a keďže sme trénovali na ihrisku, tak ani žinenku. Išli sme sa teda biť a povedal som Attilovi: dobre, ty blázon, ale daj pozor, veď nemáme chrániče. On už predtým robil Kenpo karate, takže vedel niečo robiť v postoji, ja vôbec, jedine z televízie, kde som sledoval Jeana Clauda van Damma. (smiech) Attila povedal, že si dá pozor, no hneď na prvom tréningu mi vykopol zub.

Pozrite si Buchingerov zápas proti Paradeiserovi:

MMA sa vo vašich začiatkoch nedalo živiť. Čo ste robili popri tréningoch?

Určite to boli náročné časy. Obidvaja s Attilom sme pracovali, po škole sme robili na stavbe. Normálne nás týrali na stavbe za 500 korún. Keď sme nepracovali, tak sme trénovali. Attila potom odišiel pracovať do Nemecka, ja som si následne našiel normálnu prácu v Dunajskej Strede. Teda nie ja, lepšie povedané môj otec mi našiel, pracoval som ako dispečer v sklade. Bol som spokojný, lebo som aspoň nemusel pracovať na stavbe. Takto som fungoval minimálne sedem rokov, medzitým som vyhrával zápasy v klietke. Nemal som normálneho trénera, lebo som nemal čas chodiť do Bratislavy.

Raz som bol v práci a niekto mi napísal po anglicky na facebooku, že vidí, že som šikovný bojovník a chcel by ma pozvať do Nemecka do klubu, aby som pomohol v príprave Danielovi Weichelovi. To bol pre mňa zlom. Najskôr som odpísal, že to musím vybaviť v práci, aby ma pustili na mesiac, tam som dostal neplatené voľno a odcestoval do Nemecka na sústredenia. V posledný deň, keď som už mal ísť domov, sa ma manažér opýtal, či by som tam nechcel zostať, že skúsi vybaviť lepšie peniaze za zápas. Rozhodol som sa zostať, išiel som do neznáma. V čase, keď som mal zápas s Conorom McGregorom, som pracoval na denné a nočné smeny. Aby som mohol ísť zápasiť proti Conorovi, musel som si v práci vymeniť službu, ale nikto si ju so mnou nechcel vymeniť, tak som sľuboval, že kolegom vyplatím ten deň v práci.

Spomeniete si na prvé zápasy? Ktorý bol pre vás tou prvou naozajstnou skúškou?

Prvý veľmi ťažký zápas som mal v Česku. Ilja Škondrič sa ma spýtal, či zoberiem zápas, vraj s nejakým Rusom. Povedal som, prečo nie. Prišiel som na váženie, stál som na váhe a spýtali sa ma, či som Ivan Buchinger a či idem zápasiť s Taisumovom. Hovorím, že neviem, s kým idem bojovať. Vedel som len to, že idem proti nejakému Čečencovi. Začali sa mi smiať, že idem do klietky so psychopatom, ktorý tam mal plno zápasov a „pozabíjal“ všetkých. Povedal som lljovi: čo si to urobil? Odpovedal mi, nech som pokojný, že som silný. Vstúpil som do klietky a Taisumov ma prvých päť minút zabíjal, normálne som nevedel ani dýchať. V druhom kole sa tak zničil, že som mu skoro odtrhol hlavu. To bol môj najbrutálnejší zápas. Ľudia, ktorí boli na zápase, sa postavili a tlieskali mi, že nie som normálny. Najskôr sa mi smiali a hovorili si, že prišiel nejaký blázon v legínach, potom sa čudovali. Také boli moje začiatky. Charakterizuje ich aj to, čo hovoril pred niekoľkými dňami Ondřej Novotný, že sme išli na zápas s igelitkami, v ktorých sme mali rožky s paštétou a salámou.

Tú otázku dostávate veľmi často: prečo ste odmietli podpísať kontrakt v UFC? Konali by ste dnes inak?

Za rok som vyhral opasok v Cage Warriors, prišla mi ponuka z Ruska z organizácie M-1. Keď som vycestoval do Nemecka, dozvedelo sa to viacero manažérov. Napísali mi, či by som sa s nimi nestretol. Nevedel som, čo chcú, oni mi rovno predostreli zmluvu z UFC. Odmietol som a dnes by som konal rovnako, keby boli rovnaké časy, aké boli vtedy. Keby som v období, aké je dnes, dostal tú ponuku, neváhal by som a podpísal ju. Dnes ľudia vedia, čo je MMA a čo je UFC. Vtedy o tom netušili. Ja som išiel do Nemecka a dostal som možnosť normálnych tréningov a zápasov za lepšie peniaze. Dostal som možnosť vyrásť. Keby som podpísal zmluvu s manažérmi, ktorí mi priniesli zmluvu do UFC, nemal by som nič. Mal by som len kontrakt, ale musel by som sa vrátiť do Gabčíkova, tam trénovať a následne vycestovať na zápasy. Nemal by som sparing partnera, trénera či sponzora. Na zápas v UFC sa nedá pripraviť tak, že trénujem doma v Gabčíkove. V Nemecku som mal riadnych trénerov na všetko, a keď som začal trénovať, cítil som, ako sa zlepšujem. Preto som nepodpísal zmluvu v UFC.

"Dnes je, bohužiaľ, taká doba, že už často nejde o šport. Nejde o to, aký je kto dobrý bojovník, ide o to, aký je kto veľký herec, aké dobré vie bojovník urobiť „storyčká“ na instagrame. Toto je dnešné MMA."

Vyhrávali ste zápasy a získavali titulové opasky v zahraničí, ale na Slovensku vás poznala len hŕstka nadšencov bojových umení. Neštvalo vás to?

Poviem pravdu, že ma to štvalo. Vyhral som titul v organizácii Cage Warriors, v M-1, „zabíjal“ som Rusov v klietke, ale nikto ma nepoznal. Prišiel Oktagon, všetci ho začali sledovať a nevedeli, že ja vôbec existujem. Facebook ani instagram vtedy neexistovali, my sme sa však dostali do povedomia tým, že sme vyhrávali zápasy. Víťazstvami sme išli hore a dostávali sme stále lepších súperov. Preto sme často chodili zápasiť do zahraničia. Attila po pár rokoch dostal ponuku bojovať v Amerike, našiel sponzorov. Ja som, bohužiaľ, nenašiel a dodnes nemám takého sponzora, ktorý by mi zabezpečil, aby som mohol pokojne trénovať. Attila vyhral Bellator a dostal sa do povedomia ľudí. Ja som tiež vyhrával brutálne zápasy, ale nikto o tom nevedel.

Ste známy tým, že neobľubujete tzv. trash talky pred zápasmi. Prečo?

Keď som ja začal s MMA a chodili sme na zápasy, takéto veci neboli. Nikto nemusel predvádzať svoje herectvo pred zápasom. Keď som mal zápas, bolo to čisto o športe. Prišiel som tam, platila úcta a rešpekt voči súperovi, podali sme si ruky a išli sa zabíjať. (smiech) Žiadne trash talky vtedy neboli. Jediný trash talk, ktorý som prežil, bol pred zápasom proti Conorovi McGregorovi. Pozeral som jeho zápasy a videl som, ako vykrikuje po súperoch. Ja verím na karmu. Keď vykrikujete na niekoho, že ho zabijete a na druhý deň dostanete bombu, ktorá vás vypne, zbytočne ste sa rozkrikovali. Ja som taký nikdy nebol. Ja som úplne normálny pokojný chalan. Všetko, čo som robil, som robil preto, aby som bojoval v klietke a nie preto, aby som bol herec a aby som sa takto ukazoval pred ľuďmi. Aj preto by som nikdy nepovedal, že budem mať toľko fanúšikov, ako mám teraz a že dosiahnem, čo som dosiahol.

Samotné trash talky a súboje bojovníkov pred zápasom na sociálnych sieťach sú snáď rovnako sledované ako samotný zápas. Čo si o tom myslíte?

Dnes je, bohužiaľ, taká doba, že už často nejde o šport. Nejde o to, aký je kto dobrý bojovník, ide o to, aký je kto veľký herec, aké dobré vie bojovník urobiť „storyčká“ na instagrame. Toto je dnešné MMA. Ja som brutálny zápasník, ale vidíte, nerobil som trash talky a nepozná ma toľko ľudí, zákonite z reklamy neviem toľko zarobiť. To všetko preto, lebo ľudia na Slovensku nepoznajú MMA. Lepšie povedané poznajú, ale nevyznajú sa v ňom. Bavím sa na tom, keď čítam niektoré názory, vraj ako som mal možnosť bojovať o opasok v organizácii Oktagon. Pobaví ma to, veď ja som jediný, kto vyhral „milión“ opaskov a nie niekto iný. Išiel som do organizácie KSW a hneď som dostal zápas o opasok. Teraz sa ľudia čudujú, že som išiel v Oktagone hneď zápasiť o opasok. Išiel som a hneď som ho vyhral, a to je kvôli tomu, že som dobrý a mám za sebou niečo.

Mimoriadnu popularitu si dnes v klietke či ringu užívajú zápasy osobností, ktoré sa nevenujú bojovým športom profesionálne. Aký máte na to názor?

To je pre mňa úplná katastrofa a nepáči sa mi to. Mám sledovať zápas dvoch youtuberov, ktorí vôbec nešportujú a nevedia poriadne, čo je MMA? Na to sú ľudia zvedaví. Vďaka tomu ide svet opačným smerom. Nejde o to, byť skromný, pokorný a dobrý v športe, ide o to, aby ste boli blázon, aby ste urobili brutálne veľkú šou a ukázali svoje herectvo. Je to pre mňa veľký problém. Sú tu však aj bojovníci ako Fedor Emelianenko či Khabib Nurmagomedov. Fedor nikdy nerobil trash talky a predsa bol ten „last emperor“, ako ho volajú, teda v preklade posledný vládca. Zabíjal v klietke všetkých, mal brutálne zápasy a ani raz neotvoril na súpera ústa. Tak isto sa správal Khabib, teda až do zápasu proti McGregorovi.

Karlos Vémola povedal, že ho telo počas prípravy na zápas dnes už neposlúcha tak ako kedysi. Ste približne v rovnakom veku, aké to je vo vašom prípade?

Moje telo je dnes rozbité na kusy. Týždne pred zápasom som chodil hodinu do Trnavy a hodinu naspäť, tam som absolvoval zabijacký tréning. Prišiel som domov a zvládol som len sedieť a pozerať pred seba. Telo už nevládze. Neviem ani tak ľahko schudnúť ako predtým, nevládzem absolvovať tréningy s takou ľahkosťou, telo už neregeneruje ako kedysi. Poviem pravdu, že zvládnem tento a maximálne ďalší rok, potom musím skončiť, lebo telo jednoducho nevládze. Cítim, že je zabité, regenerácii musím dávať väčší pozor.

Ako telo odpovedá na zápasy? Ako dlho vám trvá, kým sa dáte zdravotne dokopy?

Po každom zápase sa však dávam dokopy inú dobu. V organizácii KSW ma súper „zabil“ a ešte stále nie som v poriadku, a to ani fyzicky, ani psychicky, takú nakladačku som dostal. Zvnútra som mal roztrhané ústa, dostal som nespočetné množstvo úderov na hlavu, mal som zápal v očiach. Problémy sa mi nevyhli ani v poslednom zápase proti Paradeiserovi, po zápase som cítil veľkú bolesť v kolene. Niekto by si pomyslel, že by som teraz nemal mať také problémy po zápase, veď sa skončil po dvoch minútach, napriek tomu mám bolesti.

Ako posledné týždne pred zápasom s vami zvláda vaša snúbenica?

Zvláda to ťažko. Normálne mi povedala, že keď budem mať ešte jeden zápas, tak musím odísť z domu, lebo sa zo mňa zblázni. Počas prípravy som nervózny, hladný, drzý a unavený, posledný mesiac je kritický. Vtedy to nie som ja, energia mi odchádza, lebo nejedávam toľko, koľko by som potreboval. Posledný zápas však so mnou zvládla. Nútila ma ísť trénovať, bila ma a hovorila, že musím ísť na tréning. Videla, že som brutálne unavený, pýtala sa ma, čo je so mnou. Keď som jej povedal, že som zabitý a na druhý deň nejdem do Trnavy na tréning, spýtala sa, či som blázon, že mám zápas o opasok a prikázala mi obliecť sa a ísť trénovať. Bez nej by som to nezvládol.

Bude aj z vášho syna bojovník? Má záujem o MMA?

Syn je atletický typ, presne ako ja. Vidím na ňom, že je šikovný. Keď trénuje, vyzerá tak slobodne. Neviem však, či by som chcel, aby sa dal tiež na MMA, tento šport je dnes veľmi komplexný, musíte v ňom veľa pracovať, aby ste niečo dosiahli. Druhá vec je, že ja mám 34 rokov a telo mám rozbité na kusy. Bol by som rád, keby aj môj syn bol športovec, ale radšej nech si vyberie, napríklad, futbal a podobné športy, v ktorých sa nemusí toľko trápiť ako v MMA a dostáva za to dobré peniaze.

Ivan Buchinger: Týrali ma na stavbe za 500 korún. Dnešné MMA? Herectvo a storyčká na instagrame

Výber pre vás

Ivan Buchinger: Týrali ma na stavbe za 500 korún. Dnešné MMA? Herectvo a storyčká na instagrame

Súvisiace články

Végh exkluzívne hodnotí prehru McGregora: Pozrel by som si ho aj v zápase s Milanom z chatrče

Vémola EXKLUZÍVNE otvoril súkromie: O rozchode, románikoch, detailoch svadby aj druhom dieťati

Ďatelinka si to rozdá s Vémolom o titul: Terminátor už častuje náš talent štipľavými poznámkami

Knokaut slovenského kickboxera: Súper po jeho úderoch vypadol z ringu

Otvoria ho ako veko konzervy. Mám obavy o jeho kariéru a život, hovorí o Borárosovi promotér

Výber pre vás