Je veľmi skúsený novinár, ktorý pracuje v médiách už niekoľko rokov. Venuje sa predovšetkým hokeju a lyžovaniu. Športu sa venoval aj aktívne. Futbalovo vyrastal v klube ŠK Slovan Bratislava.

Andy Smatana

Vo filme Hokejový sen hráte jednu z hlavných postáv. Museli vás na ňu dlho prehovárať?

„Práveže vôbec nie, išiel som do toho hneď. V tom čase som si však vôbec nemyslel, že sa film niekedy dostane do kín. Ak mám byť úprimný, trochu som sa aj obával, či to nebude prepadák. O to viac ma teší, keď teraz vidím, že ľudia sa o film zaujímajú a už sa nevedia dočkať, kedy ho uvidia."

Ako zapôsobil film na vás, keď ste ho prvýkrát videli?

„Nie som žiadny herec, takže som očakával, že to bude horšie. Ale dalo sa na to pozerať, čiže s konečným výsledkom som spokojný."

Aj ste ho nejakým spôsobom cenzurovali?

„Nie, to nie. Prvýkrát som ho videl na plátne v Košiciach a priznám sa, že trochu som sa toho obával. Ale napokon to vypálilo celkom dobre, dá sa na to pozerať."

Mali ste pri jeho sledovaní aj zimomriavky?

„Áno, pri určitých pasážach sa tak dialo. Najmä pri tej, ktorá zobrazovala môj poslednú súťažný zápas v kariére, ktorým som sa zároveň lúčil s reprezentáciou. Vtedy sa vo mne všetko oživilo a mal som aj slzy na krajíčku."

Svoju rolu vo filme ste zvládli priam dokonale. Ako ste sa cítili pred kamerou?

„Priznám sa, že niekedy som dokonca ani nevedel, že ich mám v pätách. Častokrát sa kameramani pri mne pohybovali ako duchovia, takže o nejakej tréme či strese nemôže byť ani reč. Práve naopak, celé som si to užíval."

Trúfli by ste si aj na hraný film?

„Ťažko povedať. Záležalo by od ponuky."

Aktívnu kariéru ste ukončili pred viac než rokom na domácom šampionáte. Výrazným spôsobom sa odvtedy zmenil vás život?

„Po mojom poslednom zápase nasledovali tri mesiace voľna, počas ktorých som sa dal do poriadku najmä po zdravotnej stránke. Mám však už nejaký čas v Košiciach nejaké nehnuteľnosti, takže behal som okolo nich a vybavoval všetky veci, ktoré boli potrebné."

Nechceli ste nejakou formou zostať pri hokeji?

„Čoby nie, no z Košíc nijaká ponuka neprišla. Bol som k dispozícii a ak mám byť úprimný, aj som čakal, že ma zavolajú. Vybrali si však iných ľudí, a tým pádom som sa ja zariadil inak. Vrhol som sa na podnikanie."

Na rovinu, už počas hráčskej kariéry sa v hokejových kuloároch šepkalo, že by ste po jej skončení mohli v košickom klube zaujať post generálneho manažéra…

„Mohol a aj som s tým počítal. Neviem však, kde nastala chyba. Funkcionári sa rozhodli inak, treba to rešpektovať."

Trénovanie vás neláka?

„Ak chce byť niekto dobrý tréner, musí tomu venovať dvesto percent. Tým pádom by som musel byť opäť často odlúčený od rodiny, deň čo deň vrátane víkendov by som trávil na štadióne a na to sa momentálne necítim. Možno o päť-šesť rokov budem mať iný názor, ale v súčasnosti je takýto."

Kým hokej v Košiciach ide v posledom čase dolu vodou, všetko nasvedčuje tomu, že na východe republiky budú hrať prvé husle Michalovce. Čo na to hovoríte?

„Páči sa mi, ako to tam robia. Vážia si každého jedného sponzora, pričom je úplne jedno, či prispeje do kasy 500 eurami alebo omnoho väčšou čiastkou."

Bude vás veľmi mrzieť, keď pôjdete pozrieť na zápas Michaloviec s Košicami a súper HC vyhrá o tri-štyri góly?

„To aj vyhrá a možno aj o viac. Ale ako som povedal, Michalovce idú správnou cestou, skladajú skvelý tím, idú do všetkého s pokorou a najmä ťahajú za jeden povraz. Opakujem, páči sa mi ich politika. Ale ako rodák z Košíc, budem, pochopiteľne, vždy na košickej strane."

Aj sa ešte niekedy dostanete na ľad?

„Cez leto nie, ale inak si chodím zahrať raz za týždeň s partičkou bývalých hokejistov. Ale v kondícii sa udržiavam aj pri futbale, ktorý hrávam taktiež pravidelne."

Vaše podnikanie zahŕňa prenájmy skladov, no najmä prevádzkovanie penziónu. Ovplyvnila to nejakým spôsobom nedávna koronakríza?

„V súčasnosti už ide všetko tak, ako má. O penzión sa stará v prevažnej miere manželka, a ten spomínaná kríza čiastočne zasiahla. Pomaly sa však všetko vracia do normálu, no myslím si, že ešte nejaký čas to potrvá."

Film mapuje štyri mesiace pred začiatkom vlaňajšieho hokejového šampionátu v Bratislave a v Košiciach v živote dvoch ľudí. Majstra sveta z roku 2002 Ladislava Nagya, ktorý si kvôli MS natiahol kariéru a túži sa s ňou rozlúčiť doma v Košiciach. Druhou hlavnou postavou je začínajúci hokejista Jonáš Pahuli, pre ktorého je šampionát jedinečná šanca vidieť naživo veľký hokej a aj vďaka tomu nakopnúť vlastnú kariéru.

Ladislav Nagy o filme, v ktorom si zahral hlavnú postavu: Obával som sa, že to bude prepadák

Výber pre vás

Ladislav Nagy o filme, v ktorom si zahral hlavnú postavu: Obával som sa, že to bude prepadák

Súvisiace články

Nagy o trpkej prehre s Nemeckom na MS: Chybu urobili tréneri, čudujem sa Pánikovi, že neodišiel

Laco Nagy si užíva hokejový dôchodok, má to však jedno ale: Mám menej času, ako keď som hral

Výber pre vás