Venuje sa všetkému, čo sa v športe mihne a bol pri vzniku Šport24.sk.

Peter Odráška

Mobil jej zvonil častejšie ako inokedy. Ozývali sa v ňom obavy aj volanie o pomoc, volali jej hráčky, ktoré sa báli o život. Samotná Popalová prežila v minulosti krušné časy. Postarala sa o to, aby ženy v Afganistane mohli oficiálne hrať futbal. V krajine, v ktorej sa narodila a dlho bojovala o ľudské práva, nemôže žiť. Pre vyhrážky smrťou utiekla v roku 2016 a dnes žije v Dánsku.
„Taliban som otvorene označovala za nepriateľa, čo citovali v televízii, potom som dostávala množstvo vyhrážok. Keby som neodišla, zastrelili by ma. Rozhodla som sa zo dňa na deň, okrem mamy a otca som nikomu nič nepovedala. Ani som nevedela, čo si mám zbaliť, kde skončím, či sa vrátim. Zobrala som si len počítač a fotku spoluhráčok. Nemala som čas sa s nimi rozlúčiť a vysvetliť, prečo musím odísť,“ spomína.
Podobný strach zažívali futbalistky v posledných dňoch. Radiť im nebolo jednoduché. Bývalá futbalistka im odporúčala, aby odišli ďaleko od domova, kde vedia o ich športových aktivitách, aby vymazali svoju minulosť a angažovanosť proti Talibanu.

„Odporúčam im, aby odstránili materiály na sociálnych sieťach, zničili fotografie, spálili dresy, nestretávali sa s ľuďmi, utiekli a skryli sa. Trhá mi to srdce, pretože sme sa celé roky snažili presadzovať ženské práva a ja im teraz hovorím, aby stíchli a zmizli. Inak by však mohli prísť o život,“ vysvetlila Popalová a dodala:
„Povedala som im: zostaňte ticho, nekričte, neradujte sa. Ak by sa niekto blížil k vám, utekajte preč. Je to traumatizujúce. Moje detstvo sa opakuje a hráčky sú úplne bezmocné. Tvrdo sme bojovali za to, aby sme mohli mať meno na dresoch a znak na hrudi a mohli reprezentovať krajinu na medzinárodnej úrovni.“
Od roku 1996, keď Taliban obsadil Kábul, žila v utečeneckom tábore v Pakistane. Keď Taliban po piatich rokoch padol, vrátila sa do Afganistanu. Ženy počas vlády Talibanu nesmeli pracovať, študovať, športovať ani navštevovať športové akcie. Afgánky, ktoré to porušil, čelili ponižovaniu aj trestom.
„Boli to hrozné časy, sedeli sme v strachu doma. Čakali sme, že sa dvere môžu kedykoľvek otvoriť, vezmú nás a popravia. Pýtala som sa môjho otca, prečo nechodím do školy, prečo si nemôžeme s kamarátkami zahrať futbal vonku alebo ísť do mesta a prečo mama nechodí do práce,“ spomína.

Popalovej snahou o rovnoprávnosť sa na začiatku tisícročia stal futbal. Najskôr ho hrávala tajne v úkryte, keď sa neskôr odhodlali a hrali na verejnosti, často zažívali lietajúce kamene aj nadávky. „Moja generácia verila, že bude možné budovať Afganistan, zlepšiť situáciu nasledujúcich generácií mužov aj žien. K posilneniu práv žien a dievčat som preto využila ako prostriedok futbal. Bol to spôsob k dosiahnutiu slobody. Spôsob k budovaniu spoločnosti, spojení, sebadôvery, k nadýchnutiu a šťastiu,“ tvrdila.
V roku 2007 sa Popalovej podarilo postaviť prvý afgánsky ženský reprezentačný tím. „Boli sme tak hrdé, keď sme si prvýkrát obliekli dresy. Bolo to to najlepšie, čo sme kedy zažili, bol to pre nás lepší pocit, aký zažívajú mnohé krajiny, ktoré vyhrajú majstrovstvá sveta,“ spomína Popalová. Osud ženskej reprezentácie Afganistanu je otázny. „Schovávajú sa, mnohé odišli z domovov k príbuzným, lebo ich susedia vedia, že hrávali futbal. Majú strach, Taliban je všade.“
Zdá sa, že osud afgánskych futbalistiek bude mať šťastný koniec. Podarilo sa im totiž dosiahnuť jedno z najdôležitejších víťazstiev v živote: odletieť z vlasti. „Posledných pár dní bolo pre nás mimoriadne stresujúcich. Teraz sme však dosiahli veľmi dôležité víťazstvo,“ radovala sa Popalová.

Vymažte fotky, spáľte dresy, buďte ticho. Afgánske futbalistky žili v strachu, utiekli Talibanu

Výber pre vás

Vymažte fotky, spáľte dresy, buďte ticho. Afgánske futbalistky žili v strachu, utiekli Talibanu

Súvisiace články

FOTO Mala 14 mesiacov, keď ju rodičia priviazali k bombe. Prežila a plní si svoj sen

Situácia je vážna: FIFA apeluje na štáty, aby pomohli s evakuáciou hráčok z Afganistanu

Klub z najchudobnejšej krajiny Európy je v Lige majstrov. V Moldavsku však futbal umiera

Prišiel o ruky, raketu drží zubami. Egypťana nakopla hádka, verí, že nič nie je nemožné

Výber pre vás