Venuje sa všetkému, čo sa v športe mihne a bol pri vzniku Šport24.sk.

Peter Odráška

Bola v tíme na MS 2010 ponorková choroba? Mohli si dať naši reprezentanti po zápasoch na MS či ME pivo? Zvykol si čítať komentáre ľudí na sociálnych sieťach po zápasoch? Čo si myslí o vtipoch a „memečkách“, ktoré počas šampionátov zaplavujú internet? Čo si myslí o zápasoch bez divákov a aké má on spomienky na takéto zápasy? Ako hodnotí hru obrany Slovenska pred ME a prečo ho prekvapila nominácia Denisa Vavra? Kto mu v nominácii Slovenska chýba a čo povedal Matúšovi Berovi po sklamaní pred ME? Koho favorizuje na titul majstra Európy?

V rozhovore s Jánom Ďuricom sa dočítate:

Hrali ste na majstrovstvách sveta aj Európy. Ktorý šampionát vám utkvie v pamäti výraznejšie?

Nemám to rozdelené, že by som mal jeden na prvom a druhý na druhom mieste. Každý mi niečo dal, v oboch sme, myslím si, nesklamali. Aj na majstrovstvách sveta sme postúpili zo skupiny, potom sme dostali ťažkých Holanďanov, ktorí išli až do finále. Majstrovstvá Európy bol taký môj záver v reprezentácii, bol som vo veku, keď sa blížil koniec kariéry, preto som si chcel turnaj čo najviac užiť. Mám naň krásne spomienky, tiež sa nám podarilo postúpiť zo skupiny, následne sme dostali silných Nemcov, ktorí boli nad naše sily. Mám krásne spomienky, ktoré mi nikto nezoberie.

Počas šampionátov sa často spomína riziko ponorkovej choroby v tíme. Budú to mať naši reprezentanti teraz náročnejšie, keďže kvôli prísnym opatreniam budú prakticky neustále v bubline, alebo im, naopak, môže pomôcť, že po druhom zápase odchádzajú do inej krajiny, takže to bude istým spôsobom osvieženie a zmena?

Keď sme boli v kvalifikácii či na sústredeniach pred šampionátmi, tiež sme boli spolu stále, aj keď nebola pandémia. Tím bol tak či tak pokope, hráči spolu trénujú a spolu trávia čas. Je tam však aj dostatok času na to, aby mal každý hráč svoj priestor, kde sa môže v pokoji sústrediť na tréning. V ponorkovej chorobe nevidím problém, myslím, že každý sa už teší na zápasy na šampionáte, príprava nebola až taká dlhá. Ak som dobre videl, hráči mali aj priestor na čas s rodinami. Prostredie na sústredení v Rakúsku je skôr prostredie, kde sa človek dobije. Poznám to miesto, je tam krásne a tiež sme tam absolvovali sústredenie. Chalanom to určite vyhovovalo a sú stopercentne pripravení, aby podali dobré výkony.

Napriek tomu, že na majstrovstvách sveta v roku 2010 sa Slovensku podarilo postúpiť, spomína sa aj druhá strana mince, že atmosféra v tíme nebola úplne ideálna a bola tam spomínaná „ponorka“. Ako to vyzeralo v tíme?

Možno nejaká ponorková choroba tam bola, ale všetko sme si zakaždým vedeli vyrozprávať a o tom to je. Tím mal dobrú chémiu, vedeli sme spolu fungovať a to bolo dôležité. To, že po niektorom zo zápasov boli výraznejšie emócie, to k tomu patrí a bez toho to nejde.

Čím ste si vy krátili čas na šampionátoch?

Vždy som sa snažil byť sám, občas som si možno zahral s chalanmi PlayStation či pozrel si televíziu. Hráč však vždy potrebuje mať aj priestor pre seba, hoci každý trávi čas inak. Tým, že som bol starší, som chcel bývať sám, aby som mal svoj priestor, aby som mohol vstávať aj ísť spať, kedy chcem. Mal som svoj režim a svoje rituály a tých som sa držal.

Reprezentácie hrajú na šampionátoch zápasy každých 4-5 dní, hráči každý deň trénujú. Dá sa vôbec hlavou aspoň trochu vypnúť a nemyslieť na futbal?

Každý hráč to má inak. Niektorí hráči radi vysedávajú na kávičkách a rozprávajú sa, takto sme aj my trávili dosť času, bola sranda pri rôznych historkách. Keď už sa blížil zápas, vtedy každý z nás potreboval svoj priestor. To už si musí každý hráč nastaviť, kto mu do tohto priestoru vojde a kto nie.

Mali ste od trénerov na šampionátoch povolené vypnúť a dať si, napríklad, pivo po zápase?

Po zápase sme si dali pivo, prečo nie? To je predsa normálne a aj doktori vám povedia, že pivo je dobré na spánok. Sme tiež len ľudia.

Na šampionátoch je kontakt hráčov s partnerkami výrazne obmedzený, niektorí tréneri ho dokonca zakážu úplne. Ako to bolo na šampionátoch v prípade Slovenska a ako ste to zvládli?

Väčšinou sme komunikáciu riešili telefonicky. Aj keď sa na nás prišli partnerky pozrieť do Francúzska na majstrovstvá Európy, boli len na zápasoch, ale nebol tam priestor tráviť s nimi čas pomimo. Rodiny s nami boli na sústredení pred začiatkom šampionátu. Tréner Kozák to tak nastavil, aby sme boli aj s rodinami. Všetci sme ľudia a nie stroje, toto patrí k tomu.

Vraví sa, že na Slovensku je počas futbalových či hokejových šampionátov päť a pol milióna trénerov. Čítali ste si po zápasoch komentáre na sociálnych sieťach?

Mňa to nejako nezaujímalo. Sto ľudí, sto chutí, každý má svoj názor. Sme slobodná krajina, každý si môže povedať, čo chce. Názory na sociálnych sieťach vôbec neriešim, v živote som si vyšliapal sám svoju cestu, nikto mi nepomohol. To isté aj ostatní chalani, ktorí so mnou hrávali. Komentujúci ľudia väčšinou nezažijú to, čím si športovec musel prejsť. Samozrejme, vždy je najľahšie hejtovať a komentovať veci, ktorým sa človek ani nerozumie. Ja som tieto veci preto neriešil. Niektorí športovci sa tým zaoberajú, niektorí nie, ja som si z toho ťažkú hlavu nerobil. Keď som vedel, že som hral zle, priznal som si to, keď som hral dobre, mal som dobrý pocit a tešil som sa.

Starší hráči sa nad komentáre na sociálnych sieťach väčšinou vedia povzniesť. Ako to však vplývalo na mladých v tíme?

To sa treba opýtať skôr ich, ale, samozrejme, od toho sú tu kamaráti a rodina, ktorí hráčom vedia v takýchto prípadoch pomôcť. Každý je však psychológom samého seba a záleží, ako si hráč nastaví hlavu. Či takéto veci bude riešiť, alebo nie, je len na ňom. Mladí hráči sa musia naučiť selektovať a riešiť to tak, že to sú nepodstatné veci. Podstatné veci sú to, aký výkon podajú na ihrisku a to, aby boli spokojní sami so sebou, či tím vyhrá alebo prehrá. Keď hráč odovzdá na ihrisku všetky sily, vnútorný pocit ho nikdy nesklame.

Ruka v ruke s komentármi idú rôzne vtipy, tzv. mémy, ktorých je o to viac, keď sa koná hokejový či futbalový šampionát. Ako ste ich vy vnímali? Dokázali ste sa odosobniť a zabaviť, aj keď smerovali na účet vás či tímu, v ktorom ste hrali?

Mňa sa takéto veci nedotknú. Samozrejme, tie memečká sú smiešne, niekedy v nich je aj kus pravdy. Pozerám sa na to s nadhľadom, neriešim to tak, že by som sa išiel konfrontovať kvôli tomu. Patrí to k tomu, dnes je svet na sociálnych sieťach, všetko sa rieši cez ne, internet vládne našej generácii. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí to berú aj takto. Niekedy to je vtipné, občas to je cez čiaru, ale neriešim to. Hlavné je vedieť si urobiť zo seba srandu. Autori vtipov si však možno niekedy neuvedomujú, aké to je pre hráčov, ktorí chcú na majstrovstvách podať čo najlepší výkon.

Ján Kozák bol známy svojimi zásadami a pravidlami. Nevyžadoval od hráčov, aby na majstrovstvách Európy obmedzili sociálne siete?

Ako hovorím, vo voľnom čase si človek môže robiť, čo chce. Samozrejme, keď bol tréning alebo tímové mítingy, nechodili sme tam s telefónmi vo vačkoch. Ján Kozák je stará škola, ja som taktiež vyrastal v dobe, keď neboli žiadne sociálne siete, žiadne mobily a som za to rád. Väčšinu času som trávil vonku s kamarátmi, robili sme všetky možné aktivity, nielen futbal. Toto tu dnes veľmi chýba, doba sa zmenila.

Aké to bolo pre vás po poslednom zápase na šampionátoch? Chýbalo vám to, alebo ste boli radi, že je koniec a môžete si oddýchnuť?

Každý hráč chce ísť na šampionáte čo najďalej a dosiahnuť úspech. Keď sa však turnaj skončí, opadnú emócie a človek sa teší aj domov. Chceli sme ísť na turnajoch ešte ďalej, ale keď sa skončí, treba na to zabudnúť a pozerať sa dopredu.

Na štadióny na majstrovstvách Európy budú môcť ísť diváci, aj keď v obmedzenom počte, od začiatku pandémie sa vo väčšine prípadov hráva pred prázdnymi tribúnami. Pamätáte si, či ste hrali niekedy bez divákov?

Hovorí sa, že futbal bez divákov, to je ako dať si „smažák“ bez tatarky. Pamätám si, keď som hral za Artmediu Petržalka zápas Ligy majstrov na štadióne Interu Miláno. Na tento zápas sme sa asi najviac tešili, keď sme mohli hrať pred vypredaným San Sirom, no hralo sa bez divákov a všetci sme sa cez zápas na ihrisku počuli. Emócie sa trochu vytratili, šport zápasmi bez divákov veľmi utrpel, až časom sa ukáže, ako veľmi. Som rád, že na majstrovstvách Európy bude môcť byť určitý počet divákov na štadiónoch. Dúfam, že čoskoro uvidíme aj plné štadióny.

Čo hovoríte na hru našej reprezentačnej obrany, či už v kvalifikácii na EURO, alebo v prípravných zápasoch pred šampionátom?

Chalani v obrane nehrajú spolu tak dlho, ako sme hrali svojho času my a ťahali sme to dlhé roky a boli sme na seba zvyknutí. Táto obrana je stále mladá a potrebuje sa ešte zohrať. Pripomenul by som však, že defenzívna fáza nezávisí len od štyroch hráčov v obrane a brankára, ale od hry celého tímu. Ako bráni celé mužstvo, tak aj útočí celé mužstvo. Je to poprepájané ako pavučina.

Bol som prekvapený, že Denis Vavro, ktorý v prvom prípravnom zápase urobil chybu a málo hrával, napriek tomu ide na majstrovstvá Európy. Obrana však má na čom stavať, je v nej kvalita a je z čoho vyberať. Pre mnohých sú majstrovstvá Európy niečo nové, na turnaji sa ukáže, na čo chalani majú.

Nominácia Štefana Tarkoviča vyvolala niekoľko reakcií ohľadom niektorých hráčov, ktorí sa do nej dostali, ale aj tých, ktorí sa nedostali. Chýba vám niekto v nominácii?

Každý, kto sleduje futbal, na to má svoj názor a ja tiež. Bol som s tými chalanmi, poznám ich. Dosť som bol prekvapený z toho, že sa do nominácie nedostal Matúš Bero, ktorý už v minulosti v Turecku podával dobré výkony, v tejto sezóne bol oporou Vitesse Arnhem. Odohral veľa zápasov, patril k ťahúňom tímu, ktorý vždy hrá v prvej päťke najvyššej súťaže. Holandská liga je ťažká, Matúš je chlapec, ktorý na sebe tvrdo maká. Po nominácii som mu napísal, nech nie je smutný, že to bude dobré. Bol z toho veľmi sklamaný, už druhýkrát sa nedostal na záverečný turnaj. Sú mená, ktoré mi v nominácii chýbajú a ktoré by tam možno nemuseli byť.

Zaprognózujete si, ako dopadne Slovensko na majstrovstvách Európy?

Nerád hovorím dopredu, ako sa skončí nejaký zápas či turnaj. Povedzme si pravdu, máme ťažkú skupinu, ale vo futbale je všetko možné. Aj my sme mali ťažkú skupinu, keď sme hrali, napríklad, s Artmediou v Lige majstrov. Takisto sme mali ťažkú skupinu na majstrovstvách sveta aj Európy. Prognózy sú často zbytočné, futbal, resp. šport ako taký niekedy nemá logiku a nikto nevie, ako sa to skončí.

Vidíte to aj na majstrovstvách sveta v hokeji. Naši začali vynikajúco, boli lídrami v tabuľke. Skúsenosti, ktoré im chýbali, ich vyzliekli donaha. Mužstvo však má na čom stavať, sú tam aj skúsení hráči. Nechcem teda prognózovať, ja dúfam, že sa nám podarí postúpiť zo skupiny, to bude úspech.

Zrejme si nenecháte ujsť zápasy našej reprezentácie. Kde budete sledovať majstrovstvá Európy?

Rozmýšľal som, že by som išiel na nejaký zápas. Ja si to však radšej pozriem doma v pokoji, možno zájdem niekde na dovolenku. Zápasy budem sledovať v televízii.

Kto je vaším favoritom na zisk titulu majstra Európy?

Mám dvoch favoritov – Francúzsko a Anglicko, trochu tam poškuľuje aj Nemecko. Francúzi majú vynikajúci tím, skvelých ťahúňov ako Mbappé, Kanté či Pogba, do reprezentácie sa vrátil Benzema. Generácia, ktorú majú teraz, je veľmi silná, aj Didier Deschamps je dobrý tréner a stratég. Kvalitných mužstiev však bude na šampionáte veľa, určite bude nejaké prekvapenie, každý turnaj ho má.

JÁN ĎURICA: Pivo po zápase sme mali povolené. Futbal bez divákov? Ako smažák bez tatarky

Ján Ďurica hral na MS a ME: Pivo po zápase sme mali povolené

sport24

Šport24

Majstrovstvá Európy

korektný obsah

Ján Ďurica je bývalý slovenský futbalový reprezentant. Hral na pozícii stredného, príležitostne aj ľavého obrancu. V súčasnosti už nie je hráč, začal totiž s trénerskou kariérou. Stal sa asistentom trénera v klube, v ktorom zažil slávnu éru - v Petržalke. Naposledy bol hráčom FK Dukla Praha. Ďurica hrával aj za kluby DAC Dunajská Streda a už spomínanú Petržalku. Bol súčasťou petržalského tímu, ktorý sa v roku 2005 prebojoval do hlavnej súťaže Ligy Majstrov. V roku 2006 prestúpil do klubu Ruskej superligy FC Saturn Moskovská oblasť, 16. januára 2006 absolvoval premiéru v jeho drese. V roku 2009 prestúpil do ďalšieho ruského tímu - Lokomotiv Moskva. Nastúpil v 120 dueloch a strelil v nich 5 gólov. V roku 2016 prestúpil z Moskvy do Trabzonsporu. Tam, ak nerátame pôsobenie v Dukle Praha, sa jeho zahraničná kariéra skončila. Za slovenskú reprezentáciu hral od roku 2004 až po rok 2017. S dvojkrížom na hrudi nastúpil v 87-mich dueloch, sieť v nich rozvlnil štyrikrát.

JÁN ĎURICA: Pivo po zápase sme mali povolené. Futbal bez divákov? Ako smažák bez tatarky

Súvisiace články

Slovákov trápi pred začiatkom EURO tragická koncovka: Jurkemik pomenoval problémy veľmi jasne

Štadióny EURO 2020: Supermoderné arény aj historické svätostánky

Lekár prehovoril o zranených hráčoch: Ako sú na tom Hamšík a Schranz pred Eurom?

Hrošovský prekvapil svojich spoluhráčov pred odchodom na ME: Pozrite sa, čo im daroval

Výber pre vás