Samozrejme, otázkam sa nevyhol Juraj Slafkovský. Sedemnásťročný útočník priznal, že zo siedmich gólov mu najviac zostane v pamäti presný zásah zo zápasu o 3. miesto. „Top gól bol práve ten z bufetu. Dať gól v zápase o bronz a ešte k tomu takto šťastne, ten si budem najviac pamätať,“ povedal najužitočnejší hráč a najlepší strelec olympijského turnaja, ktorého však okolie drží pri zemi. „Je dôležité držať sa pri zemi, opakujú mi to odmalička rodičia, ale aj všetci, ktorí mi chcú pomôcť v kariére, rovnako aj starší hráči v tíme,“ dodal.

Klobúk dole pred tým, čo na olympiáde Slafkovský predviedol, zložil aj kapitán tímu Marek Hrivík. „Verím tomu, že sa mu bude ďalej dariť a ukáže nám ešte viac, ako nám ukázal teraz. Má toho pred sebou veľa, verím, že má hlavu nastavenú správne. Nebojím sa toho, že by nestál na zemi,“ povedal na brífingu.

Nechýbal na ňom ani Patrik Rybár, ktorý sa stal najlepším brankárom turnaja. Ako priznal už skôr, pomohol mu k tomu otec Pavol, taktiež bývalý brankár. „Otec mi emotívne písal po zápase s Fínmi, že som lepší ako on. Mali sme spolu videorozbory. Veľmi mi pomohol, som rád, že si našiel čas, zostrihal mi niekoľko videí, ostatné už zostalo na mne,“ povedal.

Úlohy DJ-ov v šatni si hokejisti rozdelili. „Hrivík púšťal hudbu pred zápasom, ale aj Marko Daňo. Libor Hudáček púšťal ľudovky, východniari sme si zaspievali,“ odhalil detaily Martin Marinčin a Pavol Regenda ho vtipne doplnil: „Ešte Kelo (Miloš Kelemen). Ten však keď púšťal hudbu, bolo to hrozné.“

Aj náš bronzový olympijský tím mal svoju obľúbenú pieseň. „Mali sme v kabíne víťaznú pieseň od Karola Duchoňa Mám ťa rád, tá hrala v šatni dosť často,“ prezradil Marinčin.