Venuje sa všetkému, čo sa v športe mihne a bol pri vzniku Šport24.sk.

Peter Odráška

Ako vyzeral príchod do Austrálie a čo sa dialo, keď mu vyšiel pozitívny test? Ako berú obyvatelia Melbourne príchod tenistov z celého sveta počas pandémie? Koľko času denne môže stráviť mimo hotelovej izby? Čo sa stane, keď tenista čo i len otvorí dvere svojej izby? Prečo to v hoteli vyzerá ako vo väzení a kto kontroluje tenistov, či dodržiavajú opatrenia? Prečo si tenisti objednávali na izby vysávače? Ako vyzerá stravovanie v hoteli? Ako vyzerá jeho izba, keďže ubytovanie bolo mnohými tenistami kritizované? Prečo si myslel, že je v inom svete, keď zbadal ľudí na ulici?

V rozhovore s Norbertom Gombosom sa dočítate:

Vráťme sa v čase niekoľko dní. Ako vyzeral váš príchod do Austrálie?

Po prílete do Austrálie nás čakali ľudia z organizátorského tímu, odviedli nás do nejakého hangáru, kde sme si museli vydezinfikovať ruky, nasadiť si nové rúška, ktoré nám dali. Následne sme prešli policajnou kontrolou a museli sme odpovedať na rôzne otázky, ktoré nám kládli. Museli sme si počkať na informáciu o tom, do akého hotela nás priradili, podľa toho nás rozdelili do autobusov, ktoré nás odviezli do hotela.

Jeden z testov na koronavírus ste mali pozitívny. Zatrnulo vám v tom momente?

Hneď po príchode sme boli testovaní, za 48 hodín nám urobili dva testy. Oba mi vyšli negatívne, až tretí, ktorý nám robili zo slín, mi vyšiel pozitívny. Bola to nepríjemná situácia, vyvolávali mi a chceli ma premiestniť do iného hotela, kde sú ubytovaní ľudia, ktorí boli pozitívne testovaní. Musel som to riešiť, vedel som, že už nie som infekčný, keďže som koronavírus na konci roka prekonal. Telefonoval som aj s riaditeľom turnaja Gregom Tileym, následne mi oznámili, že sa nemusím sťahovať, ale že mi prídu zobrať krv a podľa toho zistia, či som infekčný alebo nie. Chvalabohu to dopadlo dobre, mohol som začať trénovať a dokonca ma už ani netestujú.

Aký ste mali priebeh ochorenia na konci roka?

Nakazil som sa tesne pred Vianocami. Už pred testovaním som vedel, že mám koronavírus, keďže v rodine mojej priateľky mali pozitívny prípad a ja som zdravotne nebol vo svojej koži. Musel som však ísť na testy, aby som mal dôkaz, že som bol pozitívny. Prvé dni ochorenia boli ťažšie, mal som teploty, bol som unavený a zoslabnutý, bolela ma hlava a tri dni som preležal. Po piatich dňoch som sa začal cítiť lepšie a nemal som takmer žiadne príznaky, teda až na to, že presne na Štedrý deň som prišiel o chuť a čuch, takže zo štedrej večere som veľa nemal a prakticky som nevedel, čo jem. Až v Austrálii sa mi definitívne vrátili chuť aj čuch.

Mnohí športovci, nielen tí s ťažším priebehom koronavírusu, mali po zvládnutí tohto ochorenia problém vrátiť sa na predošlú fyzickú úroveň. Ako to bolo vo vašom prípade?

Môj kondičný tréner Dávid Olasz mi vybavil testy. Povedal mi, že ich musím absolvovať, aby zistili, či mám v poriadku pľúca a či mám vytvorené protilátky. V záťažových testoch zistili, že sa mi kapacita pľúc znížila o päť percent, ale inak som sa necítil tak zle. Bol som si predtým dvakrát zabehať, nebol som až tak zadýchaný, očakával som niečo horšie. Týždeň pred odchodom do Austrálie som začal trénovať, prvé tréningy som bol veľmi unavený, ale po nich som sa cítil dobre. Únavu som pociťoval skôr preto, lebo som nemal príliš natrénované.

V rozhovore pre denník Pravda ste spomínali, že miestni vás-tenistov v Melbourne nevítajú s otvorenou náručou. Ako berú tenistov, ktorí pricestovali z celého sveta?

Prvé reakcie neboli najlepšie. Nikto z nás-hráčov nebol na také niečo pripravený, neboli presne dané informácie, že keď bude niekto na palube nakazený, tak celé lietadlo pôjde do karantény. Do izolácie išli kompletné posádky z troch lietadiel. Hráči z toho neboli nadšení, príprava na Australian Open bola pre nich úplne bezvýznamná. Chápal som teda ich frustráciu. Niektorí hráči posielali na sociálne siete videá či fotografie, neboli spokojní s jedlom či kvalitou ubytovania. Austrálčania to zobrali dosť zle, aj v správach to všade išlo, komentáre na sociálnych sieťach boli drsné. Odkazovali tenistom, nech idú domov, že na čo sme sem prišli, ďalší nás nazývali idiotmi a inými vulgarizmami. Na jednej strane chápem frustráciu Austrálčanov, ale vyzeralo to, ako keby tenisti dotiahli koronavírus do Austrálie a donútili všetkých, aby sa konal grandslam. Teraz sa už situácia trochu upokojila.

Aké prísne sú podmienky a opatrenia v hoteli?

Prvé tri či štyri dni sme boli len v izbe, nemohli sme trénovať, boli tu následne aj nejaké problémy s odvozom na tréningy. Dva dni sa s tým trápili a aj preto sa tréningy rušili. Počas prvých štrnástich dní môžeme opustiť izbu na päť hodín denne, cez aplikáciu nám chodia presné časy, kedy nás prídu vyzdvihnúť na izbu, či údaje o tom, koľko máme času na prechod na kurty, odkedy dokedy môžeme trénovať, ako dlho môžeme byť v posilňovni a na obede či večeri. Toto všetko dokopy môže trvať päť hodín, potom sa musíme vrátiť do izieb do izolácie. Stále teda svojím spôsobom funguje karanténa, ale tí, ktorí sme negatívni a neinfekční, môžeme trénovať počas tých piatich hodín.

Na pohyb po hoteli, ako bol, napríklad, povolený na Roland Garros, môžete teda zabudnúť…

Presne tak. Dostaneme program s informáciou, že nás vyzdvihnú trebárs o 11:45, dovtedy musíme byť pripravení a čakať v izbe. Prídu, zaklopú nám na izbu, zoberú nás k výťahom a následne k autám, takto to funguje. Voľný pohyb po hoteli neexistuje. Niektorí hráči si mysleli, že im niekto klopal na izbu, otvorili dvere, ale nikto tam nebol a hneď dostali upozornenie, že to už nemôžu spraviť. Berú to tu veľmi prísne, keď sme mimo izby, v priebehu piatich minút si musíme trikrát vydezinfikovať ruky. Nečudujem sa však, že to berú vážne, aj vďaka týmto opatreniam tu nemajú prakticky žiadne prípady koronavírusu.

Koľko hodín denne strávite na kurte? Ako vyzerá tréningový proces a opatrenia s tým spojené?

Prvé dni sme pred tréningom na kurte mali hodinu a pol posilňovňu, po tréningu v nej nás zobrali na kurt. Tenisový tréning trvá vždy dve hodiny, každý to má rovnako. Po tréningu na kurte nás následne zoberú do stanov, každý kurt má vlastný stan. Cez mobil sme si objednali jedlo, ktoré nám priniesli do tohto stanu, kde sme ho mohli zjesť, na to sme mali hodinu. Potom pre nás opäť prišli a odviezli do hotela.

Ako vyzerajú kontroly, či tenisti dodržiavajú opatrenia a či nevychádzajú z izieb?

Na každom poschodí sú dozorcovia, ktorí to kontrolujú. Keby sa niekto vykašľal na pravidlá a vyšiel by von z izby, automaticky ho uvidia a kontaktujú recepciu, kde je vlastne aj akási základná kancelária hotela.

Toto všetko znie ako slovník z väzenského prostredia…

Presne. Robili sme si z toho srandu, že to je čisté väzenie. (smiech) Bohužiaľ, tí, čo sú v 14-dňovej karanténe, to majú ešte o niečo ťažšie, pretože v týchto hoteloch sa nedá otvoriť okno, takže nemajú ani čerstvý vzduch. Niektorí tenisti teda hovorili, že aj väzni sa majú lepšie, snažili sa to však brať s rezervou. Veľa hráčov si na izbu objednalo vysávače. Tým, že je v celej izbe koberec, je v nej veľa prachu. Všetko, čo si objednáme, podlieha kontrole. Museli sme podpísať formulár, kde sme súhlasili s tým, že objednané veci prejdú inšpekciou dole a až po kontrole nám to prinesú do izby. Niektorí hráči, najmä tí z dvojtýždňovej izolácie, si teda objednali vysávače a vysávajú si na izbe, aby mali lepší vzduch, iní si objednali dokonca čističku vzduchu a podobné vychytávky.

Viacerí tenisti sa sťažovali na kvalitu ubytovania, dokonca fotili myši, ktoré im pobehovali v izbách. Ako vyzerá vaša izba?

Moja izba je fajn, priestorovo je dosť veľká. Bol som v hoteloch, kde boli oveľa menšie, ja sa určite nemôžem sťažovať. Mám však možnosť vyjsť z izby, trénovať a byť na čerstvom vzduchu. Pre tých, čo sú v dvojtýždňovej izolácii, to v jednej izbe po psychickej stránke nie je sranda.

Ako vyzerá systém stravovania? Spomenuli ste, že sa môžete najesť v stane po tréningu. Čo však ostatné jedlá počas dňa?

Prvé štyri dni, počas ktorých som bol v karanténe, nám nosili jedlo do izby. Nevedeli sme, čo nám donesú, nemohli sme si vybrať. Každé ráno okolo šiestej nám priniesli raňajky, ktoré nechali v taške pred izbou. Zaklopú nám a je na nás, kedy si to vyzdvihneme. Takto sa to opakovalo aj pri obede a večeri. Prvé dni jedlo nebolo kvalitatívne veľmi dobré, navyše viacero hráčov dodržiava rôzne diéty, aj preto sa sťažovali, že si nemôžu vybrať jedlo. Veľa hráčov to teda riešilo donáškou jedla, povedali nám, že nám dajú vouchre na donášku jedla na každý deň. Ja som jedol, čo nám doniesli. Aj vďaka sťažnostiam hráčov sa kvalita jedla zlepšila. Dostávame na izbu aj krabice ovocia a kartóny vôd, takže organizátori sa snažia, aby sme sa cítili dobre. Viete však, ako to chodí: sto ľudí, sto chutí.

Počas pandémie ste absolvovali aj Roland Garros či US Open, takže viete porovnávať. V čom sú podmienky pred Australian Open lepšie či horšie oproti ostatným grandslamom?

Lepšie to je v tom, že keď pretrpíme prvé dva týždne v izolácii, následne sa môžeme voľne pohybovať po meste bez rúšok. V uliciach sú tu momentálne opatrenia voľné, keď som zbadal ľudí bez rúšok na ulici, myslel som si, že som v inom svete. (smiech) To som už dávno nevidel. Toto je teda veľká výhoda, nevýhodou je, že to trvá veľmi dlho. Sme dlhšie preč z domu, tie dva týždne nám už nikto nevráti. Ja sa nesťažujem, lebo tým, že som kvôli zraneniu ruky aj kvôli covidu počas decembra veľa nenatrénoval, mi tieto dva týždne prišli vhod, keďže môžem trénovať, aby som bol pripravený na turnaje. Päť týždňov mimo domu je však dosť, počas nich odohrám len dva turnaje. Na Roland Garros či US Open sme tiež prišli dopredu, ale bez tréningu sme boli len 1-2 dni. Následne nám prišiel negatívny test a rovno sme mohli ísť trénovať. Nemohli sme však nikde chodiť, len do hotela a na kurt. Tu sa po dvoch týždňoch budeme môcť voľne pohybovať po meste či chodiť do reštaurácií.

Ako trávite čas v Melbourne mimo tréningov?

Priniesol som si so sebou počítač. Pred odchodom do Austrálie som si stiahol nejaké hry, aby som sa nenudil, keďže som vedel, že v izbe strávim veľa času, okrem toho pozerám seriály. Keď som tu ešte nemohol trénovať na kurte, kondičný tréner mi posielal cvičenia, ktoré som absolvoval v izbe. Prvé dni boli ťažšie, musel som sa vyrovnávať s časovým posunom. Bolo náročné zostať hore až do večera. Keď som videl veľkú posteľ, vždy ma lámalo na spánok a zmohlo ma to. Aklimatizácia mi teda chvíľu trvala.

Tenisti, ktorí musia absolvovať kompletnú karanténu, sa na kurt nedostanú dva týždne. Čo takáto pauza od tréningu dokáže spraviť s načasovaním formy a s výkonmi tenistov na kurte?

Práve to je najväčší problém. Byť dva týždne v izolácii v izbe je pre tenistu mimoriadne náročná situácia. Príprava na Australian Open nie je len o tom, že trénujem päť dní a som pripravený. To predstavuje vyše mesiac prípravy, aby bol človek fit a mohol hrať na tri víťazné sety. Hráči v izolácii dostali stacionárny bicykel a činky do izieb, aby mohli cvičiť. Videl som niektoré videá, ako tenisti a tenistky normálne makajú a behajú v izbách, lebo musia zostať v kondícii, tréning na kurte to však nenahradí. Ja som bol v izbe len päť dní, po ktorých som sa dostal na kurt a bol som úplne mimo. Cítil som únavu, nevládal som po polhodine, bol som zadýchaný, boleli ma svaly. Po dvoch týždňoch mať dva-tri dni na to, aby sa tenista pripravil na turnaj, to je veľmi nebezpečné aj kvôli možným zraneniam.

Gombos z Melbourne: Režim v hoteli pripomína väzenie. Tenisti si na izbu objednávajú vysávače

Výber pre vás

Gombos z Melbourne: Režim v hoteli pripomína väzenie. Tenisti si na izbu objednávajú vysávače

Súvisiace články

FOTO Tenisti penia na tvrdú karanténu pred Australian Open: Po hoteloch dokonca behajú myši!

Aryna Sabalenková sa pred Australian Open vynašla: Takto trénuje v karanténe v hotelovej izbe

FOTO Trpí v karanténe pred Australian Open? Pozrite sa, čo robí Djokovič na hotelovom balkóne

Tenisti môžu na výhody pred Australian Open zabudnúť: Djokovičove požiadavky zmietli zo stola

Výber pre vás