Úspešný slovenský olympionik skončil na ulici: Prehral som byty aj autá 

Spoveď úspešného slovenského olympionika: Prehral som byty aj autá 

Najhoršie bolo, keď som nemal čo jesť. Úspešný slovenský boxer sa rozhovoril o živote na ulici

Šport24.sk

“Nepáči sa mi boxerista, to je také detské, volajte ma pästiar,” upozornil Ján Franek <a rel="noopener" href="https://skpodcasty.sk/podcasty/po-zivote-s-tomasom-veresom/epizoda/po-zivote-s-tomasom-veresom-64-jan-franek/" target="_blank">v podcaste Po živote s Tomášom Verešom</a>. Odchovanec martinského boxu sa v roku 1980 priniesol z olympijských hier v Moskve striebornú medailu vo váhovej kategórii do 71 kilogramov. Je to posledný úspech slovenského boxu pod piatimi kruhmi. V podcaste porozprával viac zo svojho turbulentného života.&nbsp;

Smutné dieťa, ktoré chcelo niečo dokázať

“Bol som smutné a tiché dieťa. Chcel som niečo dokázať a to ma motivovalo v boxe,” zaspomínal si na detstvo Franek a dodal: “Ak by som sa znova narodil, tak by som sa znova dal na box.” Aj v škole bol tichý a bavila ho fyzika, nenadchla ho matematika. Inklinoval&nbsp;aj k vzpieraniu a zápaseniu. Nakoniec sa rozhodol pre box, chcel byť úspešný v individuálnom športe. &nbsp;

Do boxerského klubu sa chlapec&nbsp;z početnej rodiny dostal do Martina. Nevynikal hneď a ani slovenskí tréneri nemali podľa neho veľkú kvalitu. V 18 rokoch ho povolali na výberové sústredenie, kde sa ho ujal reprezentačný český tréner juniorov s iným štýlom, ktorý rodákovi z Gbelian imponoval. Ešte pred vojenčinou zbieral skúsenosti na Majstrovstvách Európy v Dubline: “Tam som len pozeral s otvorenými ústami na mesto, cestovanie lietadlom a na všetko.”&nbsp;

Pred olympiádou nebol ani v československom výbere, ale začal sa prebíjať na vrchol. Nakoniec sa rozhodovalo medzi nimi a Rostislavom Osičkom.“Nechceli ukrivdiť ani mne ani jemu. Kto vyhrá majstra Československa, tak ten pôjde na olympiádu. Vyhral som a išiel som do Moskvy,” vysvetlil Franek. Olympiádu bojkotovali športovci z USA a preto Jánovi po návrate niektorí ľudia vykrikovali, že jeho bronz bolo šťastie: “Prečo niektorí športovci vyhrávajú a majú šťastie? Lebo im to patrí. Sú natrénovaní a vyhrávajú.”&nbsp;

Pred stretnutiami v ringu s ním lomcovali emócie. Čim bližšie bol úvodný gong, tým lepšie bolo sa mu vyhýbať: “Pred zápasmi som býval nervózny. Ak som bol nervózny, tak zápas dopadol dobre. Keď som išiel do ringu, tak som bol podráždený a s nikým som sa nechcel baviť. Keď som bol v pohode a smial sa, tak som sa prehral.”&nbsp;

Po návrate z úspešných olympijských hier nechápal, čo sa okolo neho deje. Jeho sláva a meno išli raketovo hore. “Som bol ako seriálová hviezda. Mladý, opálený, účes na Johna Travoltu. Dostal som mesiac dovolenky,” prezradil Franek. Netrpel pri tom nedostatkom peňazí a okrem boxu nič iné robiť nemusel: “Bol to taký umelý socialistický kapitalizmus. Museli sme byť zamestnanci, chodiť si “pichať”, ale nevedeli sme, čo je robota. Zamestnanie som si vymenil za šport. Tiež sme mali profesionálny život.” Len trénoval a stravoval sa v reštauráciách, čo mu niektorí závideli.&nbsp;

O jeho výkony medzi štyrmi povrazmi bol veľký záujem “Boxoval som za Martin a zápasil v lige. Hovorili: ´Príde Franek´. Oni sa chodili pozerať na mňa, ja som to nechápal. Niečo asi zo mňa vyžarovalo a priťahoval som ich svojim spôsobom boja.” Nikdy neprišla na neho kríza, že by chcel prestať. Rovnako to bolo aj s emigráciou, nad ktorou síce rozmýšľal, ale: “Bol som zamilovaný. Mali o mňa záujem aj v Amerike, ale ja som tu mal lásku. Toto rozhodnutie neľutujem.”&nbsp;

Fajčil pred zápasmi, zdolali ho až automaty

So slávou prišli aj neresti. Prvou bolo fajčenie. “Bol to pre mňa ako relax, zapáliť si po dlhom tréningu. Fajčím dodnes. Aj pred zápasmi som si pred halou zapálil.” Priznáva, že mu trochu stúpla sláva do hlavy, ale na to má úplne iný pohľad ako fanúšikovia: “Každý troška spyšnie. Prečo by som nemohol byť pyšný, veď mám olympijskú medailu. Bol som ale skromný chalan.”&nbsp;

Podľa Franeka jeho sláva nemala žiadne temné stránky. Tie prišli až v 90. rokoch 20. storočia, keď sa otvorili hranice. “Urobil som vtedy chybu,” pootvoril trinástu komnatu úspešný boxer: “Zamestnal som sa v jednom kasíne, kde potrebovali ochrankára. Tri mesiace trvalo, kým som sa naučil hrať, prepadol som hre a začal som byť závislý. Chodil som boxovať profesionálne zápasy a nudil som sa. Najprv som trikrát za sebou vyhral a myslel som si, že to už viem a je mám na to schopnosti. Potom som začal prehrávať, vyberal som našetrené peniaze, stupňovalo sa to a po roku sa to už nedalo zabrzdiť. Doma začali chýbať peniaze. Trikrát som bol na liečení, rozviedol som sa... Ako hráča ma nechali samého, tak som chodil po herniach. Začal som prehrávať autá, byty a zostal som na ulici.”&nbsp;

O jeho živote na ulici sa široká verejnosť dozvedela viac, keď sa jeho dcéra Barbora v roku 2009 stala Miss Slovensko. “Žil som na ulici a doteraz žijem ako bezdomovec. Málo ľudí ma osloví, málo ma spoznáva. Najhoršie bolo, keď mi bola zima a bol som vyhladovaný. Nemal som čo dať do úst.” priznal Franek a bezdomovectvo v krátkosti zhrnul: “Je to nezávideniahodné.” &nbsp; &nbsp; V roku 2015 si Franek vo filme Koza zahral trénera boxera. “Teraz som spokojný a je mi dobre. Dostávam olympijskú rentu a dá sa žiť už. Je to lepšie, ako bolo. Najhoršie som už prežil a zažínam žiť lepšie ako predtým,” prezradil o momentálnom živote pästiar. &nbsp;

Stále sleduje aktuálne športové dianie. Nad situáciou v slovenskom športe a hlavne v boxe sa &nbsp;smeje: “Dnes je to smiešne, keď počúvam, že je niekto majster Slovenska a pri tom boli na majstrovstvách dvaja. Nás bolo osem a aj náhradníci. &nbsp;Vtedy bol úplne iný záujem o box. Teraz to stojí za prd. Všetko stojí na peniazoch. Teraz tlačia MMA, lebo mladých chalanov to baví, ale to je zverstvo, ale možno by som sa aj ja na to dal, neviem.” Mladým radí, aby sa vyhýbali kasínam.&nbsp;<a rel="noopener" href="https://sport24.pluska.sk/gal/ostatne/uspesny-slovensky-olympionik-skoncil-ulici-prehral-som-byty-aj-auta" target="_self">Zábery Franeka zo života si pozrite vo FOTOGALÉRII!</a>

Úspešný slovenský olympionik skončil na ulici: Prehral som byty aj autá

Výber pre vás