Je veľmi skúsený novinár, ktorý pracuje v médiách už niekoľko rokov. Venuje sa predovšetkým hokeju a lyžovaniu. Športu sa venoval aj aktívne. Futbalovo vyrastal v klube ŠK Slovan Bratislava.

Andy Smatana

Ján Zachara prišiel na svet 26. augusta 1928 v obci Kubrá, čo je dnes časť Trenčína. S boxom začala ako šestnásťročný, pričom už o dva roky neskôr sa stal majstrom Slovenska v mušej váhe. Po krátkom čase prestúpil do boxerského oddielu v Partizánskom, kde dozrieval pod vedením Júliusa Tormu, ktorý na OH 1948 v Londýne triumfoval v kategórii do 67 kilogramov.

A práve na tejto olympiáde mal debutovať aj mladý Zachara, ktorý však do anglickej metropoly napokon necestoval. Prednosť vo výprave totiž dostal funkcionár komunistickej strany. Talentovaný boxer, ktorý súťažil v hmotnostnej kategórii do 57 kilogramov, si však všetko vynahradil o štyri roky neskôr, keď mu na olympijských hrách v Helsinkách zavesili po finálovom víťazstve nad favorizovaným Sergiom Caprarim z Talianska najcennejšiu medailu.

„Za zlato ma povýšili na podporučíka. Okrem toho som dostal tri metre látky, hodinky, ktoré mám a sú stále funkčné. V textilnom závode, kde som pracoval, urobili pracovníci finančnú zbierku. Ľudia medzi sebou vyzbierali 10 500 korún, ku ktorým som doložil 3700 a kúpil som si sekretár. Dostal som tiež dvanásť zväzkov Stalinových spisov, ktoré už predtým niekto študoval, lebo som v nich našiel podčiarknuté state,“ spomínal Ján Zachara v jednom z rozhovorov.

Ďalší olympijskú účasť si pripísal v roku 1956 v austrálskom Melbourne, kde to dotiahol do štvrťfinále. ČSSR reprezentoval aj na ME 1949, 1955 a 1959. Vo vitríne úspechov má dva tituly majstra Slovenska a štyri československého šampióna. Na sociálnych sieťach sa s Jánom Zacharom dojímavo rozlúčil bronzový medailista v zápasení z OH 1988 v Soule Jozef Lohyňa. „R.I.P. Janko, slovenská boxerská legenda, olympijský šampión. Jedna z mojich detských inšpirácii, ktorému som sa chcel priblížiť. Odpočívaj v pokoji…,“ napísal s očividnou bolesti v srdci.

Na legendárneho boxera bude s láskou spomínať aj jeho nasledovník a súčasný šéf Slovenskej boxerskej federácie (SBF) Tomi Kid Kovács. „Janko bol čistá duša, veľmi milý človek a poviem na rovinu, že skromnejšieho človeka som nepoznal. Už dlhší čas som s ním nebol, bude mi za ním smutno. Dožil sa krásnych 96 rokov a čo viem, tak ho ani v tomto pokročilom veku netrápila žiadna choroba, ale bol už dosť unavený. Vedel som o ňom, že deň čo deň chodil za nebohou manželkou na cintorín a teraz sú už opäť spolu. Česť jeho pamiatke,“ povedal pre Šport24.sk Tomi Kid Kovács.

O jeho skromnosti svedčí aj príhoda, ktorú v roku 2010 porozprával pre TASR. „Keď mi ochorela manželka, býval som v domčeku, kde sa dalo kúriť iba drevom a uhlím. Mali sme sa však sťahovať do Novej Dubnice a tak som sa nezabezpečoval tuhým palivom. Žena potrebovala byť v teple a poradili mi, nech poprosím o odkúpenie zo zásob závodu.“

„Tamojší súdruh mi však odvrkol, že nech si nemyslím, že keď som olympijský víťaz, tak teraz okolo mňa budú všetci skákať. Vyšiel som von, kde mi svitlo, čo sa môže stať. Vrátil som sa a povedal som, že keď sa niečo stane mojej žene alebo deťom, prídem a tie fúzy mu otrhám. Poobede už bolo drevo aj uhlie pred chalupou.“

Po skončení aktívnej kariéry v roku 1959 sa usadil v Dubnici nad Váhom, kde pôsobil ako tréner a pod jeho vedením získalo družstvo boxerov Spartaka SMZ Dubnica tri tituly majstrov Československa (1969, 1971, 1972).

Zachara často s úsmevom hovoril, že box je najjemnejší šport, lebo sa robí v rukavičkách. Držiteľ titulu Rytier fair play, ktorý mu udelilo UNESCO uviedol, že v ringu mu pomohla aj jeho záľuba v tancovaní. Podľa neho sú polka, valčík či tango vhodné aj pre box.

Ubolené spomienky na Jána Zacharu: Tomi Kid obdivoval jeho skromnosť, Lohyňu šampión inšpiroval

Výber pre vás