Ako sa cítite vy osobne pred tohtoročným vrcholom, ktorým je olympiáda v Paríži?

- Cítim najmä zodpovednosť, aby sme mysleli na všetky detaily súvisiace s pobytom našich reprezentantov v Paríži. Je tu ruch, dolaďujú sa posledné detaily. Už je to také, že máme zbalené a všetci sa veľmi tešíme, pretože je to sviatok športu, ale pre nás je to práca a pristupujeme k nej veľmi zodpovedne. 

Aké sú ciele našej výpravy na olympiáde?

- Prvoradý je, aby čo najlepšie reprezentovali našu krajinu. Je to najväčšie multišportové podujatie na svete. Pre každého je obrovským snom sa zúčastniť olympiády a zabojovať na nej o čo najlepší výsledok. Naša výprava je najmenšia v histórii, ale kvalita v nej je a som rád, že sa snúbi skúsenosť s novou generáciou športovcov. Majú o čo bojovať a urobia všetko pre to, aby nás potešili.

Ako vnímate fakt, že do Paríža cestuje len 28 športovcov, čo je najmenej v našej histórii?

- Určite to nie je len jeden faktor. Je to súhra viacerých okolností. Najzávažnejšou je, že sa nám nedarí pripraviť takú širokú škálu športovcov, že keď v nejakom športe príde k výsledkovému výpadku, tak máme druhú či tretiu vlnu, ktorá sa tam tlačí, ale spoliehame sa na športovcov, za ktorými sa nachádza kvalitatívna bariéra. To sa dá riešiť opatreniami, ktoré sa prejaviac neskôr a nie hneď. Veci, ktoré sme desaťročia zanedbávali, nevieme odstrániť v priebehu dvoch či štyroch rokov. Pokiaľ ide o ďalšiu olympiádu v Los Angeles, tak sa pozerám už mierne optimisticky, pretože aj so vznikom ministerstva športu sa nám podarí napĺňať ciele, ktoré sme si stanovili, ale neboli na to zdroje a politická vôľa. Veľkosť výpravy je dôležitý faktor, ale tá kvalita je určite rovnako dôležitá, aby sme priniesli so sebou príbehy, ktoré budú motivovať mladých športovcov.

Koho neúčasť na olympiáde vás najviac mrzí?

- Každý, kto obetoval všetko a potom mu kvalifikácia ušla o krok, je veľmi sklamaný a viem sa vcítiť do tejto pozície, hoci som nerobil vrcholový šport. Je to výsledok driny, odriekania a tesne predtým tá šanca ujde. Môžeme hovoriť o stolnom tenise, rýchlostnej kanoistike či o Jánovi Volkovi. Urobili všetko pre to, aby sa dostali na olympiádu, ale chýbal im kúsok povestného šťastia. Je mi ich ľúto, pretože poznám týchto športovcov, no viem, že ich to neodradí a pôjdu ďalej a všetkým ukážu, že na to majú.

Veríte, že na najbližšej olympiáde v Los Angeles už nebude takáto malá výprava. Ako však chcete dosiahnuť, aby sa takýto počet už neopakoval?

- Často sme o tom diskutovali, pretože tieto signály prichádzali dlhé roky. Najväčším negatívom je, že každý sa spoliehal na niekoho iného. Strediská vrcholového športu majú svoju zodpovednosť pri príprave športovej elity, ale je potrebné, aby úzko spolupracovali s národnými zväzmi, ktoré pripravujú širšiu základňu a sú zodpovedné za rozvoj športu. Aj olympijský výbor má svoje možnosti, ako podporiť vrcholových športovcov. Potom tu máme Top tím, ktorý bol nastavený v princípe tak, že dosiahni výsledok a my ťa podporíme. Musíme túto filozofiu otočiť a povedať si, že toto sú naše tradičné športy, v ktorých sme silní. Sústreďme sa na mladšiu generáciu, vytipujme si talenty zo zväzov a potom sa o ne starajme. Aby sme sa postarali o toho športovca, keď sa nachádza na rázcestí. Túto úlohu často suplovali rodičia, čo je veľmi smutné a takéto príbehy sú založené práve na obrovskej obete rodín. Na olympiáde sme už roky nemali kolektívny šport a je potrebné spraviť zásadné zmeny, aby sme ho tam dostali.

Ktorými krajinami by sme sa mohli inšpirovať?

- Často hovorím, že neobjavujme koleso. Áno, odpisovať sa nemá, ale v škole. Učme sa od tých, ktorí si niečím prešli, urobili chyby a dnes majú výsledky. Komunikujme s takýmito krajinami a berme si od nich to pozitívne do našej praxe. Česko má početnú výpravu nabitú aj veľkou kvalitou, o Maďarsku ani nehovorím. Rovnako Poľsko, ale aj menšie krajiny, ako Slovinsko, Chorvátsko či Rakúsko. To sú krajiny, kde sa systematicky venujú podpore športu bez ohľadu na to, kto je vo vláde a prístupe jednotlivých politikov. Majú nastavený systém, že politické zmeny ich v tomto smere neovplyvňujú negatívne.

Síce do Paríža posielame malú výpravu, ale sú v nej elitní športovci, ktorí už niekoľko medailí získali. Vy konkrétne mená nechcete prezradiť, ale asi veríte, že z olympiády neodídeme naprázdno?

- Prajem úspech každému športovcovi. Pre niekoho je úspech semifinále, pre niekoho je to prvá šestka a niekto má medailové ambície. Na začiatku však majú všetci rovnakú pozíciu a v tom je šport spravodlivý a úžasný zároveň. Záleží, aby sa v ten deň všetko skĺbilo. Ani najväčší favorit nemusí uspieť a vieme, že šport už neraz priniesol veľké prekvapenia v podobe úspechu niekoho, s kým nikto nepočítal. Už sme také zažili a verím, že v Paríži sa dočkáme príjemného prekvapenia. Neodsudzujme nikoho, keď sa mu nepodarí očakávaný výsledok, pretože verím, že športovci dajú do toho všetko a pôjdu na dno síl - pre seba, pre rodiny, pre krajinu a ukážu, že tá nominácia je zaslúžená.

Odmeny pre prípadných medailistov sa už dlhšie nemenili. Ako je to teraz?

- Finančný benefit je poďakovanie, nie je to motivujúci faktor pre športovca. Ten kľúč je rôznorodý aj v okolitých krajinách. Niekde sú odmeny väčšie, niekde menšie. Na Slovensku je suma adekvátna. Zvýšili sme ju, ale nie rapídne. Je to poďakovanie a športovci si ho bez polemík zaslúžia.

Naposledy bolo za zlato 50-tisíc eur. Koľko to bude po novom?

- Za zlato je 60 000 eur a následne je to odstupňované. Za striebro 50 000 eur a za bronz 40 000 eur. Ja však apelujem a aj sa často o tom bavíme, aby úspešní medailisti, ktorí už poberajú príspevok za zásluhy, boli zahrnutí do tohto modelu, možno aj s trénermi, ktorí sú neoddeliteľnou časťou úspechu. Rovnako tak majstri sveta či reprezentanti z neolympijských disciplín. Diskusia je však ešte len na začiatku a nechcem pred olympiádou o tom hovoriť viac. Bol by som však rád, keby Slovensko podporovalo úspešné príbehy, ktoré sú vzorom pre mládež.

Olympiáda sa tento rok koná v Paríži, ktorý bol za posledné roky terčom viacerých teroristických útokov. Neobávate sa podobných záležitosti?

- Každé významné podujatie láka pozornosť rozličných skupín, ktoré chcú na seba upozorniť. Už aj na futbalovom šampionáte boli prísne opatrenia. Olympiáda je veľkou výzvou, no organizačný výbor od začiatku zdôrazňoval, že urobí všetko pre to, aby bola olympiáda bezpečná pre športovcov aj návštevníkov. Tá úloha nie je vôbec ľahká a neviem si predstaviť, z akého množstva detailov sa skladá. Keď sa naša výprava vráti domov s medailou, budem veľmi rád, no ešte radšej budem, ak sa vrátia všetci bez akýchkoľvek bezpečnostných incidentov. My nevieme spraviť viac, ako dôkladne informovať športovcov a výpravy, aby dodržiavali vydané opatrenia, ktorú sú k dispozícii.

Po dlhšom čase bude k dispozícii aj Slovenský dom, tak čo v ňom ľudí čaká?

- Slovenský dom bol tradične priestorom, kde sa stretávali fanúšikovia, médiá a záujemcovia zo zahraničia, ktorí sa chceli dozvedieť niečo viac, čo bola skvelá príležitosť. Nie je to len o športe, ale aj o prezentácii danej krajiny. Pevne verím, že to bude príkladom aj do ďalších olympiád a Slovenský dom v Paríži bude takýmto priestorom, kde sa bude prezentovať naša kultúra, história, ale aj športové úspechy.

Vieme, aké ceny sú v Paríži, takže to asi nebol lacný špás nájsť vyhovujúce miesto?

- Celý proces začína vyhľadaním správneho priestoru veľmi skoro. Mali sme vytipované priestory a tešíme sa, že organizátor vytvoril park, kde bude priestor na prezentáciu viacerých národných olympijských výborov. Návštevník tak môže navštíviť viac stánkov a dozvedieť sa množstvo informácií. Teší ma, že tam bude mať dom aj národný francúzsky výbor ako domáca krajina. Určite tam bude veľa fanúšikov, ktorí potom môžu zavítať k nám. Samozrejme, je to drahé, lebo je to vynikajúca príležitosť na prezentáciu. S tým sa musíme zmieriť, že pokiaľ ide o podujatie s celosvetovou pozornosťou, tak aj trh si vyžiada svoju cenu. 

Na ktorý šport sa tešíte najviac vy osobne?

- Teším sa na džudo, mnohí vedia, že je to môj obľúbený šport a konečne v ňom máme zástupcu na olympiáde. Budem mu držať palce, ale navštívim každé vystúpenie nášho športovca, keď mi to čas umožní. Určite sa tešíme na kanoistiku na divokej vode a strelecké disciplíny. Všetko bude záležať od itineráru, no chcem povzbudiť aj mladé talenty. Máme výbornú reprezentantku v boxe Jessicu Triebeľovú, ktorá nás v tomto športe na olympiáde reprezentuje vôbec prvýkrát. Určite bude chcieť všetkým ukázať, že odkiaľ pochádza.

Len pred pár mesiacmi vzniklo nové ministerstvo športu a cestovného ruchu. Aký prínos v ňom vidíte aj z dlhodobého hľadiska?

- Prvé kroky sú pozitívne a v nás rezonuje to, že máme partnera, s ktorým sa stretávame a komunikujeme. Máme podobné názory, v niečom sa aj prirodzene nezhodneme, no je to zmena v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Hodnotiť činnosť ministerstva po pár mesiacoch je predčasné. Je to ako, keď zasejete rastlinku a ešte ju nevidíte vyrastať zo zeme, no viete, že keď sa o ňu budete starať, tak môže vyrásť veľký strom. Je aj našou úlohou urobiť maximum pre to, aby ministerstvo ukázalo svoju opodstatnenosť pre každého občana. Aj ľudia musia vidieť, že hoci možno nemajú nič so športom, ale môžu práve vďaka tomuto rezortu získať rôzne ekonomické, zdravotné či sociálne benefity. A to je úloha pre nás, aby sme komunikovali rôznorodosť oblastí, ktoré ministerstvo pokrýva. 

Šéf olympionikov Siekel na rovinu o najmenšej výprave: Desaťročia zanedbávania hneď nezmeníme

Výber pre vás

Šéf olympionikov Siekel na rovinu o najmenšej výprave: Desaťročia zanedbávania hneď nezmeníme

Súvisiace články

Policajti mu dávali pokuty, dnes ide skejtbordista Tury na olympiádu: Nie som žiadny grázel!

Prezident SR Peter Pellegrini na rovinu o slovenskom športe: Toto by som chcel zmeniť

Pot im stekal až do ponožiek: Pozrite sa, ako to vyzeralo na olympijskom sľube športovcov

Kaliská na rovinu o najmenšej výprave Slovenska v histórii: Podmienky? Treba radšej viac makať

Olympijská dráma? Chodcovi Úradníkovi zastavili činnosť: Príde o OH?

Strhla zo seba šaty a vrhla sa do Seiny: Všetko je v poriadku, vyvracia obavy starostka Paríža

Výber pre vás