Venuje sa všetkému, čo sa v športe mihne a bol pri vzniku Šport24.sk.

Peter Odráška

Hectorová momentálne prežíva mimoriadne vydarenú sezónu. V boji o malý krištáľový glóbus za obrovský slalom jej patrí prvé miesto, zo šiestich pretekov Svetového pohára vyhrala tri. Výbornú formu potvrdila aj na olympiáde v Pekingu, kde v prvých pretekoch získala zlatú medailu.

Ako informuje švédsky portál aftonbladet.se, olympijská víťazka venovala takmer celý rozhovor po pretekoch poďakovaniu tým, ktorých má okolo seba a ktorí jej pomáhali na ceste za olympijským zlatom. Špeciálne poďakovanie si od Sary vyslúžili rodičia Maria a Sören. „Ich podpora bola neuveriteľná. S rodičmi sa rozprávam každý deň, sú mi veľkou oporou nielen v lyžovaní, ale aj v živote. Teším sa, že moja mama zažila moje zlato,“ hovorila Hectorová.

Existuje dôvod, prečo Švédka spomenula špeciálne jej mamu, resp. prečo sa jej novinári pýtajú práve na ňu. V roku 2016 totiž Marii Hectorovej diagnostikovali ALS, teda amyotrofickú laterálnu sklerózu, Sara si vtedy dávala dokopy zranené koleno a na desať dní letela do Los Angeles a na Kostariku za oddychom. Na dovolenke nabrala potrebné sily, mala pocit, že sa stav jej kolena zlepšuje. Pred odletom domov z dovolenky jej zazvonil mobil, mama jej oznámila svoju diagnózu. „Pamätám si, že som počas celého letu len sedela a plakala,“ spomína lyžiarka.

Jej mama pracovala v škole, všetkých informovala o svojej chorobe. „Nech si nemyslia, že chodím do roboty opitá. Moja koordinácia slabne, ľahko sa mi stane, že spadnem. Občas rozprávam nezrozumiteľne,“ opísala Hectorovej mama svoje problémy pred štyrmi rokmi. Prvé príznaky na sebe zbadala v roku 2015. Pani Hectorová zvykla v zime behávať, všimla si však, že kríva na ľavú nohu. Lekári najskôr prišli s diagnózou skleróza multiplex, potom však definitívne diagnostikovali ALS.

Touto chorobu trpel, okrem iných, napríklad zosnulý slovenský futbalista Marián Čišovský. Ide o ochorenie, ktoré spôsobuje úbytok nervov, ktoré ovládajú svaly. Účinná liečba neexistuje.

Jej dcéra sa však rozhodla bojovať spolu s mamou. Švédska lyžiarka v rodnej krajine organizuje preteky pod názvom „Hector ALS Challenge“. Okrem iného sa aj takto snaží vyzbierať peniaze, aby prispela k výskumu ALS.

„Je to hrozná choroba a bolo by skvelé, keby sme ju dokázali vymazať. Je to súčasť môjho každodenného života, môžem pomôcť aspoň tým, že vyzbieram peniaze pre fond ALS. Dáva mi to energiu. Môžem tým aspoň niečo ovplyvniť, je to lepšie, ako bezmocne sedieť,“ hovorila Sara. „Mamu to teší. Mať takú strašnú chorobu je pre ňu veľmi ťažké. V hlave sa cítite dobre, ale nemôžete sa hýbať. Všimla som si, že máva aj problémy s rozprávaním.“

Maria bojuje a nevzdáva sa, hoci vie, že vyliečenie ju nečaká. „Nepozerám smutné programy, sústredím sa na to, čo mi dodáva energiu. Som unavená, mám len obmedzené množstvo energie, takže sa ju snažím nesmerovať na problémy, ale na to, čo sa mi páči. Táto choroba ma prinútila zastaviť sa, vidieť úžasné veci v každodennom živote. Navyše, zlepšila som sa v tom, ako povedať svojim blízkym, že si ich vážim,“ tvrdí.

Hoci sama každý deň bojuje so svojím zdravotným stavom, snaží sa podporovať svoju dcéru. „Posledná vec, ktorú by som si priala, je, aby prestala žiť kvôli mne. Sara veľmi tvrdo pracovala, aby sa dostala tam, kde je dnes. Mám z toho radosť, baví ma sledovať ju. Nechcem, aby moje deti skončili so svojím životom, sedeli a pozerali sa na mňa,“ vysvetľuje pani Hectorová.

Pre svoju dcéru je veľkou inšpiráciou. „Podporuje ma, vždy sa mi snaží pomôcť tou najlepšou alebo najhoršou radou,“ zasmiala sa Sara, keď pred olympiádou robila rozhovor a dostala otázku ohľadom mamy. Potom dodala vážnejšie: „Je ťažké vidieť niekoho, koho milujete, bojovať, aby tento človek bol schopný robiť normálne veci ako chôdza či rozprávanie. Bývam z toho smutná, možno to však môjmu životu dodalo novú perspektívu.“

Rodičia si nenechali ujsť obe jazdy v olympijskom obrovskom slalome a zlato svojej dcéry prežívali naplno. „Prežívali sme šťastie a eufóriu. Skákali sme, kričali. Medzi prvým a druhým kolom bolo veľa času, pokúsili sme sa zaspať, ale mal som pocit, že som nespal ani minútu. Teraz je ťažké vôbec rozprávať, Sara o tomto snívala odmalička,“ hovoril po pretekoch otec Sören.

„Videla som, že pred štartom vyzerala pokojne. Má mimoriadne silnú psychiku a silnú vôľu, to jej pomohlo k zlatu. Chcela by som ju objať,“ komentovala výkon svojej dcéry mama Maria so slzami v očiach.

Hlava v poriadku, telo sa nemôže hýbať. Hectorovej mama bojuje, aby mohla chodiť a rozprávať

Výber pre vás

Hlava v poriadku, telo sa nemôže hýbať. Hectorovej mama bojuje, aby mohla chodiť a rozprávať

Súvisiace články

FOTO Skrat Shiffrinovej hneď na začiatku olympiády. Tento pád ju bude dlho bolieť!

Prvé dojmy tímu Petry Vlhovej z olympiády: Sneh iný ako všade inde. Zaskočilo ich ubytovanie

Najväčší súper Vlhovej? Covid. Každý čaká medailu z olympiády, pomôžu skúsenosti a pohoda

Vlhovej tréner po obráku na rovinu: Niečo sa stalo a celé sa nám to zrútilo

Výber pre vás