Šport24.sk

Slovensko zažilo tento rok najchudobnejšiu letnú olympiádu v histórii, keď získalo jedinú medailu zásluhou bronzového vodného slalomára Mateja Beňuša. Napriek tomu, že v Paríži naši športovci obsadili aj niekoľko 4. miest a k medailám im chýbalo skutočne málo, ústup z pozícii z predošlých rokov sa poprieť nedá a výsledky hovoria jasnou rečou. Pod piatimi kruhmi sme mali s 28 športovcami aj najmenšiu výpravu v ére samostatnosti.

Tretieho februára spoznáme Športovca roka za tento kalendárny rok a pri pohľade na mená v zozname a celkové úspechy je jasným favoritom na premiérové prvenstvo práve Matej Beňuš, ktorý okrem medaily ovládol aj Svetový pohár vo vodnom slalome. Skvelú sezónu má za sebou aj bežkyňa Gabriela Gajanová, ktorá získala na ME v Ríme v behu na 800 metrov senzačné striebro a v Paríži skončila celkovo jedenásta.

Dalo by sa vypichnúť ešte niekoľko pekných výsledkov našich športovcov, no v porovnaní s tým, na čo boli fanúšikovia a verejnosť zvyknutí, sa o pamätných výkonoch dá hovoriť len ťažko. Na prvenstvo v ankete Športovec roka niekedy nestačilo ani olympijské zlato, o čom sa naposledy v roku 2021 presvedčila strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková, ktorej zlatá olympijská medaila z Tokia nestačila na lyžiarku Petru Vlhovú. Bratranci Škantárovci v roku 2016 získali zlato v Riu de Janeiro, no vodným slalomárom to v koncoročnej ankete stačilo - dá sa povedať - až na šokujúce 4. miesto.

Kde teda vidia príčinu neúspechov a problémov naše osobnosti, ktoré roky robili Slovensku na súťažiach a v zahraničí skvelé meno výbornými výsledkami? „Povedzme si úprimne, je to chudobné. Z olympiády sa nosilo dosť medailí, aby sme potešili slovenský národ a momentálne je pravda, že naozaj musíme byť radi aj za tú jednu. Šport by však mal spájať športovcov a mali by byť ako rodina. Nemali by sa separovať, nemali by byť mikrotímy a robiť len na seba. Treba si vybudovať a vychovať základňu a svojich nasledovníkov, aby sme mali z čoho čerpať. Je to aj o tom, aby sme všetci robili spoločne a tým pádom by prišli aj veľké výsledky, z ktorých by sme sa tešili,“ povedala dvojnásobná zlatá olympijská medailistka Elena Kaliská.

Rýchlostný kanoista Juraj Tarr vybojoval pod piatimi kruhmi pre Slovensko dve striebra. „Nechcem podceňovať žiadny šport, keď ste v niečom dobrý, tak by ste mali patriť medzi najlepších, ale tých medailí bolo predtým oveľa viac. O prvé miesta v anketách sa bojovalo a nikto nevedel, kto vyhrá, pretože aj niektorí skvelí športovci sa nezmestili do najlepšej desiatky. Teraz je to trochu biedne, ale nerobil by som z toho veľkú tragédiu. Treba pracovať ďalej, bol to len zlomok, ktorý sa dá napraviť. Treba zlepšiť podmienky pre športovcov a ak je pokoj, sú aj výsledky. Je dôležité, aby sa športovec staral len o trénovanie a aby nevznikali hádky, čo sme teraz zaregistrovali v iných športoch. Viem, že vybudovať a zlepšiť strediská nie je ľahké a nestojí to euro, ale už len to, že sa môžete pripravovať doma a nemusíte nikam odchádzať, je veľký bonus,“ zamyslel sa člen legendárneho štvorkajaku.

Jeho kolega z lode a štvornásobný olympijský medailista Erik Vlček sa nedávno stal predsedom sekcie hladkých vôd Slovenskej kanoistiky. Okrem toho je rodák z Komárna aj poslancom za vládnu stranu Hlas. Napriek tomu si Vlček pri hodnotení slovenského športu nebral servítku pred ústa.

„Trend je taký, že športovcov je čoraz menej a na to, aby ste sa stali Športovcom roka, vám na Slovensku stačí v úvodzovkách bronz z olympiády. Je to, samozrejme, obrovský výsledok a sám viem, čo všetko treba urobiť pre bronz, ale nie je to to, čo sme očakávali a kam by sme mali smerovať. Medailí by malo byť viac a nielen z jedného tradičného športu. Celé je to dôsledok zanedbávania športu a toho, že sa zakladal skôr na šťastných náhodách, keď sa našli fanatici, ktorí mu obetovali všetko. Boli to skôr produkty náhody. My sme sa v Komárne zišli štyria, no nebol to výsledok systému a práce, ale skôr výsledok náhody a teraz nás to dobieha. Boli sme rozmaznaní, že to ide všetko samo a netreba sa tomu až tak venovať, lebo výsledky prídu. Celé to dospelo do súčasného stavu. Zabudli sme budovať infraštruktúru a zamerať sa na mládež. Bola tu silná generácia, ktorá ako keby zabila tú ďalšiu, lebo sa sledovali výsledky úspešných. Mali by sme to znova celé naštartovať,“ povedal jedným dychom jediný Slovák, ktorý bol na šiestich olympiádach.

Legendárny kanoista vie, že zmeny neprídu zo dňa na deň, keď sa veci roky zanedbávali. Dôležité je podľa neho správne finančne ohodnocovať aj trénerov a snažiť sa dobehnúť konkurenciu tým, že do športu pôjde viac peňazí, pretože krajiny, ktoré do športu investujú násobne viac, nám často utekajú míľovými krokmi.

Vlček v počte nádejných športovcov problém nevidí, ten je podľa neho pri mládeži v inom smere. „Deti chcú športovať, ale ako keby pri tom nevydržali dosť dlho a nemali také ambície, aké sme mali my. Táto generácia mi príde mäkšia a slabšia, vyžaduje si iný prístup, aby sme ich pri športe udržali. Takisto trénerov musíte učiť nové metódy. Ako keby sme zaspali dobu modernizácie a nových trendov. Jednoducho sme to nezachytili včas,“ dodal bývalý rýchlostný kanoista.

Chabý rok slovenských športovcov? Drsná kritika osobností: Boli sme rozmaznaní a tu je výsledok

Výber pre vás

Chabý rok slovenských športovcov? Drsná kritika osobností: Boli sme rozmaznaní a tu je výsledok

Súvisiace články

Pohľad na lode olympijských víťazov trhá srdce: Lodenica vodákov je v dezolátnom stave

Hochschorner o alarmujúcej situácii v kanoistike: Vojna vo vedení, nekompetentnosť a hádky!

Halinárová-Jašicová na rovinu o biatlone: Kuzminová? Očakávania som nemala, vek nezastavíte

Život na dôchodku slovenských športovcov: Niektorí žijú z ruky do huby, iní v bohapustom luxuse

Výber pre vás