Šport24.sk

Gáborík s Demitrom roky tvorili nerozlučnú hokejovú dvojičku, ktorá toho spolu zažila neúrekom. Ich spojenie roztrhla až letecká nehoda hokejistov ruského Jaroslavľu, kde o sedem rokov starší z tejto dvojice v tom čase hrával. „Už sa o Paľovej smrti popísalo toho dosť, ja sám sa k tomu nerád vraciam. Realita je však taká, že to bol človek, na ktorého v živote nezabudnem,“ skonštatoval Marián Gáborík pred štyrmi rokmi v podcaste Boris &amp; Brambor.

Lietadlo s hokejistami Jaroslavľu, medzi ktorými bol aj jeho najlepší kamarát, havarovalo 7. septembra 2011 v dopoludňajších hodinách krátko po štarte z miestneho letiska. Tím ruského klubu mal namierené do bieloruského Minsku, kde mal odohrať prvý zápas novej sezóny KHL. „V tom čase som pôsobil v New Yorku Rangers. Keď som sa obliekal na tréning, prišiel za mnou jeden človek z klubu a oznámil mi, čo sa stalo. V momente som zamrzol, bol som totálne mimo, nechcel som tomu veriť. Vykorčuľoval som síce na ľad, ale na nič viac si nepamätám. Potom si spomínam už len na to, ako som precitol v kabíne. Na internete som čítal všetky správy, či to je vôbec pravda, pričom o tom už všetci písali. Bola to pre mňa obrovská rana, ktorú ani nedokážem slovami opísať,“ pokračoval roztraseným hlasom Gáborík.

O Pavlovi Demitrovi bolo známe, že bol akýmsi tmelom celej trenčianskej hokejovej partie, a tak sa po hrôzostrašnej správe rozzvonili mobilné telefóny u každého jedného jej člena. „Zavolal som si s Majom Hossom i Zdenom Chárom a následne som si zabookoval letenku na Slovensko. Krátko po prílete som absolvoval ďalšiu nesmierne náročnú vec.“

„Na letisku som totiž stál aj v čase, keď priviezli Paľovo telo. Všetko som mimoriadne intenzívne prežíval aj s jeho rodinou. O pár dní na to mal pohreb, a to, čo sa tam dialo a koľko ľudí bolo vtedy na zimnom štadióne v Trenčíne, som nikdy v živote nezažil. Bolo to niečo veľkolepé, čo si taký človek, akým Paľo bol, aj zaslúžil,“ opisoval ďalej Gáborík najťažšie chvíle jeho dovtedajšieho života.

Samotný pohreb prežíval odchovanec trenčianskeho hokeja veľmi intenzívne, pričom počas verejnej rozlúčky s nebohým kamarátom predniesol v obklopení ďalších bývalých hokejistov Dukly aj záverečnú reč. „Po nej som sa úplne zosypal,“ dodal Marián Gáborík.

Odvtedy rozprával o Demitrovi minimálne, no vo svojom vnútri ho očividne nosí stále. Jasným dôkazom týchto slov bol aj jeho príspevok na sociálnej sieti, keď v sobotu v deň výročia smrti najlepšieho kamaráta uverejnil ich spoločnú fotografiu v drese Minnesoty Wild, ku ktorej dopísal tieto krásne slová: „Dnes je to 13 rokov, čo si odišiel. Veľmi mi chýbaš, braček.“

Zíde z očí, zíde z mysle? Ani náhodou! Gáborík poslal Demitrovi do neba srdcervúci odkaz

Výber pre vás