Šport24.sk

Rovnako ako otec Juraja Slafkovské ste pred rokmi založili súkromný hokejový projekt Svišťov. Čo bolo jeho spúšťačom?

- Nespokojnosť s pomermi v slovenskom hokeji. Chceli sme pre svoje deti lepšie podmienky na rozvoj. Keďže to nešlo cez slovenský hokejový klub, založili sme si vlastnú hokejovú školu, ktorá bola nadmieru úspešná.

Určite ste zaregistrovali nedávnu kritiku hokejových pomerov na Slovensku zo Slafkovského úst. Ako jeho slová vnímate?

- Ako búrku v šerbli. Juraj je mladý človek, ktorý niečo povedal. Mohol to povedať inak, myslieť ináč a novinár to mohol prekrútiť. Ja osobne vnímam Juraja Slafkovského ako skvelého hokejistu a chalana s nadhľadom. Ale opakujem, o jeho vyjadreniach sa píše sprostredkovane. Ak to, čo vyšlo v médiách, je pomenovaním jeho vnímania, tak asi o tom niečo vie...

Juraj Slafkovský hovoril o rodinkárstve a známostiach v našom hokeji. Stretli ste sa s niečím podobným v čase, keď ste zakladali Svišťov?

- Toto nebol náš problém. Naše deti boli malé. Nám prekážala nízka úroveň športového rozvoja v klube a v slovenskom hokeji všeobecne. Zavádzanie hlúpych koncepcií, ktoré s hokejom nemali nič spoločné. Deti na Slovensku na prelome tisícročí nehrali hokej, len korčuľovali. Nebavilo ich to a nerozvíjala sa ich herná kreativita. O niekoľko rokov neskôr, presnejšie v roku 2018 som prišla do trnavského klubu a prvé, čo som musela urobiť, bolo zadanie príkazu trénerovi najmenších detí, aby im okamžite pridal zábavu, teda hru. Bránil sa, no o rok mi ďakoval.

Ako na tento projekt reagoval náš hokejový zväz?

- Najskôr nás prijali za člena. Po čase im vadilo, že hráme ligu na Morave. Napísali sme im vtedy list, že nesúhlasíme s tým, akým smerom sa uberá náš hokej a že zo SZĽH vystupujeme. Vrátili sme slovenské registračky, dostali sme české. To sa písal rok 2004, možno 2005. Ak nás náhodou niektorý slovenský klub pozval na turnaj, kritizovali ho. My sme išli cestou českého hokeja. Fehérváry, Lacka, Krivošík, Ružička, Čajkovič a mnohí ďalší vyrástli ako českí hokejisti. Niektorí zostali pri hokeji ako hráči, z dvoch sa stali tréneri, ďalší sa pohli iným smerom. 

Vráťme sa ešte k Slafkovskému, ktorý v kritike neobišiel ani SZĽH. Konkrétne povedal, že niektorí ľudia tam robia preto, aby profitovali oni a nie slovenský hokej...

- Netajím sa tým, že som kritik fungovania nášho hokejového zväzu. Ale pri posledných voľbách do štruktúr SZĽH som zistila, že sa asi mýlim, pretože všetko, čo kritizujem, voľby potvrdili. Tak sa asi mýlim a neorientujem sa. Drvivá väčšina v hokejovom hnutí má iný názor ako ja. Nemám patent na rozum. Toto je môj záver a starám sa už len o svoj klub.

Predstavitelia hokejového zväzu uviedli, že názory Juraja Slafkovského vnímajú ako neuvážené vyjadrenia mladého hráča. Čo si o tom myslíte?

- Videnie sveta a názor nemá vekový limit. Juraj je svojprávny človek, môže si povedať, čo chce. Ja som v mojich devätnástich rokoch odvolávala špičky vtedajšej spoločnosti, v ktorej sme žili. Nemala som na to právo?!

Niektorí hovoria, že nášmu hokeju svitá na lepšie časy, iní zasa tvrdia presný opak. Aký je váš názor?

- Je pravdou, že hokej je u nás stále fenomén a veľmi by nám ako národu pomohol svetový úspech. Ale ten je momentálne pre nás nedosiahnuteľný. Hokej je len odraz toho, čo sa deje v našej spoločnosti. Zaradili sme sa medzi krajiny, ktoré nemajú nadefinované životné hodnoty, vzdelanie a kultúra sú pre nás nepodstatné. Hráme sa na celebrity a plebs, rytmus spoločnosti udávajú influenceri. Stratou hodnôt trpia najviac deti. Preto je skvelé, keď sa aj vďaka hokeju dostanú mladí hráči do iných kultúr a vidia, že u nás sa hráme na pieskovisku, a aj to očúranom.

Čo treba podľa vás zmeniť, aby sme dosahovali úspechy spred 20 - 25 rokov?

- Zmeniť myslenie v našich hlavách a deti viesť k poznaniu, že k právam patria aj povinnosti. V skratke povedané, túto dobu musíme odžiť a veriť, že knihy si nekupujú len bohatí ľudia…

Vrátili sme registračky a ušli preč, tvrdí známa persóna v reakcii na Slafkovského kritiku SZĽH

Výber pre vás