Šport24.sk

Ako prvý sa v hokejovom podcaste BOSS ujal slova syn kapitána majstrov sveta z roku 1985 Dáriusa Rusnáka. „Čo poznám Ďura Slafkovského, je to premýšľajúci typ a nemyslím si, že to povedal len tak do vetra z dlhej chvíle. Myslím si, že niečo ho trápilo v rámci reprezentácie, čo bolo vidieť aj na májovom šampionáte v Česku. Nebol tam taký usmievavý ako na olympiáde v Pekingu. A teraz to zrejme takýmto spôsobom odfiltroval,“ zamyslel sa Ondrej Rusnák.

Podľa jeho ďalších slov treba vyjadrenia útočníka Montrealu rešpektovať. „Veď hovorí Juraj Slafkovský, to nie je nejaký ,nazdárek´. Možno narážal na to, že v Montreale zažíva oveľa väčší profesionalizmus v porovnaní s tým, s akým sa stretáva v reprezentácii od pätnástich rokov až doteraz. Zrejme na to prišiel až tretím rokov v Montreale a dal to takto von. Každopádne, nie som v Jurovej koži, neviem, čo všetko zažil, keď mal pätnásť, šestnásť, sedemnásť rokov...,“ dodal Rusnák.

Vzápätí si zobral slovo Boris Valábik, ktorý rovnako ako Slafkovský odišiel už v mladom veku za hranice Slovenska. „Juro hovorí z vlastnej skúsenosti, a tú mu nemôžeme zobrať. Ja som vyrastal v Nitre a keď som chcel pokračovať s hokejom, musel som ako dorastenec odísť do zahraničia. Navyše, nebyť trénera Jindra Novotného, zavesil by som korčule na klinec už ako deviatak.“

„Možno tie tlaky vtedy boli, ale ako dieťa som ich nevnímal. V mojom prípade išlo o to, že ma viedol tréner, ktorý ma nemal rád ako hráča. Ja teda v podstate nemám skúsenosť s rodinkárstvom či známosťami, no Juraj ju asi má, keď v tak mladom veku opustil Slovensko,“ zamyslela sa desiatka draftu NHL spred dvadsiatich rokov.

Valábik si zároveň uvedomuje, že každá minca má dve strany. „Z Jurajovej strany to bolo silné vyjadrenie, o tom niet pochýb. Na druhej strane treba povedať, že keď hrával juniorku vo Fínsku, vytiahla ho reprezentácia a vďaka tomu sa stal tým, kým je teraz, či už v dobrom alebo zlom. V nemalej miere aj ten multimiliónový kontrakt podpísal vďaka tomu, že bol jednotka draftu.“

„A tou by sa možno nestal, keby nemal olympiádu a majstrovstvá sveta také, aké mal. Snažím sa na to teda pozerať z oboch strán. Bohužiaľ, teraz si z toho veľa zlízne Miro Šatan ako prezident zväzu. A to aj napriek tomu, že v dobe, keď Juraj odišiel do zahraničia, ním ešte nebol. Jediný kontakt, ktorý spolu mali, bol, keď ho s trénerom Craigom Ramsayom povolali ako sedemnásťročného do reprezentácie,“ pokračoval náš bývalý obranca.

Ak je človek v niečom výnimočný, ide s tým ruka v ruke aj popularita. Najmä na Slovensku. Aj o tom hovoril Juraj Slafkovský v spomínanom rozhovore pre The Athletic. „To, že ho spoznávajú v obchodoch? Bohužiaľ, s tým musí počítať. Aj mňa spoznávajú. Musí sa trošku uzavrieť do seba, začať s tým pracovať a vyselektovať ľudí. Ale chápem jeho frustráciu. Do istej miery prevzal po mne u nás záujem médií a ako profesionál sa s tým musí vyrovnať,“ zakončil Boris Valábik.

Valábik uvažuje nahlas: Chápem Slafkovského, no získal by multimiliónový kontrakt bez Šatana?

Výber pre vás