Šport24.sk

„Mám pocit, že teraz žijem trochu v zhone. Veľa času mi zaberá práca pre Nadačný fond Ivana Hlinku a okrem toho sa snažím venovať záhrade na svojom novom dome na úpätí Krušných hôr,“ hovorí pre <a rel="noopener" href="https://isport.blesk.cz/clanek/blesk-sport/450980/20-let-od-tragicke-smrti-legendarniho-kouce-hlinky-54-na-nej-vzpomina-vdova-libena-jak-me-ivan-skadlil.html" target="_blank">iSport </a>Libena. „Ivan bol v záhradničení skvelý. V Janove pestoval kvetiny a udržiaval skalky s neuveriteľnou precíznosťou. Teraz mi to chýba, pretože sama sa do toho moc nehrniem. Často nadávam pri pletí, ale nejak sa to urobiť musí.“

Dom v Janove, kde zdieľala život s Ivanom, predala po desiatich rokoch. „Bolo to smutné rozhodnutie,“ priznáva. „Nešlo to však už ďalej udržiavať. Dom bol obrovský a náklady aj práca boli príliš veľké.“

Nové miesto si vybrala pri nemeckých hraniciach, kde si zamilovala prírodu a okolitý les. „Bola som navštíviť kamarátku a zistila som, že sa mi tam vlastne páči. Ten kraj je nádherný a tu si to viem predstaviť.“

Ivana si spomína aj na chvíle, keď s ním hrala golf. „Začala som hrať golf kvôli Ivanovi. Bavil ho viac ako hokej a stal sa pre neho športom číslo jedna. Ale bol to časovo náročný šport, takže som začala chodiť s ním,“ spomína. V Karlových Varoch kúpil aj domček, ktorý začal prerábať. Po jeho smrti sa však golfu venovala menej, aj keď ho v Karlových Varoch, kde Ivan plánoval tráviť leto, mal rád.

„V deň, keď Ivan tragicky zahynul, mal cestu do Karlových Varov, kde plánoval stavbu chatky,“ hovorí Libena. „Sám tam išiel, pretože pán, ktorý mal stavbu na starosti, nechcel pri ňom fajčiť, Ivan prestal fajčiť po infarkte, ale občas si dal cigaru.“

Spomienky na Ivana sú stále živé, a to nielen vďaka Nadačnému fondu. „Aj keď už je to dvadsať rokov, spomínam na Ivana často. Pracujem v Nadačnom fonde, a to mi neustále pripomína, aký výnimočný človek bol. Mnohí ľudia sa naňho radi spomínajú, čo je pre mňa dôkazom jeho neskutočnej osobnosti.“

Dvadsať rokov po smrti Ivana Hlinku, jeho žena Libena stále nosí v srdci spomienky na ich spoločný život. Hovorí o ňom s láskou a humorom, ktorý charakterizoval aj ich vzťah. „Ivan mal skvelý zmysel pre humor. Keď mi volal a oznamoval, že ide domov, občas sa zdržal a potom sa znovu ozval, aby povedal, že sa už naozaj blíži. Keď počul môj rozhorčený hlas, robil si zo mňa žarty a napodobňoval motor auta,“ spomína s úsmevom.

Jej vzťah s Ivanom začal neobvyklým zážitkom. „Po prvýkrát sme sa spojili, keď som začínala v litvínovskom klube. Ivan si ma zavolal v deň, keď sa hralo so Spartou a bolo vypredané. V tej chvíli som nemala na neho čas. No a čo, že ma volá Hlinka, nespadnem z toho na zadok. Neskôr priznal, že sa ho dotklo."

Láska medzi nimi postupne rastla a v roku 1998 sa vzali. „Ivan bol výnimočný nielen ako človek, ale aj ako otec. Mal skvelý vzťah k mojim deťom a bol veľmi dobrosrdečný. V práci bol prísny, ale vedel byť aj veľmi priateľský.“

Doma bol Ivan známy svojou túžbou po pohode a domácej atmosfére. „Mal rád domácu pohodu a chcel mať všetkých okolo seba. Sám rád varil, napríklad hubový guláš alebo dršťkovku, ktorú som mu vždy robila na privítanie.“

„Ivan miloval prírodu, priateľstvo a občasnú spoločnosť. Bol šťastný medzi kamarátmi a rád sa zabával. Jeho priatelia ako Josef Vinklář a Petr Janda boli častými hosťami,“ spomína Libena.

Dnes sa stále stará o pomník, ktorý pripomína miesto nehody. „Jazdím tam raz za mesiac a pol, starám sa o pomník a pravidelne navštevujem hrob na Olšanoch.“

Život po Ivanovej smrti nebol jednoduchý. „Pomohla mi rodina a deti. Ale nakoniec je človek sám. Strata Ivana bola tragická, ale snažím sa ďalej žiť a pamätať na to, čo všetko pre mňa znamenal.“ Aj keď jej život pokračuje, spomienky a úcta k Ivanovi Hlinkovi zostávajú neoddeliteľnou súčasťou jej života.

Smutné výročie smrti legendárneho Hlinku. Manželka prehovorila: Ako ma klamal

Výber pre vás