Plakal ako malý chlapec: Vinco Lukáč dojatý ako nikdy predtým. Takto si ma vážia na východe!

Plakal ako malý chlapec: Vinca Lukáča dojali k slzám amatéri. Takto si ho vážia na východe!

Plakal ako malý chlapec: Vinco Lukáč dojatý ako nikdy. Pozrite, ako si ho na východe vážia!

Šport24.sk

Legenda československého hokeja oslávil o necelé dva týždne okrúhle jubileum – 70. narodeniny. 

<a rel="noopener" href="https://sport24.pluska.sk/gal/hokej/plakal-ako-maly-chlapec-vinco-lukac-dojaty-ako-nikdy-predtym-takto-ma-vazia-vychode" target="_blank">Vzácne fotografie z osobného archívu Vincenta Lukáča si pozrite v GALÉRII</a>

Ešte predtým si však odskočil do Strážskeho pri Michalovciach, kam ho pozvali organizátori hokejového turnaja, na ktorom si to rozdali amatérske tímy z končín Košického samosprávneho kraja – Košice, Michalovce, Gelnica a taktiež domáce mužstvo Strážskeho.

Lukáč pútal pozornosť všetkých prítomných, organizátori mu zverili do rúk žrebovanie tomboly i vhodenie slávnostného buly pred finálovým zápasom. „Bolo to skvelé podujatie vo vynikajúcej atmosfére. Bol som naozaj dojatý, na východe si ma veľmi vážia,“ skonštatoval pre Šport24.sk Vincent Lukáč, ktorý sa priamo na ľadovej ploche dokonca aj rozplakal. „Za posledné roky som nezažil takú úctu ako teraz u vás. Pravda bolí, ale viem, čo som prežil. Ďakujem, že ste ma sem pozvali,“ povedal v emotívnom príhovore dojatý dvojnásobný majster sveta, ktorý s finalistami z Gelnice a Michaloviec prehodil pár slov aj v kabíne.

Ako sme už spomenuli, o pár dní, konkrétne v stredu 14. februára oslávi Vincent Lukáč okrúhle 70. narodeniny. „Ak mám byť úprimný, tak sa toho čísla bojím, je strašidelné. Keď som niekedy v minulosti videl človeka, ktorý mal päťdesiat, tak som si v duchu hovoril, že to je už starý človek. Keď si teraz uvedomím, koľko mám na krku ja, až mi je zle o tom čísle rozprávať. Našťastie, vôbec sa na taký vek necítim a netipujú mi ho ani známi. A to ma veľmi teší,“ povedal exkluzívne pre náš portál.

Málokto však vie, že jeden z najlepších hokejistov československej histórie mohol urobiť dieru do sveta aj v inom športe. „Najskôr som bol zbláznený do futbalu a bol som v ňom dobrý. Síce malý a chudý, keď pršalo a zvlhla lopta, nedokopol som ju z rohu do päťky, no bol som rýchly útočník s dobrou pravačkou i ľavačkou. Popri futbale som sa však venoval aj hokeju, do štrnástich rokov som z futbalového tréningu na Lokomotíve utekal na hokejový na zimáku, no potom som sa musel rozhodnúť len pre jedno. Významnú rolu zohralo, že som si v tom čase zlomil nohu. Keď som totiž kopol do lopty, videl som všetky hviezdy, ale keď som nohu zaviazal v korčule, bolo po bolesti. A tak bolo rozhodnuté,“ vrátil sa myšlienkami niekoľko desaťročí dozadu Vincent Lukáč.

Kariéra košického Maradonu, ako ho prezývajú, je v prevažnej miere spätá práve s rodnými Košicami, v ktorých drese strávil 13 sezón, odohral 513 zápasov a strelil 393 gólov. „So starším bratom Imrom sme však dostali ponuku zo Sparty Praha, každému nám dávali 200-tisíc korún, za čo sme si mohli kúpiť dva domy okály, ktoré patrili v socializme medzi vyšší štandard, no Košice nechceli o prestupe ani len počuť. Von som sa dostal až po zisku titulu majstra sveta v roku 1985, konkrétne do nemeckého Rosenheimu,“ pokračoval v rozprávaní.

Tí hokejisti, ktorí mali väčšiu odvahu, emigrovali do Kanady a zahrali si NHL. „Na svetovom šampionáte v roku 1982 vo Fínsku prišli za mnou, bratom Jožom a Darom Rusnákom agenti s tým, aby sme utiekli. Rodiny sme však mali doma, tak ani jeden z nás nemal na to odvahu. Ideálna šanca sa pre mňa naskytla po spomínanom prestupe do Rosenheimu, kde som bol už s rodinou. Po dvoch mesiacoch prišiel za mnou prezident Quebecu so slovami, že už si na západe, pobaľ rodinu a z Mníchova letíme Kanady. Lenže žena spustila plač, že neuvidí mamu, otca a vôbec celú rodinu.“

Naopak, brat Jozef ho k úteku nabádal. „Dokola mi hovoril, aby som sa ničoho nebál, a tak som nevedel čo mám robiť. Do toho mi každú polhodinu volal Peter Šťastný, ktorý už bol v Quebecu s oboma bratmi, a prehováral ma, aby som došiel. Manželka však neustále hysteričila, a tak som nikam nešiel,“ ozrejmil Vincent Lukáč a jedným dychom dodal: „Keby som vedel, že o pár rokov padne železná opona a bude sa diať, čo sa dnes u nás deje, tak by som s útekom do Kanady ani sekundu neváhal. Mohol som hrať s bratmi Šťastnými v NHL, chodiť po červenom koberci a kúpiť polku Košíc.“

Plakal ako malý chlapec: Vinco Lukáč dojatý ako nikdy predtým. Takto si ma vážia na východe!

Súvisiace články

Sú medzi nimi aj spoluhráči Slovákov: Hokejisti NHL čelia obvineniam zo sexuálneho napadnutia

Hokejista Mikúš: Pre Rusov je šport nástroj propagandy. Šatan a spol. strčili hlavu do piesku

Z Calgary varujú Arizonu: Ružička je veľký, no hrá ako malý. Je neviditeľný. Veľa šťastia s ním

Výber pre vás