Šport24.sk

Rodák z Hodonína odchádzal do zámoria v lete 1974 s tým, že do Československa sa už nukdy nevráti. „Vôbec som tento krok v hlave neľutoval, skôr vo mne prevládalo sklamanie z niektorých ľudí, ako sa ku mne správali a mnohí na mňa navyše donášali. Najmä od roku 1971 mal sledovala ŠtB, ktorá vedela o každom mojom kroku,“ začal svoje rozprávanie pre česká portál <a rel="noopener" href="https://www.idnes.cz/hokej/reprezentace/vaclav-nedomansky-nhl-komuniste-emigrace-rozhovor.A241231_832205_reprezentace_mama" target="_blank">idnes.cz</a> Václav Nedomanský.

V Československu bol v tom čase hokej jedným z najsledovanejších športov, a Nedomanský tým pádom patril k najpopulárnejším športovcom. A to komunisti nemali radi. „Samozrejme, že sa im to nepáčilo. Pritom ja som chcel iba hrať čo najlepší hokej a zároveň vyštudovať vysokú školu, iné aktivity som nemal. Nerobil som žiadne podvody, nešmelinoval som a taktiež som nikomu neliezol do zadku. Niekedy sme museli chodiť hrať do Ruska, ale to, čo som tam videl, mi k utvoreniu názoru bohato stačilo. Strašné podmienky, nespoľahlivosť, všade bieda, bordel, špina…,“ pokračoval.

Nedomanský chodieval s reprezentáciou Československa od roku 1963 do Severnej Ameriky, kde si ho začali čoraz intenzívnejšie všímať. „Napríklad v roku 1965 priletel za mnou do Bratislavy, kde som hral za Slovan, najznámejší kanadský hokejový novinár, aby mi odkázal, že New York Rangers mi ponúka zmluvu. S vďakou som odmietol, mal som iba 21 rokov a chcel som si dokončiť vysokú školu,“ vrátil sa myšlienkami polstoročie dozadu niekdajší vynikajúci útočník.

Záujem zámorských klubov však neutíchal. „V roku 1972 dorazili za mnou ďalší dvaja poprední manažéri, jeden z Atlanty, druhý z Calgary. Snažil som sa dohodnúť v Prahe stretnutie s Himlom (vtedajší predseda Československého zväzu telesnej výchovy, pozn. red.) na hokejovom zväze. Lenže papaláši sa na nich vykašlali, nechali ich týždeň čakať a vôbec ich neprijali,“ pokračoval.

Ako už bolo v tej dobe zvykom, mnohí ľudia boli odpočúvaní. A Nedomanský nebol výnimkou. „V Bratislave na streche vysokej školy ekonomickej bol nainštalovaný prístroj, ktorý tajne monitoroval rozhovory osôb, o ktoré mal režim záujem. Jeden z ľudí, ktorý tam pracoval, mal ku mne rešpekt, a tak mi to prezradil. Ďalšiu plošticu mi dali aj do môjho auta. Ako náhle som sa to dozvedel, hovorili sme si niektoré veci so ženou len vonku na bezpečných miestach. Alebo doma pri splachovaní záchodu, aby tomu nebolo rozumieť,“ pokračoval Václav Nedomanský.

Spomínaná doba mala aj svojich donášačov, pričom medzi spolupracovníkmi ŠtB sa objavilo aj meno Jána Staršieho, niekdajšieho Nedomanského spoluhráča. „Keď som v osemnástich prestúpil z Hodonína do Slovana Bratislava, on sa ma ako starší a skúsený spoluhráč ujal, pozval ma i k sebe domov. Jeho žena bola úspešný basketbalistka reprezentačného družstva a obaja sa ku mne správala naozaj krásne, za čo som im bol ako neskúsený mladík veľmi vďačný. Ale potom Staršieho zrejme vtedajší systém zomlel a začal spolupracovať s tajnou službou. A keďže sme spolu trávili veľa času, veľa toho o mne vedeli, a tak som im mal čo vysvetľovať,“ spomína.

Nedomanský preto čoraz častejšie začal pomýšľať na emigráciu, pričom ideálna príležitosť sa mu naskytla v lete 1974, kedy aj s rodinou odišli na dovolenku do Švajčiarska. „Išli sme tam len s vecami, ktoré si človek berie normálne na bežnú dovolenku. Šortky, letné tričká, zubné kefky, a tak ďalej... Ja, manželka a syn sme mali každý len jeden malý kufor. Všetko ostatné sme nechali doma, nemohli sme na hraniciach vzbudiť žiadne podozrenie. Keď sme cez ne prešli, pocítili sme obrovskú úľavu. Ale ešte aj vo Švajčiarsku sme sa u priateľa radšej skrývali, obávali sme sa československých agentov, ktorí by nás tam mohli sledovať. Definitívne sme vydýchli, až keď sme sedeli v lietadle, ktoré nabralo smer Kanada,“ ozrejmila hokejová legenda.

Prvú profesionálnu zmluvu podpísal Nedomanský s klubom Toronto Toros, ktorý pôsobil vo WHA, čo bola konkurenčná liga slávnejšej NHL. Celkovo v nej odohral 252 zápasov, v ktorých nastrieľa 135 gólov. Do NHL sa dostal o tri roky neskôr pričom v dresoch NY Rangers, St. Louis Blues a Detroitu Red Wings odohral dokopy 428 duelov, v ktorých zaznamenal 125 presných zásahov. 

Vráťme sa ešte pár slovami k téme Rusov, ktorí v posledných rokoch opäť hýbu dejinami a na ktorých bol Nedomanský už dávno predtým alergický. „S výnimkou niektorých geniálnych osobností, napríklad spisovateľov alebo hudobných skladateľov, sú podľa mňa primitívnym národom. Vždy v histórii to tak bolo a po roku 1918 to platí obzvlášť. Systém po miliónoch vraždil vlastných ľudí, neúcta k životu tam stále patrí k bežnej realite. Keď som nastupoval proti Rusom, máloktorý bol mentálne nejako v norme. Niektorí naši hráči sa s nimi kamarátili, boli u nich na návšteve, ale ja som s nimi nechcel mať nikdy nič spoločné,“ nekládol si servítku pred ústa Nedomanský.

Svoju alergiu na tento národ dokázal aj v uplynulých dňoch, keď sa v televíznom štúdiu Nova Sport rozoberala téma ruského útočníka Alexandra Ovečkina, ktorý má na dostrel strelecký rekord legendárneho Kanaďana Waynea Gretzkého. Chýba mu naň už iba 23gólov. 

„Číslo, ktoré ma Ovečkin momentálne na konte, je ohromné, to treba uznať. Je teda zrejme len otázkou času, kedy sa mu to podarí. Poviem však na rovinu, radšej by som bol, keby Gretzkého prekonal kanadský hokejista ako ruský,“ dodal Václav Nedomanský na margo Ovečkina, ktorý má dodnes na svojom instagramovom konte profilovkú snímku s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Ovečkin má Gretzkého na dostrel: Nie som nadšený. Rusi sú primitívny národ, mieni Nedomanský

Výber pre vás