Šport24.sk

Rodák z Fiľakova naháňal na našich trávnikoch súperom strach ako hráč Prievidze, Dunajskej Stredy, Nitry, Dubnice či Banskej Bystrice. 

Jenci, ako ho celý život prezývajú, začínal s futbalom na lúke v dedinke pri Fiľakove. Keď mal 17 rokov, dostal do áčka fiľakovského mužstva, no jeho profesionálna kariéra sa začala až o šesť rokov neskôr v Prievidzi, ktorá ho chcela aj so zlomenou nohou. Prezývka prievidzský Pelé nenechala na seba dlho čakať.

Počas nasledujúcej kariéry sa futbalista tmavšej pleti stretával s rôznymi rasovými predsudkami, no ani to ho neodradilo od sna stať sa známym futbalistom. Podarilo sa mu to počas angažmánu v Dunajskej Strede. „Mojimi spoluhráčmi boli Vladimír Weiss st., Peter Fieber či Attila Pinte. Prvý rok nám vyšiel, v lige sme skončili štvrtí a postúpili sme do finále Slovenského pohára. V Intertoto Cupe sme si zahrali aj proti bundesligovému Duisburgu,“ spomínal v jednom z nedávnych rozhovor Eugen Bari.

Nevysoký útočník sa stal ako hráč DAC najlepším strelcom Slovenského pohára a dva roky po sebe aj najlepší kanonierom tímu. Pre jeho postavu a rýchlosť ho začali prezývať Romário po známom brazílskom reprezentantovi. „V Dunajskej Strede som sa cítil veľmi dobre. Nikdy na mňa nezabudli. Keď tam aj teraz prídem, ľudia ma spoznávajú,“ pokračoval.

V súvislosti s ním a jeho pôsobením v klube zo Žitného ostrova sa spája aj jedna zaujímavá historka, v rámci ktorej zažil krušné chvíle. „Na sústredení v Kostarike si mysleli, že som Mexičan a chcem utiecť, a preto ma na dve hodiny zavreli na letisku,“ vrátil sa myšlienkami takmer tri desaťročia dozadu Bari.

Vzápätí prezradil, že neskôr sa v Dunajskej Strede stretol aj s rasovými predsudkami. „Tréner Jozef Adamec ma nemal rád. Nerozumeli sme si. Bol som najlepším strelcom, no napriek tomu ma dal na lavičku. Vycítil som, že je to kvôli mojej farbe pleti. Asi som to mal s ním vydržať a ostať, no urobil som chybu a odišiel som do Nitry,“ ozrejmil.

V roku 1998 prestúpil do Dubnice, kde našiel starú formu a všetko nasvedčovalo tomu, že si na seba oblečie aj reprezentačný dres. Všetko však dopadlo inak. „Tréner Anton Dragúň mi avizoval, že ma pozvú do národného tímu. Veľmi som sa tešil, no pozvánku som nedostal ja, ale môj spoluhráč. Neskôr som sa dozvedel, že bol krstným synom trénera Adamca,“ dodal Eugen Bari, ktorý je dnes trénerom treťoligovej Rimavskej Soboty.

Pochopiteľne, že nechýbal na sobotňajšom zápase Žiliny so Slovanom, keďže jeho syn Krisztián je stabilnou súčasťou tímu spod Dubňa. A bol to jeho veľký, pretože súboj s belasými v 95. minúte rozhodol. „Otec si po zápase aj poplakal. Prezradil mi, že sa mu snívalo, že v poslednej minúte strelím gól na 2:1 z priameho kopu. Z priameho kopu to síce nebolo, ale všetko ostatné mu vyšlo,“ povedal s úsmevom pre klubový portál žilinského klubu Krisztián Bari.

Volali ho Romario, Adamec ho nemal rád: Otec žilinského kata Slovana po góle syna vybozkával!

Výber pre vás