Venuje sa aktuálnym športovým témam, špecializuje sa na futbal, tenis a bojové športy.

Ľubomír Mravec

Lukáš Haraslín je momentálne jeden z&nbsp;ťahúňov našej futbalovej reprezentácie. Aký bol ale v&nbsp;detstve, vždy ho to ťahalo k&nbsp;futbalu? &nbsp; Keď sa Luki naučil chodiť, tak dostal do rúk loptu, skúsil to s&nbsp;ňou a&nbsp;zamiloval sa do nej. Odkedy vedel už dobre chodiť, tak do nej začal kopať. Najviac sa mu s&nbsp;tým venoval môj manžel Jožko. Začal si s&nbsp;ním chodiť kopať hravou formou. Zapáčilo sa mu to potom natoľko, že všetko ostatné išlo bokom. Priorita začal byť futbal. &nbsp; Dá sa povedať, že ste celá rodina futbalová? &nbsp; Myslím si, že určite áno. Lukášov otec Jojo hrával futbal. Nebol na takom vysokom leveli, na akom je Lukáš teraz, ale viedol ho k&nbsp;tomu a&nbsp;venoval sa mu. Takisto Lukášov dedko Jozef, ktorý hrával tiež futbal sa mu veľa venoval a&nbsp;podporoval ho. Dnes už žiaľ ale nie je medzi nami.

Ako si spomínate na synove začiatky s&nbsp;futbalom v&nbsp;rodnom Lamači? &nbsp; Ak si dobre pamätám, tak Luki začal chodiť už do predprípravky ako päťročný. Tam ho ostaršili a&nbsp;od šiestich rokov a&nbsp;potom to už išlo samo. Začal naplno hrávať futbal. V&nbsp;Lamači bol do jedenástich rokov. Potom išiel na hosťovanie do Slovana, kde si ho vyhliadli manažéri alebo tréneri, to už presne neviem. Zistili ale, že v&nbsp;ňom niečo je a&nbsp;že je talentovaný.

TU si pozrite Haraslínovu rozkošnú rodinku a aj zábery, keď začínal s futbalom

Ako to bolo u&nbsp;vás doma, všetko ste prispôsobili tomu, že váš syn bude futbalista? &nbsp; Nepovedala som to tak, že by to bolo podriaďovanie. Išlo to pekne prirodzene. Lukáš má sestru Vanesu a&nbsp;nemám vôbec pocit, že by bola v&nbsp;ústraní. Jediné, čo sme sa prispôsobovali, tak to bolo vtedy, keď mal tréningy a&nbsp;zápasy.

Neťahalo to Lukáša aj do iných športov v&nbsp;jeho útlom veku? &nbsp; Veľmi má rád hokej. Vždy, keď má príležitosť, tak si ho rád zahrá. Myslím si zároveň, že mu to ide tiež veľmi dobre. Aj tenis hrá veľmi dobre, čiže v&nbsp;rámci športu si myslím, že čo chytí do ruky, tak mu ide. Je to jednoducho v&nbsp;ňom, pretože je športovo nadaný. Jeho prvou voľbou bol ale vždy futbal. Do ničoho sme ho s&nbsp;manželom netlačili a&nbsp;vybral si sám

.Chceli ste mať vy ako matka z&nbsp;Lukáša futbalistu, alebo ste preferovali, aby robil niečo iné? &nbsp; Priznám sa, že som nikdy v&nbsp;živote nad touto otázkou nepremýšľala. Človek si podľa mňa vyberie, že čo chce robiť v&nbsp;živote už ako malý. Nemôžeme predsa nikoho do niečoho nútiť. Tak to bolo aj v&nbsp;našom prípade. Neriešila som to pri Lukášovi a&nbsp;ani pri dcére Vanese. Prajem mu z&nbsp;celého srdca, že je futbalistom a&nbsp;verím, že bude mať dlhú a&nbsp;úspešnú kariéru. &nbsp;

Akým bol Lukáš Haraslín dieťaťom a za čo ste ho museli najčastejšie karhať? &nbsp; Musím povedať, že Lukáš bol naozaj skvelé dieťa. Nie len že bol, ale je to dodnes veľmi dobrý chlapec. Nikdy nebol problémový, to poviem otvorene. Ako každému chlapcovi a&nbsp;športovcovi sa mu ale nechcelo učiť. Jediné to bolo také, že sme ho občas museli jemne postrčiť, aby sa učil. Radšej ostal po tréningu ešte dlhšie na ihrisku, ako keby mal ísť ku knižkám. Predsa len, nemuseli ste obetovať napríklad zamestnanie, aby ste sa synovi a&nbsp;jeho futbalovým aktivitám mohli naplno venovať? &nbsp; Ja som ho osobne veľmi málo vozila. Môj muž Jojo sa obetoval. Ja som bola tá, ktorá ostala robiť a&nbsp;on si prispôsobil robotu tak, aby si s&nbsp;ním mohol chodiť. Išiel na živnosť a&nbsp;dokázal si svoju prácu prispôsobiť pre Lukášove potreby. &nbsp;

Čo všetko je z&nbsp;pohľadu rodiča za tým, aby ste dokázali vychovať úspešného futbalistu? &nbsp; Nenazvala by som to obetou. Keď rodič vidí, že dieťa je nadané a&nbsp;samotné dieťa baví chodiť na tréningy, nemá problém vstávať, tak v&nbsp;tom prípade nie je problém ani zo strany rodiča sa o&nbsp;dieťa starať a&nbsp;podporovať ho. Kupovať mu výbavu, voziť ho na tréningy, na zápasy a&nbsp;tak ďalej. Potom už len ostáva veriť a&nbsp;dúfať, že to vaše dieťa dotiahne tam, kde si to každý z&nbsp;nich vysníva. &nbsp; Kedy podľa vás nastal ten zlom, keď ste si uvedomili, že z&nbsp;vášho syna môže byť úspešný futbalista? &nbsp; Lukáš mal len 11 rokov a&nbsp;vyhral slovenský AC Miláno kemp. Z&nbsp;300 detí vybrali troch a&nbsp;Lukáš to celé vyhral. Následne absolvoval týždenný kemp v&nbsp;Taliansku. Počas víkendu sme za ním aj vycestovali na derby zápas medzi Interom a&nbsp;AC. Lukáš navyše niesol pri nástupe hráčov na trávniku slovenskú vlajku. To bol taký prvý veľký úspech.

Čo ste synovi najčastejšie nabalili do ruksaku, keď išiel na turnaj alebo vonkajší zápas? &nbsp; Ako každá mama, tak aj ja som sa vždy snažila dať Lukimu to, čo má rád. Keď sa dalo, tak sme mu na cestu nabalili rohlíky so šunkou. Nesmela tam chýbať horálka a&nbsp;nejaký džúsik. Takisto aj náhradné veci. Postupne však, ako starší žiak už mal zabezpečené jedlo z&nbsp;klubu, takže táto starosť nám odpadla. Lukáško si takisto začal baliť veci sám, ako veľký chlapec. Nikdy nebol vyberavý a&nbsp;ani fajnový. &nbsp; Čo má najradšej od vás na jedenie? &nbsp; Najradšej má asi cestoviny. Tiež má rád vyprážaný rezeň a&nbsp;majonézový šalát. Obľubuje teda taliansku kuchyňu, ale na druhú stranu domáca kuchyňa je predsa domáca kuchyňa. Na Vianoce sa napríklad vždy najviac tešil na vyprážaného kapra a&nbsp;majonézový šalát.

Mária Haraslínová na ďalšej strane o tom, či jeho syna zmenila sláva a aj to, aký vzťah má s nevestou Nikol

Vie si aj niečo uvariť sám? &nbsp; Samozrejme, vie variť. Nehovorím, že je z&nbsp;neho nejaký veľký kuchár, ale ak treba, tak si uvarí. Tým, že bol v&nbsp;Taliansku sám, tak to mu dalo veľa. Hlavne v&nbsp;tých začiatkoch, keď to tam nepoznal a&nbsp;jednoducho si musel začať variť aj sám. Môžem však prezradiť, že vie napríklad upiecť bábovku. Aj vie super krupicovú kašu, ktorú už varí svojmu synovi.

Ako ste si zvykali na to, keď váš syn ako sedemnásťročný odišiel do Talianska? &nbsp; Veľmi som plakala, to poviem na rovinu. Bolo to pre mňa niečo nepredstaviteľné, pretože som vedela, že keď sa mu bude dariť a&nbsp;uchytí sa, tak ho nebudeme mať doma tak, ako predtým. Postupne som sa s&nbsp;tým ale musela zmieriť. Trvalo to, ale nejako som to už zvládla.

Vídate sa často? &nbsp; Je to individuálne, podľa toho, ako sa nám dá. Chodíme na tie najdôležitejšie zápasy za ním. Hlavne keď hrajú so Slaviou a&nbsp;boli sme aj na finále pohára napríklad. Potom, keď má narodeniny, tak príde domov. Najviac ale chodí za ním do Prahy manžel Jojo aj so svojou partiou. &nbsp; Aký máte vy osobne vzťah k&nbsp;futbalu? &nbsp; Vždy, keď sa dá a&nbsp;okolnosti to dovolia, tak rada idem na futbal. Priznám sa, že ako žena mám rada futbal. So synom sme toho už pocestovali. Boli sme aj v&nbsp;Emirátoch, keď sa chlapci dostali na majstrovstvách sveta sedemnásťročných. Boli sme tam vtedy len my a&nbsp;rodičia Denisa Vavra. &nbsp; Máte aj nejaký obľúbený tím vo svete? &nbsp; Jednoznačne Real Madrid.

K&nbsp;súčasnosti a&nbsp;o&nbsp;tom, ako sa Haraslínovi darí. Ako vnímate to, že z&nbsp;vášho syna sa stala opora Sparty Praha a&nbsp;aj našej reprezentácie? &nbsp; Vôbec to nevnímam tak, že je hviezda. Veľmi sa z&nbsp;toho teším, že sa mu darí. Som hrdá mama, ale neriešim to tak, že by bol teraz Lukáš niečo viac. Vnímam ho rovnako ako pred desiatimi rokmi, keď len začínal s&nbsp;veľkým futbalom. Beriem ho ako úplne normálneho človeka. Stále mu hovorím, aby ostal nohami na zemi, pretože tento šport je na veľmi tenkej hrane. Môže prísť jedno zranenie, ktoré vám môže ukončiť kariéru. &nbsp; Nezmenila ho sláva osobnostne? &nbsp; Jeho babka Valika mu dodnes pripomína, aby ostal nohami na zemi a&nbsp;nikdy aby nezabudol na svoje začiatky a&nbsp;na ľudí, ktorí mu pomáhali v&nbsp;jeho začiatkoch. To, si myslím že sa tiež nezmenilo a&nbsp;je skromný človek. Za nás, za rodinu môžem povedať, že nemám z&nbsp;neho pocit, že by sa správal inak.

Futbalisti sú známi tým, že radi míňajú veľa peňazí. Je taký aj váš syn? &nbsp; Myslím si, že je šetrný a&nbsp;vie si veľa ušporiť. Na druhú stranu si občas samozrejme aj dopraje. Má rodinu, manželku Nicol a&nbsp;dve detičky Lucu a Theu. V&nbsp;tomto ponímaní nešetrí a&nbsp;dopraje svojim najbližším. Nie je to však vyhadzovanie peňazí za nezmysli. Míňa rozumne a&nbsp;dopraje práve najbližším, takže je to za zmysluplným účelom. &nbsp; Váš syn má 28 rokov a&nbsp;už má manželku a&nbsp;dve deti. Aký je podľa vás otec a&nbsp;manžel? &nbsp; Lukáš mal vždy rád deti a&nbsp;deti zas jeho. Ešte keď nemal svoje deti, tak sa hrával a&nbsp;venoval sa deťom svojich spoluhráčov. Poviem to tak, že sa to zbehlo rýchlo a&nbsp;už majú dve deti. Svadba bola, keď mal Luca rok. Musím ale povedať, že je starostlivý otec a&nbsp;aj manžel. V&nbsp;tomto ohľade ide príkladom. Dáva im všetko, čo môže. &nbsp; Aký máte vzťah s&nbsp;nevestou? &nbsp; Myslím si, že máme super vzťah. Niki je veľká kočka. Okrem toho, že je krásna žena, tak je veľmi starostlivá mama. Veľmi veľa času je s&nbsp;deťmi sama, keďže Lukáš cestuje na zápasy a&nbsp;takmer každý deň má aj tréning. V&nbsp;tomto ohľade to nemá ľahké, ale to je na druhú stranu daň za to, keď žijete s&nbsp;futbalistom.

EURO 2024 štartuje už o&nbsp;niekoľko dní a&nbsp;vás syn bude jeden z&nbsp;najväčších ťahúňov našej reprezentácie. Ako to vnímate? &nbsp; Nikdy som nad tým nejako ani nerozmýšľala z&nbsp;tohto pohľadu. To je skôr otázka na manžela Joja. Som jeho mama. Viem, kde hrá, ako hrá a&nbsp;na akom poste. V&nbsp;každom prípade sa veľmi teším, že sa mu darí a&nbsp;je úspešný.&nbsp; &nbsp; Chystáte sa s&nbsp;manželom do Nemecka podporiť syna? &nbsp; Určite áno. Minimálne na jeden zápas základnej skupiny chceme vidieť. Ešte neviem na ktorý zápas, ale chystáme sa.

Ako vidíte šance našich futbalistov na EURO 2024? &nbsp; V&nbsp;prvom rade im gratulujem, že postúpili na majstrovstvá Európy. Teším sa z&nbsp;toho, že tam je aj môj syn. Verím, že sú dobrá partia a&nbsp;verím tomu, že napriek ťažkej skupine dokážu postúpiť do osemfinále. Nielen ja, naša rodina, ale celé Slovensko im určite bude veľmi držať palce.

Úprimná spoveď mamy našej futbalovej hviezdy: V jeho mladom veku prežívala ťažké chvíle

Výber pre vás