Venuje sa všetkému, čo sa v športe mihne a bol pri vzniku Šport24.sk.

Peter Odráška

Na niektorých štadiónoch boli v posledných týždňoch bezproblémové ihriská, na iných mali kluby veľké problémy. Vládne u vás s terénmi v Niké lige v zime spokojnosť?

Je to daň za to, že máme extrémne podmienky v posledných troch týždňoch, kluby však urobili maximum práce. Samozrejme, boli by sme radi, keby bol všade trávnik bezproblémový. Rovnako ako inde aj pri trávnikoch je dôležitá systematická práca. Tam, kde sú trávniky novšie a viac do nich investujú, boli terény lepšie, inde neboli ideálne pripravené. Dôležité pre nás je, že kluby urobili pre spôsobilosť trávnikov maximum. Keď sa pozrieme do okolitých krajín, kolegovia z Čiech riešili oveľa vážnejšie problémy kvôli výraznejším snehovým zrážkam a viacero zápasov odložili. U nás sa odohrali všetky zápasy, hoci niektoré na horšie pripravených trávnikoch.

Komunikujete a riešite s klubmi aj otázku trávnikov a ich prípravy?

Samozrejme, robíme maximum pre to, aby sa kluby aj v tejto téme posúvali ďalej. Venujeme sa tomu posledné tri sezóny, keď sa robí kategorizácia trávnikov, kluby dostávajú odporúčania a od budúcej sezóny budú musieť realizovať opatrenia, ktoré im odporučí odborník, ktorý sa venuje problematike trávnikov v Slovenskom futbalovom zväze.

Laik by sa spýtal, ako je možné, že niektoré kluby majú problém so spôsobilosťou trávnika, keď všetky majú vyhrievanie. Prečo sú niekde problémy s kvalitou terénov?

Je to dané, okrem iného, tým, aký typ vyhrievania klub používa a aké má ihrisko, každé je totiž špecifické a kluby vedia lepšie, čo je potrebné robiť pri príprave ihriska. Pri vyhrievaní je to špecifické hlavne preto, že pôsobí na trávnik a vie zabezpečiť, že z neho zmizne sneh. Tento problém však nebol na žiadnom ihrisku. Bolo tam však ohromné množstvo zrážok, ktoré sa roztopili a na ihriskách bolo veľa vody.

Potom nastupuje druhá časť, teda kvalita trávnika z pohľadu, ako dokáže absorbovať vodu a ako ju dokáže odviesť preč z hracej plochy. Tu sa tie ihriská líšia. Niektoré potrebujú viac času, kým sa z nich voda stratí. Držala sa na nich dlhšie a aj z tohto dôvodu boli terény v horšom stave. Trávniky, kde je dobre urobená drenáž a voda z nich stečie okamžite, vyzerali lepšie.

Ľubomír Moravčk o slovenskom futbale v zime:

Do akej miery naše kluby využívajú vyhrievanie na prípravu kvalitného ihriska?

Dnes všetky kluby využívajú vyhrievacie systémy, každý ho využíva podľa potreby a podľa podmienok v danom regióne. Nie je to teda tak, že každý klub ho má zapnutý od konca novembra, čo by bol, samozrejme, ideálny stav. Robia s tým podľa svojich možností, ktoré majú. Každý klub však vyhrievanie má a používa ho a my to monitorujeme.

Keď očakávame mrazy či sneh, dva týždne pred daným kolom komunikujeme s každým domácim klubom a vyžadujeme od každého plán aktivít smerom k zápasu, aby sme vedeli, či sa vyhrieva, alebo nie a aby sme vedeli posúdiť, či kluby urobili maximum pre prípravu hracej plochy. Zabezpečiť spôsobilú hraciu plochu je povinnosť klubov v zmysle našich stanovených pravidiel v rámci ligy.

Spomenuli ste však, že terény v posledných týždňoch netrpeli kvôli vyhrievaniu, resp. nevyhrievaniu, ale kvôli drenáži. Problém bol teda v kvalite odvodňovania ihrísk a nie v tom, že by ich kluby nevyhrievali?

Áno, presne tak, problém bol hlavne v tom, že sa tam držala voda a nie v tom, že by trávniky neboli vyhriate kvôli snehu.

Pred pár dňami ste vyhlásili, že kluby, ktoré majú problém s trávnikmi, by s nimi mali pracovať lepšie. Čo to znamená v praxi a kde robia chyby?

To je veľmi komplexná otázka. Dôležité je spomenúť, že pred piatimi sezónami sme začali s pravidelnými školeniami pre trávnikárov, ktoré sa realizujú každú sezónu. V SFZ prijali odborníka, ktorý sa venuje problematike trávnikov. Do ihrísk je dôležité investovať priebežne, najjednoduchšia odpoveď by bola, že je dôležitá pravidelná údržba. Trávniky, navyše, po určitom čase potrebujú výraznejší zásah, dôležité je odfrézovanie, ktoré im umožní lepšie zvládať vlhkosť.

Pokračovanie rozhovoru na ďalšej strane

Čo sa týka vyhrievania trávnikov, manažér ViOn-u Marek Ondrejka pre RTVS hovoril, že ideálne je vyhrievať ihrisko od novembra do marca a týždeň vyhrievania ich stojí približne 10-tisíc eur, čo je však pre nich nezvládnuteľná položka. Je teda možné pre slovenské kluby vyhrievať po takú dobu, akú si trávniky vyžadujú?

Z tohto pohľadu som, poviem pravdu, prekvapený, pretože dnes sa podmienky aj z pohľadu ligy výrazne posúvajú, čo sa týka finančného plnenia voči klubom. Dnes by mal byť tlak na to, aby sme sa v téme trávnikov posúvali ďalej. Samozrejme, problémy vždy budú, žijeme v nejakej ekonomickej realite na Slovensku. Chápeme teda, že niektoré kluby nemôžu investovať také finančné prostriedky ako v najlepších ligách Európy.

Je však dôležité, aby vyvinuli maximálne úsilie na prípravu trávnikov. Nikto z nás neočakáva, že budú mať zapnuté vyhrievanie od konca októbra. Vo väčšine prípadov sa pripraviť ihriská darí, stačí sa pozrieť na posledné kolá. Vážne problémy sme mali z pohľadu hrateľnosti ihrísk vo dvoch-troch prípadoch, ostatné mali trávniky v dobrej kondícii.

V diskusiách sa objavujú názory fanúšikov, ktorí kritizujú kalendár a pýtajú sa, prečo sa nehrá v skorších termínoch. Je vôbec možné hýbať s kalendárom zápasov?

Voľných termínov je minimum. Liga využíva všetky voľné termíny, ktoré sú k dispozícii tak, aby sme stihli dohrať jesennú časť čo najskôr. Objavujú sa argumenty o tom, že sa má hrať v lete. Tam sú však termíny limitované tým, že naše kluby hrajú kvalifikáciu do európskych pohárových súťaží a nemôžu hrať počas leta žiadne zápasy naviac. V júni je zase reprezentačný termín a sú tam majstrovstvá Európy či sveta, prípadne európsky šampionát do 21 rokov, ktorý bude v roku 2025 na Slovensku.

Termínový kalendár je tak naplnený, že už viac termínov nie je. Všetky okolité krajiny končia s jesennou časťou rovnako ako my, len Rakúsko končí o týždeň skôr, a jarnú časť niektoré ligy začínajú dokonca skôr ako my. Počas aktuálnej sezóny sme v situácii, že Slovan a Trnava nedohrajú jesenný program Slovnaft Cupu, lebo už nie je termín na to, aby boli schopní odohrať 4. kolo počas jesennej časti.

Je na mieste uvažovať, napríklad, o zmene hracieho formátu na jar-jeseň?

Partneri ligy, televízne spoločnosti a každý, kto do futbalu dáva peniaze, očakávajú, že futbal nebude mať prestávku tri mesiace. To nie je nikde v Európe, pokiaľ sa teda nehrá systémom jar-jeseň. V našich zemepisných šírkach sa takýmto systémom nehrá žiadna liga, boli by sme naozaj unikát. Tento formát prináša aj také veci, že súper Slovana Klaksvík čakal mesiac na súťažný zápas, lebo už nehrali ligu a ešte budú dohrávať zápas vo Francúzsku.

Pred pár dňami ste vyhlásili, že pokles fanúšikov na tribúnach nesúvisí s chladnejším počasím v zime. Aký máte na svoj pohľad argument?

Odpovedal by som na to takto. Pozrime sa na zápas Trnavy s Razgradom, kde prišlo vo štvrtok o deviatej večer 11-tisíc fanúšikov a hralo sa v horších podmienkach pre fanúšikov ako zápas so Skalicou, ktorý sa hral v sobotu o tretej poobede. Rovnako Slovan očakáva na zápas s Ľubľanou okolo 12-tisíc fanúšikov a tiež sa bude hrať vo štvrtok večer o deviatej. Je evidentné, že počasie nie je pre ľudí problém, pri európskych zápasoch si dokážu nájsť cestu na štadión.

Mali by sme teda hľadať pravý dôvod toho, prečo ľudia na tribúnach nie sú. Našou úlohou by malo byť bez ohľadu na počasie motivovať ľudí, aby prišli na zápas. To by mal byť náš cieľ a nie hovoriť o tom, že je zima a nie sú dobré terény. To nie je správna cesta. Problémov je viac, musíme ich hľadať u nás a musíme hľadať riešenia, aby sme ľudi dostali na štadióny.

Je ľudí na štadiónoch viac ako v predošlých sezónach?

Našťastie vzhľadom na to, že v tejto sezóne máme všetky tímy na svojich štadiónoch, nám priemerná návštevnosť stúpa. Musíme sa však zaoberať problémami, ktoré máme. Práve v týchto mesiacoch cítime, že ľudí je na tribúne menej, preto musíme hľadať cesty k tomu, aby si našli cestu na štadión.

Keď je väčšina trávnikov v zime v dobrom stave, kvalita hry by oproti teplejším mesiacom nemala trpieť. Čím to teda je, že ľudí je na štadiónoch v zime menej?

Jednoduchá otázka, ťažká odpoveď. Sami hľadáme dôvody, bavíme sa už o tom s klubmi dlhšie, chceme v najbližšom období hľadať spoločnú cestu, aby sme eliminovali problém návštevnosti. V prípade zápasov v Európe je väčšia návštevnosť daná zrejme unikátnosťou a rozmerom zápasu. Ľudia vnímajú, že je to európsky zápas, v prípade Trnavy ide o skupinové zápasy v Európe po dlhšej dobe, takže fanúšikovia také zápasy dlhšie nezažili. V prípade Slovana je to atraktivitou zápasov a súperov, ľudia chcú zažiť priamy úspech, čo sa Slovanu podarilo splniť postupom ďalej.

Liga je dlhodobá súťaž, reálny nárast návštevnosti je najmä v závere, keď sa rozhoduje o konečných umiestneniach a ľudia viac sledujú, kto na akom mieste skončí. Odpoveď nie je jednoduchá, musíme hľadať riešenia, je to o pravidelnej komunikácii s fanúšikom, o tom, aby sme mu ponúkli to, čo chce zažiť a vidieť na štadióne. Atraktivita súťaže je zaujímavá, tohtoročná jeseň je jedna z najgólovejších za posledné roky, kluby majú vo svojich kádroch zaujímavých skúsených, ale aj mladých talentovaných hráčov, je sa teda určite na čo prísť pozrieť.

MERTINYÁK: Problém trávnikov nebol vo vyhrievaní. Zmeniť kalendár ligy? Voľné termíny nie sú

Výber pre vás

MERTINYÁK: Problém trávnikov nebol vo vyhrievaní. Zmeniť kalendár ligy? Voľné termíny nie sú

Súvisiace články

Nový tréner Dunajskej Stredy Muňoz: Má záhadnú manželku, deti nevidel aj polroka

Kováčik exkluzívne prehovoril, prečo nie je Čavrič Slovák: Vložil sa do toho aj tréner Calzona

Calzona otvorene prehovoril o úrovni slovenskej Niké ligy: Súťaž s veľkým potenciálom i chybami

Weiss prehovoril o zranení a svojej budúcnosti: Vieme, kedy zasiahne kapitán Slovana do zápasov

Výber pre vás