Venuje sa všetkému, čo sa v športe mihne a bol pri vzniku Šport24.sk.

Peter Odráška

„Vždy som mu povedal: neboj sa, keď budeš všetko robiť správne, presadíš sa. A on sa presadil,“ hovorí pre ŠPORT24.SK Dúbravkov otec Jozef. Ten nám v rozhovore opísal futbalovú cestu svojho syna, ktorý to zo Žiliny dotiahol až do Premier League.

<ul>
<li>Či sa Martina v detstve snažil pretlačiť do zostavy a na čom sa spolu dohodli, keď mal 10 rokov</li>
<li>Ako počas puberty myslel na futbalovú kariéru a čo sa vtedy učil</li>
<li>Ako prežíva zápasy svojho syna a prečo ich radšej sleduje sám</li>
<li>Čo najviac chýba jeho synovi na Slovensku</li>
<li>Ako zasiahla Martinovu brankársku pozíciu politika</li>
</ul>

V rozhovore s Jozefom Dúbravkom sa dočítate:

Nie každý futbalový brankár v detstve začínal v bráne. Skúšal to v Martin aj na iných pozíciách

Futbal sme spolu hrávali odmalička. Pre Martina bolo jedno, na akom poste hrá. Keď prišiel hrať aj s kamarátom, obyčajne mal lepšiu koordináciu pohybov a aj videnie futbalových situácií mal lepšie ako ostatní. Chodil som s kamarátmi – bývalými futbalistami – hrávať futbal a Martin chodil od ôsmich rokov so mnou. Hrával na každej pozícii a nestratil sa. Neskúšal to však len vo futbale, odmalička bol vedený ku všetkým športom, zarovno s futbalom robil v začiatkoch aj hokej a aj v ňom sa ukazovalo, že by sa v ňom mohol presadiť, Martin korčuľuje skvele.

Stavali ho tréneri od prvého tréningu do brány alebo to s ním skúšali aj na iných postoch?

Tréneri ho stavali najmä do brány, keďže to v nej skúsil a išlo mu to. Možno ho tam dávali aj preto, lebo som chodil na tréningy aj zápasy a tréneri ma videli. Mládežnícki tréneri zvyknú totiž pozerať, aký vysoký je otec a podľa toho sa rozhodujú, kde skúsia hráča a či ho dajú do brány. Martin pritom dnes nie je najvyšší brankár, v Premier League je mnoho vyšších, ale nemajú zase jeho dynamickosť.

Ako v detstve znášal, keď tréneri postavili do brány iného brankára?

Musím povedať, že sme sa ho nikdy nesnažili pretláčať. Nikdy som nerozprával trénerom do zostavy. Keď nechytal, hoci mohol, no bola tam intervencia niekoho iného, Martin sa v detstve v takých prípadoch aj rozplakal. Ja som mu však vždy povedal: neboj sa, keď budeš všetko robiť správne, presadíš sa. A on sa presadil. Nešlo to tak rýchlo, možno sme mohli byť iniciatívnejší a pomôcť mu v otváraní niektorých dverí. On to však nechcel, lebo videl hráčov, ktorých tlačili rodičia a pomáhali im protekciou. Keď mal Martin desať rokov, povedal mi na rovinu, že nechce, aby som sa do toho montoval. Bol som na každom zápase, poznal som ľudí, ktorí ho trénovali, mohol som sa za neho prihovárať, ale nikdy som to nerobil. Chcel sa presadiť sám, a to sa mu podarilo.

Aký bol Martin v škole? Museli ste mu kedysi pripomínať, že okrem futbalu je dôležité aj štúdium?

Takmer každý chlapec sa pozerá často na iné veci ako na školu. Ja som z učiteľskej rodiny, v ktorej vždy pripomínali, že aj vzdelanie je dôležité. Martin sa dostal aj na fakultu telovýchovy a športu a hoci bol zranený, talentové skúšky urobil veľmi dobre a bol prijatý. Univerzita mu však nevytvorila také podmienky, aby ako účastník ligového kádra mohol navštevovať vysokú školu, hoci išlo o jemu mimoriadne príbuzný odbor futbal-trénerstvo.

<a rel="noopener" href="https://sport24.pluska.sk/futbal/slovensko/kvoli-protekcii-rozplakal-chcel-presadit-sam-dubravkov-otec-rozprava-pribeh-svojho-syna/2" target="_blank">Pokračovanie rozhovoru na ďalšej strane</a>

Aký bol v puberte počas dospievania? Lákali ho diskotéky?

Martin vôbec nie je introvert, možno tak navonok pôsobí, lebo starostlivo vyberá to, čo môže pustiť z úst. Ako takmer každý pubertiak aj on chodil rád na diskotéky. Už vtedy však myslel aj na futbalovú kariéru a dával dôraz na jazyky, súkromne sa učil po nemecky aj po anglicky. Pochopil, že bez toho sa brankár málokedy presadí. Iba geniálni hráči nepotrebujú rozprávať jazykom, ktorý je v klube hlavný. Martin bol na zahraničnú kariéru pripravený aj po tejto stránke.

Aj vy ste boli kedysi futbalový brankár, takže ste mu ako začínajúcemu brankárovi určite dávali rady. Zvyknete mu radiť aj dnes?

Nenazval by som to radami, futbal je pomerne jednoduchá vec. Samozrejme, hrá v ňom úlohu aj nejaké to know-how, ale to má Martin dávno spracované. Každý zápas sme spolu rozoberali, išlo to však prirodzene a nie tak, že by som mu ja išiel dávať rady. Diskutovali sme o jeho výkone, o tom, či zvolil dobré riešenia v daných situáciách, alebo urobil nejaké chybičky. On je sebakritický, vie, že to, čo si chytí, je jeho a vie si priznať chybu.

Ako bral Martin v detstve, keď ste mu niečo na jeho výkone vytkli?

Tvrdohlaví sme obidvaja, ale tak zdravo, že hľadáme optimálne riešenie. Urážať sa nepomáha a on to vie. Keď sa niečo nepodarí, človek prirodzene hľadá chybu niekde inde. Martin však dobre vedel, že niečo buduje a že rozdiely medzi brankárom v tretej triede a prvoligovým nie sú až také veľké. Rozhodujú tam detaily, ktoré treba cibriť. Ako som hovoril, brával som ho na futbal s mojimi kamarátmi do haly, kde je futbal veľmi rýchly a treba okamžite reagovať. Martin sa tam naučil pracovať pod tlakom a získal kopaciu techniku, akou sa nemôže pochváliť mnoho ligových hráčov.

Sledujete zápasy, do ktorých Martin zasiahne?

Jasné, sledujem všetky zápasy, ktoré môžem a ktoré sa dajú vidieť aspoň na internete. Či už ide o súťažné, ale aj prípravné zápasy. Pravidelne som Martina sledoval už v žilinskom béčku a po každom zápase sme spolu diskutovali o jednotlivých detailoch a zákrokoch. Opakujem, nie kvôli tomu, že by som mu išiel radiť, ale kvôli tomu, že nás to oboch zaujímalo.

Ako prežívate jeho zápasy pred televíznou obrazovkou, prípadne naživo na štadióne?

Prežívam to viac vnútorne ako navonok. Radšej ich pozerám sám, aby som mal pokoj a aby som nemusel každému na niečo odpovedať a vysvetľovať, to ma vyrušuje a nemôžem sa sústrediť. (smiech)

<a rel="noopener" href="https://sport24.pluska.sk/futbal/slovensko/kvoli-protekcii-rozplakal-chcel-presadit-sam-dubravkov-otec-rozprava-pribeh-svojho-syna/3" target="_blank">Pokračovanie rozhovoru na ďalšej strane</a>

Čo sú najčastejšie témy vašich rozhovorov, keď Martin príde domov? Je to práve futbal?

Nehovoriť o futbale je nemožné. Ja som celoživotný futbalista, teraz už len fanúšik, hoci donedávna som ešte rekreačne hrával. Máme sa spolu o čom rozprávať a vždy sa nakoniec téma nášho rozhovoru dostane nejakým spôsobom k futbalu. Martin taktiež žije futbalom a futbal prirodzene prerastá do rodinných tém. To sa nedá ignorovať.

Zo Slovenska odišiel prvýkrát pred desiatimi rokmi. Čo mu najviac chýba na domove?

Poviem to tak, že sa nevie nabažiť Slovenska. Život v zahraničí je dosť ťažký. Kamarátov máte tam, kde ste vyrastali, mentalita novej krajiny je tiež iná. Ľudia v nej vás síce prijmú, dávajú vám na vedomie, že ste úspešní, ale nikdy pre nich nebudete Angličan alebo Dán. V klube si nenájdete dlhoročného kamaráta, hráči sa tam menia, pred prestupovým obdobím sa zmení zostava a doterajší spoluhráči sa rozutekajú. Budovanie dlhodobých vzťahov sa málokedy podarí, lebo futbal vás zavedie niekde úplne inde. Martin má zopár kamarátov z predošlých klubov, ale keď chcete kamarátstvo dlhodobo udržiavať, musíte do neho investovať energiu a čas. Ozajstných kamarátov má Martin doma na Slovensku. Aj teraz prišiel na pol dňa domov, hoci v aute či vlaku trávi množstvo času. Je to diaľka, napriek tomu prišiel aj na pol dňa, aby bol s blízkymi.

Ako sa Martin zmenil počas kariéry po futbalovej stránke? Kde sa ako brankár posunul?

Každého z nás okolie formuje. Tým, že sa Martin dostal do Premier League, získal veľa. Počas celej kariéry sa výkonnostne vyvíja, mudrie, zlepšuje sa vo vyhodnocovaní situácií v zápase. Slovensko ponúka dobrých trénerov, ktorí mu dali veľa. A tým, že spolu analyzujeme situácie po zápase, získava komplexný pohľad na celú vec. Aj preto si máme spolu vždy čo povedať, lebo každá situácia je unikátna a vyžaduje iné riešenie pre brankára. Myslím, že Martinovi sa to darí.

Má 34 rokov, no po výkonoch proti Luxembursku a Portugalsku, keď bol označený na najlepšieho hráča Slovenska, sa hovorí, že by si zaslúžil ešte prestup do klubu, v ktorom bude pravidelne chytať. Má na to, aby bol jednotkou v jednej z najlepších líg sveta?

Do Premier League, ktorá je najsledovanejšia na svete, prišiel ako zjav. Myslím, že by sa stále nestratil v ktoromkoľvek klube v tejto súťaži, ale určitým spôsobom tam funguje politika. Aj teraz vidíte, že si drží výkonnosť, hoci nedostáva veľa príležitostí. Na každý zápas sa dokáže pripraviť maximálne profesionálne. Rafael Benitez si ho do Newcastlu vybral z osemdesiatich brankárov, bolo to určite pre neho riziko, že stavil na brankára, ktorý nemal za sebou také európske skúsenosti, no uspel. Prvý zápas síce Martin sledoval zo striedačky, druhý však už chytal a vychytal víťazstvo proti Manchestru United s čistým kontom. Odvtedy sa v podstate nezastavil. Teda až doteraz, keď do toho, dovolím si povedať, prišla politika.

Často sa hovorí, že v Anglicku preferujú Angličana, hoci nemusí platiť, že je kvalitnejší ako cudzinec. Doplatil na to aj Martin?

Tam, kde sú veľké peniaze, nečakajme spravodlivosť či rešpekt. Martin má hendikep, že je z krajiny, ktorá nie je tak futbalovo známa a významná a že je v klube anglický tréner, ktorý bude vždy preferovať Angličana. Martin prišiel do Newcastlu, keď v ňom boli dvaja anglickí brankári a on im zobral post jednotky. Potom prišiel anglický tréner Steve Bruce, Martin sa zranil a začal chytávať Angličan Darlow. Keď sa Maťo dal dokopy a Bruce ho nestaval, išiel za ním opýtať sa, či je nejaký problém. Bruce mu povedal: si jednotka, ale v nedeľu bude chytať Darlow. Až potom, keď neboli výsledky a Newcastlu hrozilo vypadnutie, fanúšikovia začali vyvíjať tlak a Martin sa opäť dostal do brány do konca sezóny. Z dolných priečok sa vtedy klub vyšplhal do stredu tabuľky.

Kvôli protekcii sa rozplakal, chcel sa presadiť sám. Dúbravkov otec rozpráva príbeh svojho syna

Dúbravkov otec o príbehu syna: Kvôli protekcii sa rozplakal

sport24

Šport24

Slovensko

korektný obsah

Martin Dúbravka&nbsp; je slovenský futbalový brankár, ktorý momentálne pôsobí v anglickej Premier League, v drese Newcastle United. Náš brankár je odchovancom MŠK Žilina, kde pôsobil až do roku 2013. Za MŠK sa predviedol dobrými výkonmi v predkolách Ligy majstrov v sezóne 2009/2010. S mužstvom sa ako hlavný brankár prebojoval v roku 2010 až do skupinovej fázy Ligy majstrov po tom ako porazili AC Spartu Praha súčtom výsledkov doma a vonku 3:0.&nbsp;V januári 2014 podpísal 3 a polročný kontrakt s tímom dánskej najvyššej súťaže Esbjerg fB. V roku 2016 prestúpil do Slovana Liberca. Po necelej sezóne podpísal zmluvu so Spartou Praha. Od roku 2018 však pôsobí v Anglicku. V drese Newcastle United chytá doteraz. Reprezentačného debutu sa dočkal až v roku 2014, kedy chytal prvý polčas proti Čiernej Hore. Nasledovali prípravné zápasy v roku 2016, respektíve 2017 proti Rakúsku a Švédsku na zimnom repre zraze. Neskôr po zranení, dovtedy reprezentačnej jednotky Matúša Kozáčika, dostal Martin hneď 5 príležitostí v kvalifikácii na MS 2018 v Rusku. Vychytal víťazstvá proti Litve (2:1), Slovinsku (1:0) a Malte (3:0). Jeho zvyšné 2 excelentné výkony proti Anglicku a Škótsku bohužiaľ na výhru nestačili.

Kvôli protekcii sa rozplakal, chcel sa presadiť sám. Dúbravkov otec rozpráva príbeh svojho syna

Súvisiace články

Borbély po Luxembursku: Lobotka mal plné zuby futbalu a nad týmto sa musí Calzona zamyslieť

Dúbravka a jeho garáž: Obor, na svadbu Škriniara dofrčal vo Ferrari a tohto tátoša mu vykradli

Škrtel s Ďuricom o prekliatí domácich zápasov: Toto urobte chlapci a bude sa oslavovať doma!

Borbély známkuje po Portugalsku: Napriek prehre jednotky, ale aj kritika. Komu naparil štvorku?

Výber pre vás