Šport24.sk

Príbeh rodáka z brazílskeho Porto Alegre sa začal celkom nevinne. Ako tisícky malých chlapcov z chudobných juhoamerických rodín aj on sa chcel stať slávnym futbalistom. Jemu však chýbalo to najpodstatnejšie, a síce talent. Napriek tomu sa svojho sna nevzdal a tvrdo si išiel za ním. Namiesto cesty skutočných výsledkov však zvolil iný spôsob k úspechu.

Ako dnes vyzerá Carlos Kaiser, si pozrite vo FOTOGALÉRII

Prvou fintou v ceste za jeho snom bola prezývka Kaiser, ktorú si sám zvolil. V tom čase mal rovnakú prezývku legendárny Franz Beckenbauer, čo mu dosť pomohlo. Carlos podobnosť s ikonou nemeckého futbalu iba vítal a umocňoval ju o tvrdenie, že majú podobný herný štýl. Ako to však už býva zvykom, vo svete futbalu iba prezývka nestačí. Prešpekulovaný Brazílčan si bol toho dobre vedomý, a tak usúdil, že to pôjde cez známosti. Začal preto navštevovať rôzne luxusné nočné kluby, kde nadviazal kamarátstva so slávnymi futbalistami. Jedným z nich bol napríklad Romário, ktorý mu vybavil angažmán v Botafogu.

Po príchode do klubu však začal ihneď predstierať zranenie. Bolo mu jasné, že hneď, ako ho niekto uvidí hrať, má po kariére. Trénera presvedčil, že potrebuje pár týždňov na prípravu, pretože nechce nič unáhliť. Keď po niekoľkých týždňoch nastal jeho čas a tréner ho poslal na ihrisko, pri prvom šprinte padol na zem ako podťatý a predstieral natrhnutie stehenného svalu. Možnosti lekárskych vyšetrení neboli v tej dobe na takej úrovni ako dnes, a tak mu aj toto klamstvo všetci zožrali aj s navijakom.

Carlosovi Henriquemu Raposovi, ako znie jeho pravé meno, prechádzali aj ďalšie klamstvá. V čase jeho podvodov sa totiž veci nedali overovať tak jednoducho ako dnes. Neexistoval internet, žiadne videá a dokonca aj futbalu v televízii bolo veľmi málo. Čuduj sa svete, v roku 1979 počas tréningu zapôsobil na skautov mexického klubu Puebla a strávil niekoľko mesiacov v zámorí, kým ho prepustili bez toho, aby odohral jediný oficiálny zápas. Jeho veľkolepá šou sa začala až po návrate do Brazílie.

Popri kamarátstvach s mnohými významnými hráči z rôznych klubov sa spriatelil aj s novinármi. Všetkých využíval ako sieť na uľahčenie svojich prestupov a budovanie imidžu bez toho, aby niekedy na ihrisku naozaj hral. Bol majstrom krátkych zmlúv a vždy tvrdo trénoval. Až tak, že sa vlastne vždy „zranil“. Najčastejšie predstieral zranenia harmstringov (zadných stehenných svalov, pozn. red.), aby zakryl svoje slabé schopnosti, a ak to nestačilo, mal zubára, ktorý vždy potvrdil, že má infekciu. Všetko samu prepieklo.

Novinárom častokrát rozprával historky, a tí ich šírili ďalej. Jeden článok dokonca tvrdil, že v Pueble hral tak dobre, že ho pozvali, aby sa stal mexickým občanom. Iný ho predstavil ako najlepšieho strelca francúzskeho tímu Gazalec Ajaccio, kde údajne odohral osem sezón. Futbalista Fabio Barros, ktorý vo francúzskom klube odohral štyri sezóny, však nakoniec potvrdil, že Carlos tam nikdy nehral.

Jediný raz v živote bol Carlos v situácii, že bude musieť skutočne zasiahnuť do zápasu. Klubový šéf Castor de Andrade už bol unavený z toho, že neustále trénuje, no v skutočnosti nikdy nehrá. Preto dal pokyn trénerovi, aby ho zaradil na súpisku bez ohľadu na jeho fyzický stav. Počas rozcvičky začal Kaiser hľadať spôsoby, ako sa vyhnúť hre. Svoju záchranu našiel v súperovom tíme.

Keď videl, že skupina fanúšikov slovne napáda jeho spoluhráčov, vyrútil sa priamo k nim a pustil sa do bitky. Za to okamžite dostal červenú kartu ešte skôr, ako vybehol na ihrisko. Údajne bránil ich česť a dostal za to šesťmesačné predĺženie zmluvy. Po zápase za ním prišiel nahnevaný prezident klubu a Carlos mu vyrozprával krásny príbeh, ktorým mu zahral na city. „Od Boha som dostal otca, no ten už umrel. Dal mi ale ďalšieho - vás. Neznesiem, aby môjho otca niekto označil za klamára a zlodeja. To je presne to, čo tí ľudia kričali,“ povedal Kaiser svojmu šéfovi, za čo si napokon vyslúžil šesťmesačné predĺženie zmluvy.

Kaiser si medzičasom užíval peniaze prakticky za nič. Tešil sa z popularity, ženy sa mi hádzali okolo krku. „Bol som závislý na sexe ako Michael Douglas. Vyspal by som sa aspoň s tromi ženami denne,“ povedal po kariére Kaiser, ktorý v tom čase svoje divadielko stále vylepšoval. Dbal na výzor a taktiež predstieral znalosť cudzích jazykov. Často sa po šatni premával s hračkárskym mobilom a tváril sa, že hovorí s agentmi z Anglicka, ktorí sa bijú o jeho služby. V tej dobe nevedel dobre po anglicky takmer žiadny z jeho spoluhráčov. O vlastníctve mobilu ani nehovoriac. Zrazu ale nastal problém. Klubový lekár angličtinu ako tak ovládal a Carlosove telefonáty sa mu zdali čudné.

Prehľadal mu osobné veci a keď našiel falošný mobil, hneď vedel, že majú v tíme podvodníka. Po prevalení celej veci Kaiser okamžite skončil. Skončil však iba v jednom tíme. Rozhodne nehodlal zavesiť kopačky na klinec. Vďaka svojej dobrej povesti a kamarátstva so známymi hráčmi sa dostal do nových a nových tímov. Všade o ňom vedeli, že je to veľký talent, no má smolu na zranenia. Dávali mu šance, no on všade použil rovnaký postup. Jedno divadielko za druhým. A kluby platili. V súčasnosti pracuje ako osobný tréner výhradne pre ženy a môže žiť život mimo ihriska bez toho, aby ho nejako rozptyľoval.

Príbeh, ktorý nemá obdobu: Drevený ako Pinokio, oblbol aj Romária a kluby mu platili tisíce!

Výber pre vás