Kniha pod názvom Moje štvrťstoročie s futbalom uzrela svetlo sveta deň pred Vianocami. Okrem informácií o tom, ako sa do Spartaka dostal, v nej bývalý majiteľ klubu hovorí aj o svojom vzťahu k trénerom, hráčom aj fanúšikom a aj o príčinách svojho odchodu. Kniha však prináša aj pohľad z druhej strany na Poórove účinkovanie v klube a o to je zaujímavejšia.

V roku 1990 sa ocitol trnavský futbal vo finančných problémoch a napriek snahy bývalých futbalistov Vladimíra Ekhardta a Petra Mrvu a niektorých trnavských podnikateľov sa ho nepodarilo ekonomicky udržať. Navyše, keď viacerí podnikatelia z financovania klubu odstúpili, ťažko sa hľadali iní.

<a href="https://sport24.pluska.sk/gal/futbal/ostatne/vladimir-poor-nalial-spartaka-100-milionov-eur-prehovoril-aj-rezesovi-kmotrikovi">Exkluzívne zábery Vladimíra Poóra si pozrite vo FOTOGALÉRII</a>

V tej dobe začali klub podporovať Jozef Bachratý a aj Vladimír Poór. Prvé peniaze do Spartaka vložil v roku 1993, keď už viacerí novodobí manažéri Spartaka vedeli, že sa bez neho nezaobídu. „Čím viac som sa angažoval v klube, tým viac sa mi dostával pod kožu. Budoval som si k nemu čoraz pevnejší vzťah. Riešili sme problémy, najmä dlhy a nebolo ich málo,“ zaspomínal Vladimír Poór.

Keď sa klub pretransformoval z občianskeho združenia na akciovku, postupne už financoval klub na 80 až 90 percent. „Ostatní z pôvodnej skupiny poodpadávali a nakoniec som ostal skoro sám. Peniaze do klubu išli cez sponzorské a reklamné balíky spoločností, ktoré som v priebehu rokov založil. Ročne bol rozpočet klubu od troch do 4 miliónov eur, niekedy aj viac, takže za 25 rokov som do Spartaka vložil okolo 100 miliónov eur,“ vyrátal Poór orientačnú sumu.

Z nej sa mu vraj pri predaji klubu vrátilo iba symbolické percento. „Predaj klubu nebol o peniazoch. Išlo len o to, aby niekto chcel a mohol trnavský futbal financovať. Za súčasnej koronavírusovej pandémie však majú noví majitelia jednoducho smolu,“ konštatoval.

<a href="https://sport24.pluska.sk/gal/futbal/ostatne/vladimir-poor-nalial-spartaka-100-milionov-eur-prehovoril-aj-rezesovi-kmotrikovi">Exkluzívne zábery z knihy si pozrite vo FOTOGALÉRII</a>

&nbsp;V knihe sa Poór vracia aj ku kontroverznému zápasu v Rimavskej Sobote v roku 1997 a tiež opisuje vzťahy k svojim futbalovým rivalom – Alexandrovi Rezešovi a Ivanovi Kmotríkovi. „Nemôžem povedať, že sme sa spolu s Rezešom nebavili. Stalo sa veľakrát, že sme sa stretli a prehodili pár viet. Ale keď išlo o futbal, ocitli sme sa každý na inej lodi a nebol to priateľský, ale konkurenčný vzťah. Dosť to medzi nami v zákulisí vrelo. Na košické zápasy sme nechodili na čestnú tribúnu a ani Košičania nezavítali k nám.“

Rovnako to bolo aj s Ivanom Kmotríkom, ktorý predtým financoval Petržalku a potom aj bratislavský Slovan. „Na futbalovej pôde som si ani s ním nepadol okolo krku. Nemal som ale s nikým nepriateľské vzťahy, s nijakým klubom som neviedol vojnu. Všetky akceptujem, robia si svoju robotu a chcú byť úspešné,“ poznamenal.

Nevyhlásenú vojnu však viedol s fanúšikmi Spartaka. Vlastne, oni vedú vojnu s ním a ešte aj teraz. „Zvykol som si na ich neodôvodnené ataky, ale keď už začali smerovať aj na iných predstaviteľov klubu, mal som už toho dosť. Poslednou kvapkou v mori bol útok na trénera Radoslava Látala. Povedal som si: Dosť! Stačilo! Nebolo to jednoduché rozhodnutie, lebo to nebolo len o mne, ale aj o mnohých iných, ktorí v klube so mnou spolupracovali. V decembri 2018 ale napokon padlo,“ vysvetlil svoj odchod Vladimír Poór s tým, že odpoveď na otázku o návrate do klubu si necháva otvorenú. „Musela by nastať preveľmi špecifická situácia, aby som tak spravil.“

Vladimír Poór nalial do Spartaka 100 miliónov eur: Prehovoril aj o Rezešovi a Kmotríkovi

Výber pre vás