Šport24.sk

Keď Endrick v júli oslávi 18 rokov, presunie sa z Brazílie do hlavného mesta Španielska a začne európsku časť kariéry. V mladom veku príde už ako reprezentant krajiny, v ktorej drese gólom pokoril Anglicko a dokázal sa presadiť aj proti Španielsku. V drese Palmeirasu sa stal prvým hráčom, ktorý vyhral brazílsky titul vo všetkých vekových kategóriách od jedenásťročných. &nbsp;

Do “bieleho baletu” prestúpil za 60 miliónov eur a svoj život dal na papier v podobe listu pre svojho brata: “Keď vyrastieš, bude počuť tento príbeh o "rozhovore na gauči". V Brazílii už o tom hovoria, ale väčšina ľudí si to mýli. Hovoria, že sme boli chudobní, že sme nemali čo jesť, ale to nie je pravda. Nepoznajú mamu, vieš? Vždy hovorí ľuďom: „Som príliš veľká žena na to, aby som nechala svoje deti bez jedla“.”&nbsp;

Ako Endrick naznačil, tak jeho rodina mala vždy hlboko do vrecka a vysvetlil, čo myslel pod “rozhovorom na gauči”: “Pravdou je, že som v ten deň videl svojho otca plakať. Myslím, že ako 10-ročné dieťa som si prvýkrát v živote uvedomil, že naša situácia je ťažká. Pri našom stole bolo vždy dosť toho, čo sme potrebovali. Nie vždy sme však mali dosť toho, čo sme chceli. Chápeš ten rozdiel? Vždy sme boli na minime. Otec hovorí, že som si sadol na gauč a povedal som mu: „Neboj sa. Stanem sa futbalistom a dostanem nás z tejto situácie.“ Pred tým dňom som bol len dieťa a futbal bola len hra. Po tomto dni sa futbal stal našou cestou k lepšiemu životu.”&nbsp;

Týmto momentom nastala u Endricka zmena. Aby sa stal tým, čim chcel, musel sa presťahovať do Sao Paula: “Keď som odchádzal do Palmeiras, vedel som, že budem mať v škole a na tréningu aspoň dve-tri jedlá denne. Žiaľ, pre mamu to nebolo také jednoduché. Nechala svoj život doma, aby podporila môj sen v Sao Paule. V klube bolo miesto len pre mňa, ale povedala, že bez nej nemôžem ísť. Otec zostal pracovať a posielal nám peniaze a ona sa nasťahovala sa ku mne do malého domčeka spolu s niektorými mojimi spoluhráčmi. Všetko pod jednou strechou. Ale keď sme išli na tréning, nemala sa s kým porozprávať. V dome sme nemali televízor ani internet, a tak si vzala Bibliu do parku, sedela sama a rozprávala sa s Bohom. Jediné, čo na tom mieste naozaj mala, bola stolička. Položila naňu tašku a keď sme išli spať, spala na malom matraci na zemi.”&nbsp;

“Niekedy mama doslova spočítala naše posledné úspory. Otec nám posielal peniaze, ale to boli časy, keď sa peniaze nedali poslať hneď a trvalo to aj&nbsp;deň alebo dva, kým prešli. Počas dobrých dní, keď prišli peniaze, mama varila párky aj pre ostatných chlapcov. Väčšinu dní sme však mali dosť na to, aby sme sa nakŕmili, a ona sa cítila previnilo, že mi varila, pretože oni cítili vôňu vareného mäsa, a tak sa pýtali, či je nejaké aj pre nich... Čo mohla povedať? Nezostalo nič. V skutočnosti to bolo také bolestivé, že prestala variť úplne.”&nbsp;

“Pamätám si, že boli časy, keď som bol hladný, tesne pred spaním. Chcel som sa najesť. Spýtal som sa mamy, či niečo zostalo a ona povedala: „Len spi, Endrik. V spánku to prejde." Niekedy, keď sme naozaj zúfalo zháňali peniaze, si mama požičala ryžu alebo drobné. Ale jedného dňa, brat môj... Nemala už nič. Nemala peniaze a nemala za kým ísť. Zavolala otcovi a povedal: "Douglas, som hladná... neviem, čo mám robiť."&nbsp;

"Otec poslal 50 realov, ale do druhého dňa to nebolo možné. Padla na kolená a modlila sa k Bohu, aby jej pomohol. Potom zobrala tašku zo stoličky a začala&nbsp;sa v nej prehrabávať.&nbsp;Našla dve mince. Dar od Boha. Išla do obchodu a kúpila si dvojdňový chlieb. A ak sa jej teraz spýtate, povie vám, že chutil úžasne. Hovorí, že hlad je veľmi zvláštny pocit a že aj starý chlieb chutí ako v nebi.”&nbsp;

Endrick priznal, že jeho matka sa všetko snažila utajiť, aby ochránila svojho syna: “Nikdy som ju nevidel plakať. Išla do kúpeľne, aby som si to nevšimol. Veľakrát volala otcovi, že už to nezvládne a že chce ísť domov, ale potom som prišiel domov z tréningu a ja a moji priatelia sme sa rozprávali o tom, čo sa v ten deň stalo, a o góloch... A videla, ako mi žiaria oči. Tak zostala. Pre mňa. Pre nás.”&nbsp;

Ani futbalistov otec nepodstupoval menšiu obetu ako jeho mama: “A otec sa veľa obetoval. Po niekoľkých mesiacoch nás prišiel pozrieť do Sao Paula, prišiel do Palmeirasu a požiadal klub o akúkoľvek prácu, ktorú mu mohli dať. Mali jednu. Bola to upratovanie na štadióne. Ako chlapec vždy sníval o tom, že raz bude v tej šatni, a tak chodil do práce s úsmevom. Pracoval tam tri roky, najskôr zbieral odpadky okolo štadióna a potom ho povýšili na upratovanie šatne prvého tímu. Hráčom povedal, že jedného dňa s nimi bude hrať jeho syn.”&nbsp;

“Jedného dňa si brankár Jailson všimol, že otec stále chudne. V bufete upratovacia čata striedala hráčov a Jailson si všimol, že otec jedol len polievku. Tak objal otca a povedal: "Hej, Douglas, daj mi svoj telefón, chcem zavolať tvojej žene." Otec povedal: "Moja žena? Čo chceš od mojej ženy???" Jailson povedal: „Chcem, aby mi povedala, čo sa s tebou deje. Nikdy nič neješ. Si v poriadku?"&nbsp;

“Otec bol veľmi v rozpakoch, aby sa vykrútil, takže Jailson skutočne zavolal našej mame a tá mu povedala skutočný príbeh. Ako si otec popálil ruku ako malé dieťa na grilovačke a ako to bolo také zlé, že takmer prišiel o ruku. Dostal silné lieky na boj s infekciou a tie mu oslabili zuby. Mohol jesť len polievku. Jailson vyzbieral peniaze od všetkých hráčov a tí prekvapili otca peniazmi na opravu zubov. Otec hovorieval: "Mojím snom je zahryznúť sa do jablka." Dnes, chvalabohu, dokáže zahryznúť do akéhokoľvek jedla.”&nbsp;

Celým menom Endrick Felipe Moreira de Sousa nakoniec v liste bratovi vysvetlil, že on už nezažije, to čo zažíval on a jeho rodičia: “Tri generácie, a možno aj viac, išla naša rodina za snom o futbale. Snažili sme sa zmeniť situáciu. Teraz však môžeš robiť, čo chceš. Môžeš byť lekárom alebo právnikom a možno, keďže sa sťahujeme do Španielska, krajiny Nadala a Alcaraza, sa z teba môže stať profesionálny tenista. Už naháňaš loptu ako ja. Takže ak chceš, môžeš byť futbalistom. Ale nemusíš. Už žiadny stres, vďaka Bohu, vďaka mame a otcovi a vďaka futbalu. Len si užívaj život tak, ako chceš, braček. To je môj darček pre teba.”&nbsp;

“A teraz tento list končí a budúcnosť začína. Vidíte, ľudia sa ma stále pýtajú na Real Madrid, národný tím a ako si myslím, že moja kariéra bude pokračovať. Viete však, aká je pravda? Proste neviem. V živote nevieme, čo prinesie zajtrajšok. Nevieme, či sa dočkáme aj zajtrajška. Jediné, čo môžeme urobiť, je poďakovať Bohu za všetko, čo nám dal. Z celého srdca,” zakončil Endrick list pre brata.&nbsp;

Nový talent Realu chodil spávať hladný. Otec túžil zahryznúť do jablka. Mama jedla starý chlieb

Výber pre vás

Nový talent Realu chodil spávať hladný. Otec túžil zahryznúť do jablka. Mama jedla starý chlieb

Súvisiace články

Šatan o posilách z NHL: Jedna je už istá, na ďalších čakajú

Vlhová na rovinu o tom, kedy sa vráti na svah. Pretekanie jej až tak nechýba

Strieda to ako ponožky: U tenisového Casanovu si lieči rany z rozchodu bývalá tenistka

Umelá inteligencia sa vyriadila na Vladkovi Weissovi: Aha, čo by mohol robiť po kariére

Najvyšší rozpočet a najväčšie sklamanie: Majiteľ Zlatých Moraviec urobil všetko

Výber pre vás