Šport24.sk

Rodákovi z&nbsp;Nitry učaroval futbal odmalička, no otec mu neustále vštepoval, že prvoradé je vzdelanie. „Celá rodina bola futbalová, či už išlo o&nbsp;strýkov alebo bratrancov, všetci hrali futbal. Mne sa podarilo prebojovať do A-tímu Nitry už v&nbsp;maturitnom ročníku. Lichotilo mi, že už v&nbsp;tak mladom veku som dostával nejaké peniaze za futbal a nemusel som si tak pýtať vreckové od rodičov,“ konštatoval Ľubomír Moravčík.

Po doštudovaní strednej školy ho otec nabádal, aby si urobil aj vysokú. A&nbsp;tak sa aj stalo. „V tom čase som nemal nejaké veľké sny. Skôr som sa snažil futbalu poctivo venovať a&nbsp;popritom nezanedbávať školu,“ pokračoval najslávnejší odchovanec klubu spod Zobora, ktorý v&nbsp;česko-slovenskej reprezentácii odohral 46 zápasov, no čuduj sa svete, v&nbsp;mládežníckych národných výberoch nikdy nefiguroval. „Na nejaké zrazy som chodil, ale nikdy som sa nedostal do záverečného výberu. Bol som dobrý, no fyzicky som ešte nestačil na ich úroveň. Česko-slovenský futbal ma začal objavovať až keď som mal 21 rokov,“ zamyslel sa Moravčík.

Vrcholom jeho pôsobenia v&nbsp;reprezentácii boli MS 1990 v&nbsp;Taliansku. Uskutočnili sa pár mesiacov po nežnej revolúcii, hranice už boli otvorené a&nbsp;okolo jednotlivých hráčov sa začali v&nbsp;čoraz väčšej miere pohybovať futbaloví agenti. Patril medzi nich aj Anton Ondruš. „Dá sa povedať, že on bol prvý slovenský agent vo svete. Ako kapitána majstrov Európy 1976 ho poznal celý svet, všade mal dvere otvorené, a&nbsp;tak pre nás hľadal angažmány.“

Niekdajší vynikajúci stopér sa počas šampionátu motal okolo československého tímu a&nbsp;bol to práve on, kto nasmeroval Moravčíka do Saint-Étienne. „Tesne pred štvrťfinálovým zápasom s&nbsp;Nemeckom som sa stretol s&nbsp;prezidentom a&nbsp;manažérom francúzskeho klubu a&nbsp;prakticky vtedy sme sa dohodli. Poviem teda na rovinu, že Tóno bol ten, ktorý nám otváral dvere do sveta,“ netajil Ľubomír Moravčík.

Vo Francúzsku zažil 46-násobný československý a&nbsp;neskôr aj 37-násobný slovenský reprezentant dobré i&nbsp;zlé časy. Po šiestich rokoch v&nbsp;spomínanom Saint-Étienne a&nbsp;následnom angažmáne v&nbsp;korzickom klube SC Bastia sa chcel pokúsiť reštartovať kariéru v&nbsp;nemeckej Bundeslige. V&nbsp;drese Duisburgu patril zakaždým k&nbsp;najlepším hráčom na ihrisku, no po viacerých nepochopiteľných ťahoch vtedajšieho trénera sa rozhodol po piatich odohraných zápasoch v&nbsp;Nemecku nadobro skončiť.

Nasledoval prestup do škótskeho Celticu Glasgow, kde sa po rokoch opäť stretol s&nbsp;jeho prvým reprezentačným trénerom Jozefom Venglošom. „Na rovinu treba povedať, že pán Vengloš mal odvahu, no niečo vo mne musel vidieť. Prvýkrát ma zobral do reprezentácie ako hráča Nitry, ktorá nehrávala najvyššiu súťaž pravidelne a&nbsp;navyše, nikdy nič veľké ani nevyhrala. Už vtedy mi dal šancu, hoci mal na výber hráčov zo Sparty či Dukly Praha alebo Slovana či Ostravy. Mojou prvoradou úlohou bolo jeho dôveru nesklamať, a&nbsp;to sa&nbsp;mi podarilo,“ vrátil sa myšlienkami bezmála 40 rokov dozadu Ľubomír Moravčík.

Keď ho zlanáril do škótskeho veľkoklubu, mal už 33 rokov, na čo niektoré tamojšie médiá reagovali posmešne. „Napriek môjmu pokročilému veku veril, že som schopný tomu klubu niečo dať. Lenže v&nbsp;Škótsku v&nbsp;tom čase vychádzal len jeden normálny plátok, ostatné boli bulvárne denníky, ktoré živili senzácie. A&nbsp;tie ma pred mojich príchodom vykreslili ako 33-ročného syna strýka Joa, čím sa pána Vengloša snažili dostať pod tlak v&nbsp;zmysle, že čo to vyvádza. Po čase však aj novinári uznali, že strýko Joe mal predsa len pravdu a&nbsp;priniesol dobrého hráča,“ dodal Ľubomír Moravčík, ktorý dopomohol Celticu dvom ligovým titulom, k zisku Škótskeho pohára i dvom titulom v Ligovom pohári.

Na druhej strane je pravda, že pred príchodom do Celticu poznal Moravčíka v Škótsku len málokto. „Nikto z nás o ňom dovtedy nepočul. Mysleli sme si, že bude slabý. Hneď na prvom tréningu však dokázal svoju techniku. Bola neuveriteľná. Obe nohy mal rovnako famózne,“ povedal pred pár rokmi pre The Scottish Sun bývalý hráč Celticu Mark Burchill.

Postupom času sa stal miláčikom tribún a spolu s hviezdnym švédskym spoluhráčom Henrikom Larssonom bavili divákov. Presne tých, ktorí mu predtým neverili. „Keď som prichádzal do Škótska, noviny písali, že si Vengloš priviedol syna za 300-tisíc libier. Najprv si mysleli, že som stroskotanec, ktorý spadol z Marsu. Nikdy o mne nepočuli. Preto som sľúbil - počkajte, ja vám ukážem. To je presne moja povaha. V prvom veľkom zápase som dal dva krásne góly proti Rangers a vyhrali sme 5:1. Nik mi nedával šancu, no všetkým som vytrel kocúra,” povedal predčasom pre český iDnes.

Moravčík o začiatkoch v Celticu: Venglošovi sa za mňa smiali. Mysleli si, že som spadol z Marsu

Výber pre vás