Je veľmi skúsený novinár, ktorý pracuje v médiách už niekoľko rokov. Venuje sa predovšetkým hokeju a lyžovaniu. Športu sa venoval aj aktívne. Futbalovo vyrastal v klube ŠK Slovan Bratislava.

Andy Smatana

O niekoľkomesačnom trápení rodáka z argentínskeho Junínu vedeli len jeho najbližších a zopár kamarátov. „Nechcel som to vytrubovať do sveta, na čo by to to bolo dobré, už aj tak to so mnou prežívala celá rodina. Vedel som, že musím bojovať, a tak som sa do toho boja začiatkom júna aj pustil. Nasledovali mimoriadne náročné týždne, počas ktorých som absolvoval 35 rádioterapií a tri chemoterapie, po čom si dnes môžem povedať, že môj zdravotný stav je uspokojivý,“ povedal pred pár dňami pre Šport24.sk Fabio Nigro.

Útly Argentínčan verí, že z najhoršieho je vonku, no zároveň si je dobre vedomý, že jeho boj so zákernou rakovinou sa zďaleka nekončí. „Po naozaj ťažkých mesiacoch sa momentálne cítim už oveľa lepšie. To však neznamená, že som vyhral. Stále musím chodiť na kontroly a starať sa o svoje zdravie. To je najpodstatnejšie,“ dodal.

Po šokujúcej diagnóze a slovách o následnom boji so zákernou rakovinou, šokoval Fabio svojich priateľov na sociálnych sieťach o dva dni znova. Na jeho facebookovom konte sa totiž objavila správa, že zomrel. Jeho kamaráti i fanúšikovia reagovali správami ako „R.I.P“ či „Odpočívaj v pokoji“. Pravda je však taká, že ju písal on sám, pričom chcel ňou oznámiť, že zomrel jeho známy, ktorý sa zhodou okolností volal taktiež Fabio. Za zlú interpretáciu sa Nigro dodatočne ospravedlnil.

Spojitosť niekdajšieho vynikajúceho stredopoliara so Slovanom sa datuje od roku 1993. A hoci prvé týždne v našom najslávnejšom klube neboli preňho jednoduché, veľmi rýchlo sa stal miláčikom bratislavským tribún. „Začiatky boli veľmi náročné. Po slovensky som nevedel ceknúť ani slovo. S trénerom Galisom som rozprával po anglicky, s Dušanom Tittelom zasa po francúzsky, no to išlo len o dve-tri hodiny v kabíne. Hovorím si teda, čo ďalej. Nemôžem predsa dvadsať hodín chodiť po ulici a s nikým sa neporozprávať, nič si nevybaviť či niečo podobné.“

„Jedinou cestou bolo učiť sa reč. Bol som si vedomý, že som prišiel hrať na Slovensko, zarábam slovenské peniaze, jem slovenské jedlo, čiže iná cesta ani neexistovala. Mal som voči tomu obrovský rešpekt a hoci je slovenčina veľmi náročná, pustil som sa do nej a sám som sa po slovensky naučil,“ zaspomínal si na obdobie spred 30 rokov zhovorčivý Argentínčan.

V belasom drese strávil Nigro napokon tri sezóny, pričom na konci každej z nich sa tešil z majstrovského titulu. Pri tom všetkom nosil na drese číslo 10. To zdedil po fenomenálnom Petrovi Dubovskom, ktorý prestúpil do slávneho Realu Madrid. „V tej dobe to bol najlepší slovenský futbalista a ja som sa s ním nechcel porovnávať. Jednoducho, dostal som desiatku, a tak som s ňou hral. Pozrite sa, mal som okolo seba spoluhráčov, z ktorých drvivá väčšina bola v reprezentácii a ak som chcel pravidelne hrávať, každý jeden zápas som musel odmakať naplno a hrať dobre. Bolo úplne jedno, aké číslo mám na drese,“ povedal na rovinu.

Argentínčan rád a často spomína na každého spoluhráča zo Slovana, no azda najradšej na trénera Dušana Galisa. „Bol to môj priateľ, otec i tréner, ktorému som vďačný za veľa. Teraz už môžem prezradiť, že pri mojich začiatkoch v Slovane mi vždy podal pomocnú ruku. Keď som napríklad nemal peniaze, siahol do vrecka a dal mi zo svojho. Galis bol vynikajúci tréner, o tom nemusíme ani debatovať, ale pre mňa bol a je v prvom rade veľký kamarát,“ dodal Fabio Nigro.

Fabio Héctor Nigro je argentínsky bývalý profesionálny futbalista, ktorý hral za River Plate, Estudiantes, Douglas Haig a Sarmiento, v Taliansku za Vigor Lamezia, Viterbese, Lazio a Frosinone, na Slovensku Baník Prievidza a Slovan Bratislava, v Česku za Slovan Liberec.

Boj s chorobou a potom? Odpočívaj v pokoji, Fabio. S legendou Slovana sa fanúšikovia už lúčili

Výber pre vás