Šport24.sk

Vo výpočte športových úspechov Michaela Woodsa nájdete popri šestnástich profesionálnych víťazstvách taktiež jedno, ktoré u cyklistu dozaista prekvapí. Zabehnutú míľu pod štyri minúty. Je viac než pravdepodobné, že nikto iný z profesionálneho pelotónu sa nemôže pochváliť účasťou na Tour de France a zároveň odbehnutým časom 3:57,48 na vzdialenosť 1609 metrov. A zároveň nikto z takmer dvoch tisícok bežcov, ktorí majú záznam o míle pod 4 minúty, sa nepresadil v úplne inom športe. Až na Woodsa…

O niekoľko týždňov už 38-ročný športovec mal svoj život dlho jasne nalinajkovaný. Úspechy medzi juniormi, športové štipendium na univerzite a raz boj o medaily na olympiáde. Lenže jeho plán začal mať už veľmi skoro trhliny. „Bol som arogantný. Myslel som si, že budem hneď súperiť s tými najlepšími. Nezvládol som to,“ spomínal pred časom na SportsNet.ca.

Ako množstvo iných vysokoškolákov aj Woods sa stal obeťou prehnaného tréningu, kedy ide školám predovšetkým o úspechy v univerzitných súbojoch, namiesto toho, aby rozvíjali atlétov s ohľadom na budúcnosť. Následky tak nedali na seba dlho čakať. Perspektívny Kanaďan utrpel únavovú zlomeninu v ľavej nohe a ani po dlhej rehabilitácii sa už nedokázal vrátiť na úroveň spred zranenia.

Na univerzite študoval angličtinu, ale po promóciách nevedel, čo so sebou. „Nikdy som nad tým nepremýšľal, pretože som predpokladal, že sa budem živiť behaním,“ povedal v jednom z rozhovor Woods, ktorý tak namiesto profesionálnej kariéry atléta začal pracovať v obchode s bežeckou obuvou. „Celá moja osobnosť bola postavená behaní, takže som dlhé noci len ležal v posteli a premietal si, kde som urobil chybu,“ opisoval ďalej najnáročnejšie obdobie svojho života.

K cyklistike sa dostal vďaka otcovi, ktorý mu neustále básnil o tom, ako vďaka pravidelným výletom na bicykli zhodil niekoľko kilogramov. Začal preto jazdiť aj on, obchádzal amatérske preteky a všetko už potom nabralo rýchly spád. Jeho bicykel mal spočiatku na míle ďaleko od vyladených pretekárskych špeciálov, mal hrôzostrašný posed a navyše mu chýbala akákoľvek technika. Ostatných však ohromoval svojou vytrvalosťou a navyše postava bývalého bežca mu dávala obrovskú výhodu v kopcoch.

Keď mal 26 rokov, absolvoval prvé kanadské etapové preteky a o rok neskôr sa už nominoval na majstrovstvá sveta. Pod krídla si ho vzal americký Cannondale, s ktorým v roku 2017 objavil svoje prvé Giro a Vuletu. O ďalšie dva roky bol ako 32-ročný s prehľadom najstarší debutant na Tour de France, kde dokonca vlani vyhral 9. etapu, konkrétne na Puy de Dome.

Po piatku je už aj trojnásobný víťaz Vuelty, a tak je si len ťažké predstaviť, že nie je to tak dávno, čo pôsobil v pelotóne ako exotické zjavenie. Tým je však aj dnes. Veď hoci už o pár týždňov oslávi 38. narodeniny, namiesto odchodu do cyklistického dôchodku sníva o etapovom triumfe na Gire, aby tak mohol skompletizovať zbierku triumfov všetkých troch Grand Tour.

Nevšedný príbeh útleho Kanaďana: Predával tenisky a bol za exota, dnes ukazuje súperom chrbát

Výber pre vás