Šport24.sk

V prípade 48-ročného rodáka zo škótskeho Edinburgu sa doktori zhodli, že nádej na uzdravenie prakticky neexistuje. „Možno to pôsobí neprirodzene, ale to je život. Všetci sme sa narodili a všetci raz zomrieme. Je tú súčasť procesu. Často si pripomínam, aké mám vôbec šťastie, že existujú lieky, ktoré mi môžu život predĺžiť,“ snaží sa na celú vec pozerať s nadhľadom Chris Hoy.

Vzápätí však jedným dychom dodáva: „Uznávam, jedna veta, jedno spojenie niekoľkých slov a rozpadol sa mi celý svet,“ narážal jeden z najúspešnejších dráhových cyklistov v histórii na krutú diagnózu, ktorú sa dozvedel vlani v septembri.

To, že bojuje rakovinou, prezradil už vo februári s tým, že liečba postupuje podľa plánu. V skutočnosti však len nechcel priznať, o akú vážnu chorobu ide. Celé sa to pritom začalo nevinnou bolesťou v ramene. „Išiel som na kontrolu a myslel som si, že mi doktor odporučí nezdvíhať ťažké váhy, že už mám vek na to, aby som si rameno trochu šetril,“ vrátil sa myšlienkami rok dozadu Hoy. Namiesto toho mu však ošetrujúci lekár s vážnou tvárou a sestrička so slzami v očiach oznámili, že má nádor v ramene.

Druhý sken odhalil primárnu rakovinu prostaty, ktorá metastázovala do kostí – do ramena, panvy, rebier i chrbtice. Navyše, v neliečiteľnom štvrtom štádiu. Niekdajší cyklistický šampión sa však nepoložil a náročné obdobie zvláda s hrdinským optimizmom. „V týchto dňoch sa môžete zo správ dozvedieť veľa vecí o mojom zdraví. Chcem vás však uistiť, že sa cítim fit, silný a pozitívny. Som ohromený všetkou láskou a podporou, ktorú mojej rodine a mne prejavujete. Ideme ďalej,“ napísal k snímke na Instagrame, na ktorej je s televíznym tímom BBC, kde pôsobí ako expert.

A kto vlastne je Chris Hoy? Jeho meno možno mnohým športovým fanúšikom veľa nepovie, no fakt, že má doma šesť zlatých a jednu striebornú olympijskú medailu, hovorí za všetko. Taktiež je 11-násobným majstrom sveta. 

Začínal podobne ako množstvo ďalších cyklistov na bicykli BMX. Dôvod? „Mal som asi šesť rokov, keď som si obľúbil film E.T. – Mimozemšťan. Deti v ňom jazdili na horských bicykloch a ja som jeden takých chcel. Obťažoval som rodičov dovtedy, kým mi ho za päť libier nekúpili,“ spomínal v jednom z rozhovorov.

Keď mal sedemnásť, prešiel z bikrosu na dráhu, kde rýchlo dobýval svet a už na OH 2000 v Sydney získal striebro. O štyri roky šiel do do Atén ako najväčší favorit, pričom ho nezastavila ani nehoda pred pretekmi, keď sa pri ceste mestom vyhýbal autobusu a spadol tvrdo na asfalt. Doudieraný prekonal svetový rekord a získal prvé olympijské zlato. Na ďalšej olympiáde v Pekingu pridal ďalšie tri a na OH v Londýne potom dve. Aktívnu kariéru ukončil ako 37-ročný.

Pre veľkú Britániu je doslova športovým pokladom. Po olympijských hrách v Pekingu sa stal v krajine Športovcom roka, pričom zdolal napríklad i hviezdneho pilota formuly 1 Lewisa Hamiltona a kráľovná Alžbeta II. mu udelila titul Sir. V škótskom Glasgow po ňom už pred desiatimi rokmi pomenovali národný velodrom.

V súvislosti s jeho krutou diagnózou vyznieva ako krutý vtip historka z roku 2011, kedy mal už 35 rokov a vyzeralo to tak, že na dráhe zostane navždy. Vtedy o svojej dlhovekosti prehlásil: „Nastane doba, kedy si ani nebudete kupovať zelené banány, pretože si nebudete istý, že sa dožijete, kým dozrejú.“ Poznámka, ktorá vtedy medzi inými slovami zanikla, je dnes až pochmúrne výstižná...

Dojímavý príbeh umierajúceho šampióna: Nekupujem si zelené banány. Možno nedožijem, kým dozrejú

Výber pre vás