Attila Végh patrí k najúspešnejším slovenských MMA zápasníkov všetkých čias. Počas svojej profesionálnej kariéry si v klietke vybojoval 32 triumfov. Za najväčší sa považuje zisk majstrovského titulu v organizácii Bellator z roku 2013. Táto organizácia je druhá najprestížnejšia na svete. Ako sme už spomínali, v novembri ho čaká najprestížnejší zápas v histórii slovenskej a českej MMA scény. Ako sám priznal, pre víťazstvo s Vémolom urobí všetko. Redaktor Šport24.sk si vyskúšal na vlastnej koži, čím si musí „Pumukli“ počas prípravy prejsť. Attila si pre neho pripravil tréning na mieru.
Po príchode do gymu v Trnave som sa s našou legendou zvítal. Povedal, že nebudeme strácať čas a ideme na to. Nech som do piatich minút prezlečený a čakáme sa pri klietke. Pred začiatkom tréningu mi Attila vysvetlil, čo ma čaká a neminie a že si pre mňa pripravil hodinový tréning. Na moje šťastie mi oznámil, že to bude bez sparingu (priamy fyzický kontakt jeden na jedného).
Začali sme rozcvičkou, ktorá trvala zhruba 20 minút. Môžem povedať, že i keď som na fyzickú záťaž zvyknutý, už samotná rozcvička dala zabrať. Pokračovali sme v technike boxu, kde sme si s Attilom prešli techniku základných úderov a správneho postavenia. Nadviazali sme na to kondičné cvičenia s činkami a medicimbalom, ktoré pravidelne robia počas tréningu všetci MMA zápasníci. Išiel som niekoľko cvikov za sebou v jednej sérii a kyslík sa mi míňal čoraz rýchlejšie. Attila ma však so širokým úsmevom celý čas zdravo hecoval. „Poďme, mákáme, musíš vydržať, veď to je nič,“ kričal. Priebežne stíhal hodnotiť aj to, ako si počínam. „Dobre ti to zatiaľ ide, si čiperný chlapec, máš v sebe niečo,“ povedal.
Keď sa tréning chýlil ku koncu a so silami som bol na konci, Attila si to zdá sa začal užívať ešte viac. Moja prestávka medzi sériami spočívala v tom, že som v kliku na pästiach zhruba minútu mal na vydýchanie. Avšak Pumukli ma pri tom za odmenu kopal do brucha a aj si na mňa sadol.
Po tejto strastiplnej ceste tréningom s Véghom som si myslel, že je koniec, avšak opäť som sa mýlil. Na záver si pre mňa pripravil ešte jednu „chuťovečku“, a to špeciálny bicykel, kde sa okrem nôh zapájajú aj ruky. Musel som absolvovať štyri série opäť v plnom nasadení. Tam som si už skutočne siahol na dno svojich síl a dokonca som miestami videl aj hviezdičky pred očami.
Keď bolo po všetkom, tak som dobrých päť minút ležal na podlahe gymu a spamätával sa. S Attilom sme si potom športovo podali ruky a do očí som mu povedal, že klobúk dole pred tvrdou drinou, ktorú musia zápasníci počas tréningov absolvovať. A to sme nemali ani sparing.
