Neanalyzujú súperov

Každý, kto sleduje tenis dlhšie a do hĺbky, si pamätá na éru tzv. veľkej štvorky, ktorú tvorili Roger Federer, Rafael Nadal, Novak Djokovič a Andy Murray. Od roku 2004 si podmanili kurty na najväčších turnajoch sveta a tenis prežíval zlatú éru. Murray síce na dlhý čas vypadol kvôli zraneniu, zvyšní traja však naďalej odolávajú mladej generácii a získavajú tituly na grandslamoch.

„Najväčší dôvod, prečo najstaršia generácia dominuje pred tou, ktorá má teraz 25 až 30 rokov, je, že nastupujúca generácia zaspala dobu. Tí mladší chceli hrať tenis na krásu podľa Federera, ale neanalyzujú hry súperov. Nehrajú to, čo platí na súperov, ale to, čo oni chcú hrať. Bohužiaľ, nevedia tým pádom zdolávať určité typy hráčov, a keď prídu na grandslam, stretnú sa tam s rôznymi štýlami hry a nevedia sa dostať ďalej. Generácia Federera, Nadala či Djokoviča vie veľmi dobre analyzovať súperov a využívať ich slabiny a menšie zaváhania,“ hovorí pre Šport24.sk bývalý slovenský tenista Dominik Hrbatý, ktorý pridal aj konkrétny príklad:

„Mám skúsenosť s Radkom Štěpánkom - trénerom Grigora Dimitrova. Radek ako prvé povedal: ty vole, ten chalan nevie vôbec analyzovať hru. A to hovoríme o hráčovi, ktorý bol v top desiatke na svete. Generácia mladších hráčov sa nenaučila určité veci, chcú hrať tenis podľa seba, ako im to vyhovuje.“

Dominik Hrbatý.
Zdroj: tasr

Ako nepripravení na skúšku v škole

Ako Hrbatý podotkol, tenis nie je len o fyzickej pripravenosti. Mladá generácia ju síce môže mať na vysokej úrovni, na úspech na veľkých turnajoch je dôležitá aj mentálna stránka: príprava na zápasy, vizualizácie situácií v zápasoch a spomínané analyzovanie hry.

„Analýza hry nie je len o tom, že tenista príde na kurt, odohrá zápas a počas zápasu si všimne, že súperovi ide niečo z hry slabšie. Starší tenisti sa pripravujú v hlave už pred zápasmi. Federer povedal, že tenisový zápas sa začína už dávno predtým, ako nastúpite na kurt. Je to ako so skúškou v škole. Keď idete na skúšku a neviete, aké otázky môžete očakávať, už je neskoro. Prípravu treba robiť dni a týždne pred zápasom a zápas je len výsledok celej prípravy. Najlepší tenisti sa toto analyzovanie učili, keď mali 17-18 rokov. Naučiť sa to v 25 rokoch, resp. neskôr, je veľmi ťažké. Prakticky sa to vtedy málokedy dá, pretože tenisti sú už na niečo zvyknutí a neveria tomu. Analyzovanie sa učí dlhodobo, a tak, ako človek dýcha, toto je rovnako dôležitá časť tenisovej prípravy,“ vysvetľuje Hrbatý.

Mladí tenisti podľa neho nie sú ochotní obetovať čas mentálnej príprave. „Večer pred zápasom, niekedy aj dva dni sa človek sústreďuje a v hlave si premieta možné situácie, čo sa môže stať počas zápasu, čo by urobil v určitých situáciách. Keď sa to stane v zápase, nie je tým zaskočený, vie na to reagovať a vo väčšine prípadov správne, keďže si tie situácie vizualizoval v hlave. Hráči mladšej generácie toto nie sú ochotní robiť. Poviete im, aby si išli prejsť zajtrajší zápas, odpoveď znie: teraz sa mi nechce, urobme to večer. Na večeri sa ich opýtate: tak ako to bude zajtra? Odpoveď: teraz večeriam, chcem mať pokoj od tenisu, preberieme to neskôr. Zrazu je ráno pred zápasom a čo si už vtedy človek zapamätá? Je to presne ako keď chce človek áčko zo skúšky, ale učí sa až tridsať minút pred ňou.“

Novak Djokovič a Roger Federer po tohtoročnom finále Wimbledonu.
Novak Djokovič a Roger Federer po tohtoročnom finále Wimbledonu.
Zdroj: getty images

Mali byť lepší, sú o niekoľko krokov pozadu

Výsledky mladých hráčov nie sú dobrou vizitkou pre túto generáciu ani podľa tenisovej legendy Borisa Beckera, ktorý sa k nej už viackrát kriticky vyjadril. „Reči o tom, že sú ostatní príliš dobrí, neberiem. Skôr by sme sa mali zaoberať kvalitou a prístupom hráčov mladších ako 28 rokov, pretože toto nedáva zmysel. Mám veľký rešpekt k Rogerovi, Rafovi a Novakovi, ale mladí hráči by sa mali ukázať. Samozrejme, spomínaná trojica raz bude príliš stará, ale človek chce vidieť preberanie pochodne v dobe, keď sú na vrchole,“ vyhlásil Becker.

Nemec otvorene skritizoval mentalitu a psychiku mladých hráčov a povedal, že „ich problém nie je vo forhende, ani v kondícii. Rozdiel medzi víťazstvom a prehrou robí mentalita.“

Mentálna príprava na zápas stojí ďalšiu hodinu z dňa navyše, ktorú mladí tenisti podľa Hrbatého nechcú po 4-5 hodinách tréningu denne obetovať. Aj to pomáha starším hráčom naďalej dominovať. „Tento čas už mladí tenisti nie sú ochotní investovať, pretože chcú mať osobné voľno, chcú sa hrať na počítačoch, chcú ísť na diskotéku, alebo sa len tak zabaviť von. Nemajú vôľu obetovať tenisu extra čas na prípravu, preto táto generácia zaspala dobu. Zhodou okolností to vyšlo tak, že staršia generácia je extrémne dobrá a výnimočná, kombinácia týchto faktorov im dáva tenisovú nesmrteľnosť a dlhovekosť. Generácie predtým ju nemali, pretože vždy prišla nová generácia, ktorá bola v niečom lepšia. Tu sme sa stali svedkami toho, že generácia, ktorá mala byť lepšia, je o niekoľko krokov pozadu. Celá tenisová generácia akoby vypadla, a tak sa starší tenisti držia na vrchole. Sú výnimoční, ale aj majú šťastie, že po nich neprišla lepšia generácia, čo ich robí ešte výnimočnejšími,“ tvrdí Hrbatý.

"Je to presne prípad, keď chce človek áčko zo skúšky, ale učí sa až tridsať minút pred ňou.“
Dominik Hrbatý

Sociálne siete nie sú problém

Bývalý slovenský tenista však nevidí problém v mobiloch či sociálnych sieťach, za ktoré je mladá generácia často kritizovaná. „Trávia viac času na mobile, ale je taká generácia, ja to neodsudzujem. My sme vyrastali na niečom inom, oni zase na niečom inom. Skôr ide o problém vlastnej vôle a sebadisciplíny. Človek môže tráviť čas pri iných veciach. Deň má 24 hodín, z toho tenista v priemere prespí osem a trénuje približne päť až šesť. Zostáva mu desať hodín života, ktoré môže tráviť, ako chce. K desiatim hodinám by si mal nájsť ešte dve hodiny na mentálnu prípravu, ktorá súvisí s tenisom. Keby strávil osem hodín denne na sociálnej sieti, bude mať voči tomu odpor. My sme neboli zvyknutí byť na sociálnych sieťach, ale je to normálna vec. My sme čítali knihy alebo hrali gameboy, oni trávia čas na sociálnych sieťach. Skôr by som to nazval problémom pohodlnosti. Mladší tenisti nechcú a nemajú chuť urobiť niečo extra, aby boli najlepší na svete. Odtrénujú si svoje, aby niekto nemohol niečo povedať, a tým to pre nich hasne,“ povedal Hrbatý.

Dominancia najstaršej tenisovej generácie podľa neho ešte pár rokov potrvá, vymenoval však viacerých mladých tenistov, ktorí sa už teraz ukazujú v dobrom svetle. „Ako príklad spomeniem Tsitsipasa, Auger-Alliasima, Shapovalova, Thiema, Tiafoa a kopu iných. Táto generácia je trochu iná, je lepšia ako generácia od 25 do 30 rokov, o ktorej som hovoril. Záleží len na nich, ako rýchlo sa dokážu zlepšovať. Tipujem to však na dva, tri, možno štyri roky, kým sa vyrovnajú tej najstaršej generácii. Keď ich začnú zdolávať, postupne sa to úplne prevalí k tomu, že táto mladšia generácia začne starších valcovať a starší na základe toho skončia,“ dodal Hrbatý na záver.