Venuje sa aktuálnym témam, najradšej však hokeju, futbalu a motoristickým športom. 

Peter Marko

Ste Belindin priateľ a zároveň aj kondičný tréner. Ako by ste zhodnotili jej prvé zápasy po niekoľkomesačnej prestávke spôsobenej koronavírusom?

- Ide to od zápasu k zápasu lepšie. Prvý duel v pondelok s Annou Karolínou Schmiedlovou bol skvelý, ale po troch mesiacoch bolo na začiatku cítiť, že to bolo miestami opatrné a neisté. Belinda sa však do toho postupne dostala a vydržala kondične. V piatok proti Tereze Mihalíkovej bolo vidieť, že sa neustále zlepšuje, hoci netrénujeme tak ako v turnajovom období. Myslím si však, že nestratila nič.

V akom režime ste fungovali, keďže neboli žiadne turnaje?

- Doma sme si spravili plán. Neprestávali sme trénovať a udržiavali sme sa kondične. Keď nehráte, je dôležité, aby ste sa hýbali. Po príchode na Slovensko sme si tri dni oddýchli. Dva týždne sme nemali kam ísť, výhoda bola to, že sme boli v dome, ale mali sme normálny režim. Ráno, keď boli ešte ulice prázdne, sme si šli zabehať a potom sme mali silový tréning. Trénovali sme dvakrát denne a keď sa opatrenia uvoľnili, tak sme sa dostali aj do ulíc. Začali sme trochu s tenisom, ale podstatné z toho celého bolo to, že sme mali režim, ktorého sme sa držali.

Museli ste Belindu do trénovania nútiť, hoci sa nemohlo hrať ani trénovať?&nbsp;

- Vôbec, na nej je skvelé to, že v tomto smere ju do ničoho netreba nútiť. Je to človek, ktorý chce a ide sa za tým. Ani raz som jej nemusel povedať, aby pridala, skôr naopak, aby trochu zvoľnila.&nbsp;

Ste spolu prakticky 24 hodín. Neliezete si niekedy tak trochu na nervy?

- To nie, sám som z toho prekvapený, ale jednoducho to vieme oddeliť. Aj preto nám to tak skvelo funguje, že keď treba robiť, tak robíme a keď sme priatelia, tak sme priatelia.&nbsp;

Čím vás tak najviac očarila?

- Asi svojou vôľou a vytrvalosťou, že si ide za svojím. Je na nej vidieť, že je to vyslovene top športovec. Keď sa zahryzne do niečoho, tak sa nepustí a spraví to, čo jej poviete. V tom prípade aj prídu očakávané výsledky.&nbsp;

Skočíte si, takpovediac, niekedy do vlasov?

- Ja si myslím, že ani nie. My si vždy povieme všetko na rovinu v súkromí. Nemáme sa prečo hádať, lebo máme spoločné záujmy a stále sa bavíme o športe. Ak treba niečo povedať po zápasoch, tak jej to poviem, nechodím Belinde za zadkom. V tom sa jej nebojím. Každý z nás si dokáže uznať, že raz má pravdu jeden a inokedy druhý.&nbsp;

Do konca júla nie sú na programe žiadne veľké turnaje. Mala by táto sezóna vôbec pokračovať?

- Hráči sú zdraví a bolo by to super, ale neviem si to predstaviť. Tí najlepší sa do toho príliš nehrnú, ale zase ani takáto zmena niekedy nezaškodí. Nech si aj dievčatá uvedomia, že si musia pozbierať loptičky. Aspoň uvidia, aké vymoženosti majú na turnajoch. Všetko zlé je na niečo dobré.&nbsp;

Hromkovič sa dlhé roky profesionálne venoval futbalu, hrával dokonca aj za bratislavský Inter. Súčasnú situáciu víta aj preto, že by si chcel dokončiť univerzitu. „Študujem trénerskú špecializáciu na futbal. Je to náročnejšie, ale verím, že to dobojujem. V škole mi zatiaľ problémy nerobili,“ prezradil a dodal, že futbal si naposledy súťažne zahral v minulej sezóne za Dunajskú Lužnú.&nbsp;