Cibulková o najťažších chvíľach v živote: V Česku mi hovorili, že som malá, že mňa nič nebude

Cibulkovú na rovinu ako ju v Česku odpisovali: Hovorili mi, že som malá, že zo mňa nič nebude

Cibulková na rovinu ako ju v Česku odpisovali: Hovorili mi, že som malá, že zo mňa nič nebude

Venuje sa aktuálnym športovým témam, špecializuje sa na futbal, tenis a bojové športy.

Ľubomír Mravec

Dominika, stali ste sa najúspešnejšou slovenskou tenistkou v&nbsp;histórii. Poďme však k&nbsp;vašim začiatkom. Kedy ste začínali s&nbsp;tenisom? &nbsp; Začala som približne v&nbsp;siedmych, alebo ôsmych rokoch. Neviem to úplne presne. Ocino Lukáša Lacka vtedy u&nbsp;nás na sídlisku v Piešťanoch robil nábor detí a&nbsp;zavolal rodičom, či by som to nechcela skúsiť. Bolo to cez prázdniny, tento tenisový kurz som vyskúšala a&nbsp;odvtedy som s&nbsp;tým vlastne neprestala.

Cibulková skúšala aj plávanie a vodné lyžovanie

Skúšali ste aj iné športy ako tenis? &nbsp; Robila som skutočne veľa športov, keď som bola malá. Bolo to najmä tým, že tatino bol športovec. Dávali ma na rôzne športové krúžky cez plávanie až gymnastiku. Bavilo ma aj vodné lyžovanie, pretože tatino bol aj trénerom v Grécku. Ja som tam s&nbsp;ním ako malinká chodila a&nbsp;veľmi ma to bavilo. Až tenis ma ale popravde doslova chytil. Vybrala som si ho teda a&nbsp;vďaka Bohu za to.

Chceli mať rodičia vždy z&nbsp;vás tenistku, alebo uvažovali v&nbsp;tých úplných začiatkoch aj nad iným športom? &nbsp; Nebolo to vôbec tak, že teraz silou mocou chceme mať z&nbsp;Dominiky tenistku. Videli, že ma to veľmi baví a&nbsp;podporovali ma v&nbsp;tom. Aj keď vždy všetci hovorili, tréneri a&nbsp;ľudia okolo, že som malá a&nbsp;nemôžem nikdy nič dosiahnuť, tak nejakým spôsobom videli vo mne tú túžbu, že ma to baví a&nbsp;napĺňa. Práve preto ma podporovali. Ak by ste im ale v&nbsp;tom čase povedali, že sa dostanem do prvej stovky, tak to by odpadli a&nbsp;strašne chceli. Nešli jednoducho do toho s&nbsp;tým zámerom, že bude z&nbsp;Dominiky raz top tenistka. Nasledovali skôr intuíciu, že ma to baví a&nbsp;podporovali ma.

Cibulková: tréneri mi na Slovensku neverili 

Ako ste povedali, vaše širšie okolie vám príliš neverilo, že sa raz môžete stať veľkou tenistkou najmä vzhľadom nízkemu vzrastu. Ako ste sa s&nbsp;tým vyrovnávali? &nbsp; Presne preto aj moji rodičia, keď som mala 11 rokov ma poslali do Čiech, kde som išla trénovať do Rožnova pod Radhoštěm, kde som vlastne žila celý jeden rok a&nbsp;aj som tam chodila do školy. Tam nám bol odporúčaný jeden tréner, ktorý povedal, že ma bude trénovať. Tu sme vtedy nemohli nájsť žiadneho trénera, ktorý by sa mi venoval. Veľa ich bola takých, že veď Dominika je malá a&nbsp;nikdy nič nedosiahne. Všetci to tu tak brali, že nič zo mňa nebude a&nbsp;hádzali rukou.

Čo sa však zmenilo po roku po návrate na Slovensko? &nbsp; V&nbsp;Česku mi bolo smutno, veď som mala len 11 rokov. Rodičia vedeli, že tam to už nebude dobré a&nbsp;presťahovali sme sa rovno do Bratislavy. Tu už mi postupne našli trénerov a&nbsp;začali sme hrávať.

<a rel="noopener" href="https://sport24.pluska.sk/gal/tenis/ostatne/cibulkova-exkluzivne-o-tazkych-zaciatkoch-a-detstve-nikto-mi-tu-neveril-a-treneri-mavali-rukou" target="_blank">TU si pozrite, ako vyzerala Dominika Cibulková v jej juniorskom veku a ako sa menila až do súčasnosti</a>

TU sTu si pozrite, ako vyzerala Cibulková v jej juniorskom veku a ako sa menila

Cibulková prekonala ťažké časy húževnatosťou

Boli pri vašich začiatkoch s&nbsp;tenisom a&nbsp;juniorskom veku aj momenty, keď sa vám nechcelo trénovať a&nbsp;išli ste na tréning aj so slzami? &nbsp; Neboli! Jasné, že sa mi nechcelo ísť na úplne každý tréning. Všetko, čo to obnášalo bolo veľmi náročné, ale keď som bola dieťa, tak ma nikdy v&nbsp;živote nenapadlo, že by som nešla na tréning. To neexistovalo. Mala som disciplínu a&nbsp;myslím si, že odmalička som bola poslušné dieťa. Dokonca som sa bála opýtať rodičov, čo som vedela, že môže skončiť zápornou odpoveďou.

Nebolo to aj kvôli rodičom, že by ste cítili voči nim určitú zodpovednosť? &nbsp; Áno, presne. Vedela som, že do toho rodičia dávajú strašne veľa energie, všetky naše úspory, ktoré do toho išli. Práve preto by som si nikdy nedovolila povedať a&nbsp;už vôbec nie urobiť, že sa mi nechce ísť na tréning. &nbsp;

Cibulková na ďalšej strane odhalila, či chcela s tenisom skončiť a aj to, kto bol jej prvý frajer

Neboli však vo vašom juniorskom veku, keď ste chceli jednoducho s&nbsp;tenisom seknúť? &nbsp; Bolo veľa momentov, kedy som prehrala zápasy. Bolo to najmä v&nbsp;začiatkoch kariéry. Keď so mala 13 či 14 rokov sme cestovali na turnaje do Brazílie či do Ameriky. Pamätám si prvú nervozitu z&nbsp;toho a&nbsp;ten tlak. Vedela som, že rodičia do toho dávajú strašne veľa a&nbsp;nechcela som ich sklamať. Bola som strašná trémistka v&nbsp;tom čase. Na tréningoch som vždy makala a&nbsp;aj som veľmi dobre hrala, ale v&nbsp;zápasoch som to nevedela ukázať. To bol taký môj problém a&nbsp;bojovala som s&nbsp;tým, že ako to zmeniť. Nebolo to ale tak, že to nechám celé tak.

Čo bolo najťažšie pre mladú Dominiku Cibulkovú ako tenistku? &nbsp; Najťažšia bola asi mentálna stránka. Nevedela som do zápasu pretaviť veci z&nbsp;tréningu do zápasu z&nbsp;toho pohľadu, že som bola trémistka. Dnes sa ňou už zaoberá množstvo rodičov a&nbsp;trénerov. Veľa športovcov s&nbsp;tým robí a&nbsp;je to populárne. Tým, že médiá a&nbsp;sociálne siete, kde sa robia s&nbsp;psychológmi rôzne podcasty sú otvorené, tak&nbsp;rodičia vedia, čo s&nbsp;deťmi robiť. Za mojich čias to bolo celkom tabu. Posledné roky mojej kariéry som už využívala mentálny koučing, ale za mojich mladších čias to nebolo. Musí to byť ale správne nastavené a&nbsp;vyvážené, aby to nebolo až na škodu.

Ovplyvnila vaša tenisová kariéra do nejakej miery vaše detstvo? &nbsp; Myslím si, že určite áno. Keď sa ma ale niekto opýta: „Dominika, vám nevadí, že ste nemali normálne detstvo?“ Absolútne nie. Vôbec nič z&nbsp;toho, čo som možno mohla zažiť. Napríklad, že keď som mala 14 rokov, tak som nešla s&nbsp;kamarátmi von. Viem, že ten život, ktorý teraz mám a&nbsp;žijem, tak je to kvôli tomu, že som bola úspešná tenistka. Ani mi to vtedy nechýbalo, že som nemohla ísť vždy s&nbsp;kamošmi von. Mala som svoje partie, ale bolo to hlavne na turnajoch a&nbsp;tam neprichádzalo do úvahy, že by tam bol alkohol alebo ponocovanie.

Na prvého frajera si Cibulková pamätá

Pamätáte si na svoju prvú pusu a&nbsp;prvého frajera? &nbsp; Samozrejme. Tým, že som žila na turnajoch, tak taký ten okruh prvých lások bol na turnajoch. Moja prvá láska bola z&nbsp;Talianska. Bol to taký malý taliansky tenista a&nbsp;volal sa Thomas Fabbiano. Nepamätám si ale presne, že či som mala 14 alebo 15 rokov. Bolo to presne prvýkrát, keď som sa zaľúbila a&nbsp;bola to prvá platonická láska.

Kedy ste s&nbsp;rodičmi alebo trénermi začali pociťovať, že z&nbsp;vás môže skutočne niečo byť? &nbsp; Je to ťažká otázka, pretože ani raz podľa mňa neprecitol taký moment, že by sme si povedali, že teraz môžem niečo dokázať. Keď som mala 19 rokov a&nbsp;dostala sa do semifinále Australian Open, tak vtedy som si povedala, že vau, pretože dovtedy som si nikdy nevedela ani predstaviť, že sa mi niečo také podarí. Možno to bolo aj tou našou slovenskou mentalitou, ktorá vás vždy ovplyvní. Ak my Slováci aj v&nbsp;iných športoch niečo pokazí a&nbsp;nevyjde to, tak je z&nbsp;toho zmorený týždeň. Ale taký Američan? Mávne rukou a&nbsp;povie si, že nabudúce to dám lepšie. Ani nemusia byť ani takí dobrí, ale viac si veria.

Cibulková na rovinu ako ju v Česku odpisovali: Hovorili mi, že som malá, že zo mňa nič nebude

Ľubomír Mravec

Výber pre vás