Letenky na cestu domov si vybavovali doslova na poslednú chvíľu, keďže dostali informáciu, že o dva-tri dni neskôr by sa už domov dostali iba s obrovskými komplikáciami, poprípade vôbec. V taiwanskom meste Taipei, kde prestupovali po prílete zo Sydney, museli stihnúť posledné lietadlo do Viedne pred zatvorením hraníc. Napokon po 49-hodinovej ceste dorazili na Slovensko.

„Celkovo sme domov cestovali viac ako dva dni, bolo to náročné. Počas celej cesty sme boli veľmi opatrní, pretože sme mali pocit, že ten koronavírus je všade okolo. Kontroly boli pedantné, v Taiwane kládli na ne asi najväčší dôraz. Letiská boli vyľudnené, zo všetkých bolo cítiť napätie," prezradila slovenská reprezentantka svoje pocity z cesty.

Keďže v Austrálii bola na sústredení od 9. januára, zažila tam aj obrovské požiare, ktoré trápili krajinu na prelome rokov.

"Prvé noci boli ako na opekačke. Kvalita vzduchu bola podľa grafov najhoršia, aká mohla byť. Neskôr boli zase záplavy, čiže to bolo z katastrofy do katastrofy. A dobre sme sa rozhodli, že sme sa rozhodli na poslednú chvíľu odísť."

Napriek všetkým okolnostiam si naša olympionička sústredenie po športovej stránke veľmi pochvaľovala.

"Bez ohľadu na celkovú situáciu to bolo veľmi kvalitné sústredenie. Na vode som odjazdila najviac hodín za posledných 5 rokov. Len ma mrzí, že asi to nebudem mať kde ukázať. Všetky preteky sa rušia. Príprava išla úplne podľa plánu, no teraz sa to stoplo. Sme v karanténe a nevieme, či nejaké preteky v tejto sezóne vôbec budú. Nad všetkým visí veľký otáznik a takisto aj nad olympiádou," povzdychla si na záver Jana Dukátová.