Je veľmi skúsený novinár, ktorý pracuje v médiách už niekoľko rokov. Venuje sa predovšetkým hokeju a lyžovaniu. Športu sa venoval aj aktívne. Futbalovo vyrastal v klube ŠK Slovan Bratislava.

Andy Smatana

Na majstrovstvách sveta, ktoré sa v súčasnosti konajú v Poľsku a Švédsku, Slovensko síce chýba, no určite ich pozorne sledujete. Kto je váš favorit na celkový triumf?

- Pred šampionátom som hovoril, že Srbsko či Egypt by mohli byť čierny kôň turnaja, no myslím si, že titul napokon skončí v rukách Švédska alebo Španielska.

Vy ste už nejaký ten piatok kapitánom našej hádzanárskej reprezentácie. Čo to pre vás znamená?

- Užívam si to, je to skvelá vec. V žiadnom klube, v ktorom som doteraz pôsobil, som kapitánom nebol. Na druhej strane to beriem športovo, veľmi to neriešim, tím si ma vybral a ja som sa stal &nbsp;nejakou spojkou medzi mužstvom a trénerom. Keď chalani niečo potrebujú, tak ja to referujem koučovi, a to isté platí naopak.

Spomínate si, v ktorom zápase ste boli kapitánom prvýkrát a koľko zápasov ste s kapitánskou pásku už odohrali?

- Ak ma pamäť neklame, tak kapitánom som od roku 2018. Prvýkrát sa tak stalo za éry trénera Jensena na sústredení v Nemecku a hrali sme prípravný zápas proti druholigovému Eisenachu. A som ním v podstate odvtedy až doteraz. Nemám to presne spočítané, ale okolo tridsať zápasov to už bude.

Čo sa týka vášho pôsobenia na klubovej úrovni, zaujímavosťou je, že pred rokom ste sa vrátili na Slovensko, konkrétne do Považskej Bystrice. Ako toto rozhodnutie hodnotíte s odstupom času, nebol to krok späť?

- Tak by som to nenazval, pretože môj návrat mal svoje dôvody. Chcel som byť viac pri rodine. Ale klamal by som, keby som povedal, že mi Gyöngyös, kde som predtým pôsobil, a vôbec celá maďarská liga nechýba. Veľakrát si na ten angažmán spomeniem.

Práve v klube B. Braun Gyöngyös ste strávili päť rokov. Keby ste to mali porovnať, na akej úrovni je hádzaná, resp. celkovo šport v Maďarsku a u nás?

- Hoci sme sa pohybovali v strede tabuľky, všetci sme boli profesionáli, čo je základný rozdiel medzi Slovenskom a Maďarskom. A rovnako na tom boli aj ostatné tímy v maďarskej lige, ktorá bola pomerne vyrovnaná. V krajine našich južných susedov fungujú hádzanárske akadémie, kluby sú dotované štátom. Jednoducho, majú vybudovaný systém a štát investuje do športu dostatok finančných prostriedkov. Poviem len príklad. Napriek tomu, že sme boli malý klub, za môjho pôsobenia sa tam vybudovala komplet regeneračná linka, teda laser, elektrika, ultrazvuk, magnetická rezonancia, okrem toho sa postavila nová tréningová hala a klub investoval ďalších 700-tisíc eur do inovácie hlavnej haly, v ktorej vymenil podlahu, klimatizáciu a osvetlenie.

Zaujímavosťou je, že popri hádzanej v súčasnosti aj pracujete? Čomu konkrétne sa venujetes?

- Keď sa mi naskytla možnosť vrátiť sa do Považskej Bystrice, kontaktoval ma môj kamarát Ľuboš Cifra, ktorý má firmu na výrobu septikov (septické fekálne tanky, pozn. red). Je to bývalý hádzanár a ponúkol mi robotu, popri ktorej sa môžem venovať aj hádzanej. Pracujem v kancelárii a venujem sa predaju nášho produktu. Keďže bývam v Piešťanoch, pendlujem medzi Piešťanmi a Považskou Bystricou. Nie je to najjednoduchšie, ale dá sa to zvládnuť.

Rozhodli ste sa pracovať aj preto, aby ste boli pripravený na život po aktívnej kariére?

- Ak mám byť úprimný, aj musím pracovať, keďže podmienky v slovenskej lige sú horšie. Zároveň som si vedomý, že roky mi pribúdajú a chcem sa naučiť niečo nové. Do Považskej Bystrice som sa teda vrátil aj z toho dôvodu, aby som popri hádzanej získal nové skúsenosti, ktoré v budúcnosti zúžitkujem.

Máte 35 rokov, už ste rozmýšľali, dokedy by ste chceli aktívnu kariéru ešte potiahnuť?

- Je zložité odpovedať na túto otázku. Zatiaľ sa cítim fit a baví ma to. Pokiaľ ma bude zdravie poslúchať, tak ešte pár rokov by som chcel potiahnuť.

Mnohí športovci ostanú po kariére v nejakej forme verní tomu, čomu sa venovali odmalička. Táto možnosť však Ďuriša neláka. „Čo sa týka trénerstva, zatiaľ takú ambíciu nemám. Každý deň tréningy, zabité víkendy, cestovanie. To by som bol na tom istom ako počas hráčskej kariéry. Ale určite sa budem stále motať okolo športu. Sme športovo založená rodina a šport milujeme,“ skonštatoval slovenský kapitán.