Máte za sebou svetový šampionát v St. Moritzi, kde ste v súťaži monobobov obsadili skvelú 12. priečku. Ako hodnotíte svoje vystúpenia?
- Som maximálne spokojná, s trénerom Milanom Jagnešákom sme urobili maximum, aby to takto vyšlo. V porovnaní so sezónou spred dvoch, či troch rokov som sa posunula o niekoľko tried vyššie. Dôkazom je napríklad aj to, že Rumunku Popescuovú som zdolala o vyše tri sekundy v porovnaní s olympiádou mládeže 2020, kde ona brala zlato a ja som bola strieborná.
Snímky z gymnastických začiatkov našej bobistky si pozrite v GALÉRII!
V súčte 4 jázd ste ale zaostali za víťaznou Laurou Nolteovou z Nemecka o takmer päť sekúnd…
- Nemyslím si že to je veľa. Baby, ktoré obsadili top pozície, jazdia omnoho dlhšie, a tým pádom majú skúseností stokrát viac ako ja. Celkovo boli rozdiely medzi jednotlivými pretekárkami dosť veľké, nebolo to len o stotinkách. V neposlednom rade, keď sa pozriem na podmienky, aké mám ja a aké majú Nemci, Američania, či Kanaďania, ani náhodou sa s nimi nemôžem porovnávať.
Čo treba urobiť, aby ste prenikli medzi absolútnu svetovú špičku?
- Ešte mi chýba pár rokov jazdenia a skúseností, no v súčasnosti vidím svoju najväčšiu rezervu v štartoch. Ale aj na to treba dozrieť, chce to čas.
Šampionátovým toboganom ste sa rútili rýchlosťou cez 140 km/h. Uvedomujete si to číslo počas jazdy?
- Vždy viem, na akej som dráhe a akou rýchlosťou sa na nej jazdí, čiže zakaždým som na to pripravená. Či idem 130 alebo 140km/h, v tom už veľký rozdiel nevidím. Nutné je, aby som bola maximálne sústredená na načasovanie a každý detail trate.
Ako to vnímajú vaši najbližší, nemajú o vás strach?
- Rodičia sa neboja, práve naopak, fandia mi a veria v moje schopnosti. Možno pri mojich bobových začiatkoch mali nejaké obavy, ale teraz už ani nie. Mama mi hovorila, že sa o mňa bála viac, keď som ako gymnastka robila salto vzad na desať centimetrov širokej kladine, ako teraz, keď sa rútim dolu korytom… (smiech)
A čo rýchlosť mimo toboganu? Máte rada rýchlu jazdu v aute?
- Ak mám byť úprimná, až pri boboch som si uvedomila, ako zbožňujem rýchlosť a adrenalín. Takže mám rada aj rýchlosť v aute, hoci to nie je až také adrenalínové, a taktiež si musím za volantom dávať pozor na pokuty.
Málokto o vás vie, že ste boli v mladosti perspektívnou gymnastkou. Prečo ste s tým sekli?
- Gymnastike som sa venovala od šiestich do 14 rokov. Bola som niekoľkonásobná majsterka SR vo svojich vekových kategóriach a povyhrávala som aj nejaké medzinárodné súťaže. Potom však prišlo vážnejšie zranenie lakťa, ktoré si vyžiadalo dve operácie, a k tomu sa pridružili nejaké nedorozumenia s trénerkou. Celkovo som sa však už v tom športe nevidela a po veľmi pekných ôsmich rokoch som mu dala zbohom.
