Jej otec bol členom tajnej východonemeckej polície Stasi a dedko bol počas vojny v SS. V 14 rokoch ju dali do sovietskej školy vo Wickersdorfe, kde sa prejavil jej talent na šprint. Napriek predkom a výchove s režimom nesúhlasila a po tom, čo jej urobili počas kariéry, nakoniec aj ušla.

Všetko sa to odohrala v roku 1984, keď sa Ines s dievčenským menom Schmidtová pripravovala s najlepšími atlétmi na olympiádu v Los Angeles. Tú nakoniec komunistické krajiny bojkotovali. Trénovali v Mexiku a medzi ňou a domácim atlétom preskočila iskra. Spolu s ním začali plánovať útek do USA. Kým prišlo na realizáciu plánu, odhalili ju a poslali naspäť domov do NDR.

Ines patrila medzi elitu šprintérok, ale nakoniec to nikam nedotiahla.
Ines patrila medzi elitu šprintérok, ale nakoniec to nikam nedotiahla.
Zdroj: Profimedia.sk

„Rozhodli sa vyradiť ma zo športu. Chirurg ma niekoľko hodín operoval. Keď som sa prebrala, mala som na bruchu veľkú jazvu. Rozrezali mi brušné svaly,“ hovorila šporintérka na 4x100 metrov pre The Times, ktorá sa dne živí písaním kníh.

So športom musela skončiť a odišla študovať na univerzitu v Jene. Zaradila sa medzi tých, ktorá odsúdili čínsky masaker na námestí Nebeského pokoja a zo školy ju vyhodili. Až v roku 1989 jej vyšiel plán utiecť. Cez Maďarsko sa dostala do Rakúska. „Chcela som to urobiť dlho, ale bolo to nebezpečné. Skryla som sa na poli a čakala, kým sa zotmie. Potom som sa plazila k hraniciam. AKO začalo svitať, zbadala som kostol, kde mi dali najesť a neskôr som sa dostala do učeneckého tábora v Munstere,“ opísala dramatické chvíle Geipelová. Svoj život na úteku riskovala len dva mesiace pred pádom Berlínskeho múru.

Geipelová sa dnes živí ako spisovateľka.
Geipelová sa dnes živí ako spisovateľka.
Zdroj: Profimedia.sk

Bývalá atlétka neporozprávala len o hrôzach režimu, ale aj o dopingu, ktorý museli športovci užívať či chceli alebo nechceli. „Každý dostával veľa tabletiek a injekcií, bola to továreň na výkonných športovcov. Obete dopingovej mašinérie dnes čelia pocitom viny porovnateľnými s tými, ktoré mali po vojne vinníci nacistických zločin a radšej  o tom mlčia,“ zaspomínala si Geipelová.