Venuje sa všetkému, čo sa v športe mihne a bol pri vzniku Šport24.sk.

Peter Odráška

Luke Littler podľa neho nie je zázračné dieťa a úroveň šípok išla v posledných rokoch tak hore, že vznikajú akadémie. A napriek tomu, že viaceré hviezdy majú viditeľnú nadváhu, museli absolvovať roky tvrdého tréningu, aby sa dostali na najvyššiu úroveň.

<strong>„V šípkach potrebujete skôr mentálnu kondíciu,“ </strong>okomentoval to Šulc a prezradil aj to, čo musí urobiť šípkar zo Slovenska, aby sa dostal medzi svetovú špičku.

<ul>
<li>Prečo sa mu nepáči nálepka „zázračné dieťa“ pre Luka Littlera</li>
<li>Čo hovorí na to, že fanúšikovia počas zápasov hlasno spievajú a kričia a prečo to je paradox</li>
<li>Či sa dá o šípkach stále hovoriť ako o krčmovom športe a prečo to je podľa neho v poriadku</li>
<li>Čo hovorí na nadváhu viacerých hviezdnych šípkarov a koľko hodín denne trénujú</li>
<li>Prečo má ako bývalý hádzanár pri šípkach nevýhodu, hoci si ľudia myslia opak</li>
<li>Čo nám závidia Česi a o koľko sú popredu v kvalite oproti Slovákom</li>
<li>Či Slovák musí odísť žiť a trénovať do zahraničia, aby dosiahol svetovú kvalitu</li>
</ul>

V rozhovore s Františkom Šulcom sa dočítate:

Nedávne majstrovstvá sveta vyhral 17-ročný Luke Littler. Favorizovali ste ho pred turnajom?

Littler bol najväčší favorit, a to aj podľa bookmakerov, predpoklady sa teda splnili. V priebehu majstrovstiev sveta sa ma túto otázku pýtali a riskol som to, tipol som si ako víťaza Van Gerwena, ktorý sa dostal do finále, to mu príliš nevyšlo. Littler počas celého turnaja predvádzal o niečo lepšiu hru ako jeho súperi.

Jediný, kto Littlera výsledkovo potrápil, bol Ryan Joyce, s ktorým vyhral najtesnejšie 4:3, v ďalších troch zápasoch vrátane finále však vyhral jednoznačne. Bolo prekvapenie, ako hladko vyhrával tieto zápasy?

Majstrovstvá sveta sú mimoriadne náročný turnaj, stačí jeden slabší deň, súperovi práve vtedy vyjde zápas a môžete skončiť v prvom kole. Littler prešiel šampionátom naozaj hladko, len v jednom zápase sa musel „pozrieť“ do posledného možného setu. Bolo to aj pre mňa také malé prekvapenie, v zásade však tým len potvrdil svoju momentálnu dominanciu.

O Littlerovi sa často hovorí ako o zázračnom dieťati šípok. Zaslúžená nálepka?

Ťažko povedať, ja nemám príliš rád slovo zázračný a hlavne nie v jeho prípade. Kolujú totiž na internete videá, na ktorých už ako 3-ročný hádže šípky na terč. Tento šport sa neskutočným spôsobom vyvíja, hlavne v posledných rokoch. Niektorí mu stále dávajú nálepku krčmového športu, ale už to zďaleka nefunguje tak, že nejaký 30-ročný chlapík od piva si začne hádzať šípky, zistí, že má na to talent a o tri-štyri roky ho uvidíme na majstrovstvách sveta.

Dnes už po celom svete vznikajú akadémie na výchovu šípkarov. Pomaly sa to posúva a bude to podobné ako v tenise v tom zmysle, že čím skôr začnete, o to väčšiu šancu máte, že aj v takom mladom veku ako Littler sa viete dostať medzi špičku.

Takže Littler je v podstate akýmsi symbolom profesionalizácie šípok?

Áno, tak nejako. Tréning je v športe základ, bez neho a bez určitého procesu to nejde a dostať sa na takú vysokú úroveň si vyžaduje veľmi dlhý proces, ktorý trvá niekoľko rokov. Hráč by musel byť veľmi výnimočný talent, aby sa v priebehu dvoch-troch rokov dostal medzi profesionálov. Väčšinou si to vyžaduje päť-šesť rokov tvrdého tréningu, preskákania si rôznych ťažkostí počas celého procesu, pod čím treba chápať vyvíjanie techniky, zlepšovanie výkonnosti, a tak ďalej. Littler začal ako veľmi malý, poznám ho z WDF turnajov, kde hrával už ako 12-ročný. Mal teda výhodu, že sa šípkam odmalička venoval, hoci treba povedať, že je u neho veľká dávka talentu.

Jedna vec je niekoho favorizovať z hľadiska momentálnej kvality, druhá niekomu fandiť. Kto je váš obľúbenec zo svetovej špičky?

Nemám jedného vyhraneného obľúbenca. Mám šípkarov, ktorí sú mi viac sympatickí, mám rád Joa Cullena, Petra Wrighta aj Garyho Andersona, ale nemám jedného favorita.

Šípky už niekoľko rokov zažívajú boom a nezdá sa, že by klesal. Kedy k nemu prišlo a čo sa vtedy zlomilo, že spomínaný boom nastal?

Treba ísť pomerne výrazne dozadu, do roku 1994, keď sa niektorí kvalitní hráči odtrhli od vtedajšej organizácie, myslím, že sa volala BDO, a vytvorili si akúsi súkromnú organizáciu, ktorá sa neskôr zmenila na dnešnú podobu PDC. Tam začali ponúkať šípky úplne iným štýlom, začali z toho robiť šou, robili veľké turnaje, ktoré boli skvelo dotované. Atmosféra, v ktorej sa turnaje konajú, je trošku paradox.

Šípky sú šport, pri ktorom je veľmi dôležitá koncentrácia. Ako ste videli v televízii, počas zápasov sa tam spieva, kričí. V podobných športoch, v ktorých je dôležitá koncentrácia, ako streľba, snooker či tenis, majú diváci zakázané vydať čo i len hlások. V šípkach to ponechali, čo asi urobili dobrú vec a hráči sa s tým musia vysporiadať. Všetky tieto komponenty spolu vytvárajú popularitu tohto športu, ktorá rastie. Základom je PDC, ktorá tento šport začala neskutočným spôsobom propagovať v televízii, nahádzala do toho veľké peniaze.

Zažíva šípkarský boom aj Slovensko? Aký je u nás záujem o tento šport v posledných rokoch?

Ani my nie sme výnimka, aj u nás šípky neskutočne rastú. Pred 6-7 rokmi sa celoslovenských turnajov zúčastňovalo 70-80 hráčov, na posledných majstrovstvách Slovenska sme mali 620 účastníkov. Budúci víkend sú na pláne práve majstrovstvá Slovenska a trochu sa bojím, koľko tam príde hráčov a či to organizačne zvládneme. (smiech)

Vzhľadom na to, že sa v šípkach dnes točia veľké peniaze a tento šport sa profesionalizuje, dá sa o nich ešte stále hovoriť ako o krčmovom športe?

V tejto súvislosti sa o šípkach vždy bude rozprávať, každý z nás pozná klasický pub, v ktorom je terč a hráči pri pivku si hádžu. Toto zo šípok nikdy nevymizne, stále to tam bude a ja si myslím, že to nie je zlé, patrí to svojím spôsobom k tomu. To je jedna časť tohto športu, potom je druhá časť, ktorú vidíme v televízii. Tí hráči možno nevyzerajú ako úplní atléti, no všetci, ktorí sa dostali na tú úroveň, absolvovali roky dennodenného niekoľkohodinového tréningu. Z tohto hľadiska je to šport ako každý iný, bez poctivého tréningu sa na najvyššiu úroveň nedostanete.

Hráči na najvyššej úrovni už toľko netrénujú. Avšak najmä v začiatkoch, kým sa dostanú na profesionálnu úroveň, mnohokrát ide o päť až šesť hodín tréningu denne.

Keď sme s manželkou sledovali šípky, podotkla práve to, že viacerí šípkari majú nadváhu a nevyzerajú príliš ako športovci, no evidentne im to pri hre nevadí. Fyzická kondícia teda nehrá až takú významnú úlohu?

Povedal by som, že pri šípkach ide o iný typ kondície, ako sa bežne bavíme pri športoch ako beh na dlhé trate či hokej. V šípkach potrebujete skôr mentálnu kondíciu. Keď sledujete zápasy, vidíte, že hráči nie sú pod veľkou fyzickou záťažou, stoja a hádžu na terč. Skôr sa teda bavíme o mentálnej kondícii, ktorá znamená vedieť sa dlho sústrediť. Tento šport nie je taký akčný, čo sa týka pohybu, s tým súvisia aj postavy mnohých šípkarov. Keďže si však všetci prešli spomínanými tréningovými fázami, počas ktorých trénovali denne dlhé hodiny, sú zvyknutí ustáť aj dvojhodinový zápas.

Keď sme sa na nový rok stretli s rodinou, vytvorila sa skupinka, ktorá sledovala napínavé zápasy majstrovstiev sveta v šípkach v televízii. Zaujímajú ľudí na Slovensku šípky ako fanúšikov?

Pracujeme na tom. Na celoslovenských súťažiach sa snažíme dbať na marketing, v miestach konania máme vždy billboardy, aby sme pozvali fanúšikov. Je to beh na dlhé trate, šípky nie sú na Slovensku úplne tradičný šport. Dá sa však povedať, že ľudia v mestách, v ktorých hrávame, nechodia síce v závratných počtoch, no aj bežní obyvatelia sa prídu pozrieť na finálové zápasy. Dúfam, že raz v budúcnosti sa na finálové turnaje celoslovenských turnajov príde pozrieť aspoň päťsto fanúšikov šípok. Momentálne nám fanúšikov tvoria hráči, keďže účasť na turnajoch je veľká a hráči zostávajú často na turnajoch až do konca. Kulisa na finálových zápasoch slovenských pohárov je skvelá.

Ako to bolo cez vianočné sviatky u vás doma? Dostali šípky prednosť namiesto vianočných filmov a rozprávok?

Vianoce sme trávili mimo Slovenska v teplých krajinách. Kvôli časovému posunu som stíhal sledovať len niektoré zápasy. Keď sme si večer išli niekde sadnúť, veľakrát sme si na telefóne zapli do pozadia šípky. Myslím, že nie sme výnimkou, pre stále viac a viac ľudí sú Vianoce takpovediac v štýle „šípky a Santa Claus“. Veľa ľudí už vianočné sviatky vníma týmto štýlom.

Vy ste bývalý hádzanár. Dá sa niečo z hádzanej využiť v šípkach, napríklad pri hodoch?

Hod je diametrálne odlišný v hádzanej ako v šípkach. V hádzanej používate prakticky celé rameno, v šípkach zase len predlaktie. Nie je tam veľa spoločných bodov, veľa ľudí sa ma na to pýtalo, mysleli si, že mám nejakú výhodu, keďže som hral hádzanú. Skôr by som povedal, že to bola moja nevýhoda. Celý život som sa učil hádzať celým ramenom, loptu som držal veľmi silno v ruke. Šípku musíte, naopak, držať čo najjemnejšie, bol som teda skôr v nevýhode. Jediný spoločný bod je, že v hádzanej aj v šípkach hádžete rukou, takže ruku som mal z hádzanej vytrénovanú.

Ako je na tom Slovensko v porovnaní so šípkarsky najlepšími krajinami sveta v podmienkach?

Čo sa týka podmienok pre hráčov v najvyšších súťažiach, tie máme veľmi dobré vďaka partnerom a sponzorom. V tomto máme na Slovensku výhodu, napríklad, v porovnaní s okolitými krajinami a podmienky nám závidia aj krajiny, v ktorých je úroveň šípok vyššia. Nechcem nás veľmi porovnávať so šípkarskými veľmocami ako Veľká Británia či Holandsko. Z hľadiska podmienok sme na tom dobre, verím, že sa k tomu pridá aj výkonnostné hľadisko a že v blízkej budúcnosti budeme mať Slováka na majstrovstvách sveta, vtedy to bude skvelé.

Keď som pred pár rokmi robil rozhovor so slovenským hráčom snookru, na otázku, čo musí Slovák spraviť, aby bol svetovým hráčom, mi dal jasnú odpoveď: odísť zo Slovenska a trénovať, napríklad, v Anglicku. Dá sa prepracovať v šípkach medzi svetovú špičku a zároveň zostať žiť a trénovať na Slovensku?

Dať sa to dá. Klamal by som však, keby som povedal, že pre Slováka nie je výhoda, keď odíde do Anglicka, tam bude trénovať a zúčastňovať sa turnajov. Kvalita tam je vyššia a ťahala by ho teda k lepším výkonom. V takomto prípade by teda bola väčšia šanca, že by sa hráč zlepšoval a zrýchľoval svoj výkonnostný progres. Samozrejme, to všetko sa dá dosiahnuť aj zo Slovenska. Naši najlepší hráči dnes obiehajú medzinárodné turnaje, teda pokiaľ im to peňaženky dovolia, keďže šípky nielen na Slovensku, ale ani vo svete stále nie sú profesionálny šport.

Koľko šípkarov na svete sa týmto športom dokáže uživiť?

Dokážu to len tí v organizácii PDC, kde sa najlepšia, povedzme, stovka hráčov vie šípkam profesionálne venovať vďaka PDC turnajom, kde sú pekné prize money a hráči majú sponzorov. V rámci bežných klubov nikde vo svete nie sú profesionáli. Naši najlepší hráči sa však zúčastňujú medzinárodných turnajov, pretože vedia, že primárne musia získavať medzinárodné skúsenosti. Darmo ste doma najlepší hráč, prídete za hranice a vaša úroveň je nižšia.

V čom konkrétne by pre Slováka bola výhoda pôsobiť a trénovať v zahraničí?

Čo sa týka podmienok, šípky sú v tomto, dá sa povedať, jednoduchý šport. Tréning je pomerne jednotvárny. Nie je to ako v iných športoch, že chodíte behávať, do posilňovne, a tak ďalej, hoci určité partie tela je dobré udržiavať a precvičovať. Šípky nie sú jednoduchý šport na chrbát či ruku. V zásade tréning pozostáva z hádzania na terč, z trénovania doublov, triplov, zatvárania a podobne. Je jedno, či to budete robiť v Anglicku alebo na Slovensku. Z tohto hľadiska nie je rozdiel medzi Slovenskom a zahraničím. Kľúčový rozdiel je inde.

Keď si odbehnete do Anglicka, na každom turnaji nájdete štyridsať lepších hráčov, samozrejme, keď ste už na nejakej úrovni. Na Slovensku prídete na turnaj, kde nájdete dvoch-troch a zvyšok je slabší od vás. Úroveň a výkonnosť konkurencie vás vždy ťahá dopredu.

Susedné Česko malo na majstrovstvách sveta jedného hráča. Ako je na tom Slovensko v šípkach v porovnaní s Čechmi?

Ako som spomínal, z hľadiska podmienok či účasti na celoštátnych turnajoch nám Česi závidia. V kvalite sú pred nami. Nie o veľa, ale o kúsok. Majú Karla Sedláčka či Adama Gawlasa, obaja donedávna držali PDC karty, teraz o ne budú musieť bojovať, lebo o ne prišli. Ako som hovoril, bolo by fajn, keby sme aj my na Slovensku našli nejakého Sedláčka.

(smiech) To keby sme vedeli. To je veľmi ťažká otázka. Môže to byť o rok, o dva, o päť a možno bohvie, či k tomu vôbec dôjde, aj keď šípky na Slovensku idú neskutočným spôsobom hore. Verím, že z kvantity vzíde aj kvalita. Kedy to tak bude, to sa nedá povedať. To je podobné, ako keď sa Petra Sagana pýtali na Tour de France, keď bol štyrikrát druhý, že kedy už bude prvý. Na to sa nedalo odpovedať. Aj my sa snažíme vytvárať pre šípkarov čo najlepšie možné podmienky, niektorí nemajú ďaleko k takej výkonnosti, akú vidíme v televízii, posledný krok však niekedy býva najťažší. Uvidíme.

Aké bodové priemery hádžu na turnajoch najlepší Slováci?

Karel Sedláček je schopný pravidelne hádzať cez deväťdesiat bodov, bodový priemer zvyšku českej špičky sa hýbe okolo 85 bodov. Nezdá sa to veľký rozdiel 80 a 85, ale každý hráč, ktorý sa dlhodobo venuje šípkam, vám povie, že dostať sa z priemeru 80 na 85 je veľmi ťažká cesta. Nezdá sa to, ale je to dosť.

Kto patrí medzi najväčšie slovenské talenty, ktoré by mohli v budúcnosti „vystreliť“?

Pri tých talentoch sa to veľakrát aj mení. Máme tu Dominika Kočika, ktorý v dvanástich rokoch vyhral majstrovstvá Slovenska v kategórii do 18 rokov a má dokonca podpísanú zmluvu s anglickou firmou, ktorá ho určitým spôsobom podporuje. V poslednej dobe mal trochu útlm. Podrástol, čo mu taktiež mohlo narušiť techniku hodu, stále však maká ďalej. So šípkami začal skoro, ukázal dávku talentu a za tie roky už má nejaké skúsenosti. Keď vydrží, mohol by mať nábeh byť tým, kto bude profesionál. Hranica je však veľmi tenká, vieme, ako to je v živote najmä počas dospievania. Dominik však vyzerá, že ho šípky veľmi bavia, má výraznú podporu od rodičov.

V poslednej dobe nám však vyšlo viacero šikovných mladých chalanov vekovo od 18 do 22 rokov. Nechcem menovať jedného, ale je tam zopár takých, čo nám výkonnostne vystrelili. Keď pri tom vydržia, budú mať možnosti zúčastňovať sa medzinárodných turnajov, pokojne by niektorý z nich mohol vystreliť a dostať sa medzi PDC hráčov.

Česi nám závidia podmienky, v kvalite sú pred nami. Nadváha hviezd? Hlavná je mentálna kondícia

Peter Odráška

Výber pre vás

Česi nám závidia podmienky, v kvalite sú pred nami. Nadváha hviezd? Hlavná je mentálna kondícia

Peter Odráška

Súvisiace články

Reakcia hodná pol milióna: Aha, ako reagoval Littler, ked sa dozvedel o šialenej sume!

Tomu sa ani nechce veriť: Na kurtoch zdoláva súperky, mimo nich sa pasuje so zákernou pliagou!

Termín a miesto tretieho zápasu Végh - Vémola. Prečo opäť v Česku? Šéf Oktagonu vysvetľuje

Littler si žije turecký sen: Napriek prehre vo finále MS v šípkach, doživotný kebab zadarmo

Výber pre vás