V rozhovore so Zuzanou Babaríkovou sa dočítate:

Ako vyzerá jej práca dobrovoľníčky?
Nebojí sa v nemocnici nákazy koronavírusom?
Ako vyzerá momentálna situácia v nitrianskej nemocnici?
Ako vníma konšpirácie a hoaxy, ktoré o koronavíruse kolujú sociálnymi sieťami?
Ako reaguje na konšpirácie a hoaxy o pandémii?
Prečo ľudia podľa nej neveria vakcíne a či sa dá zaočkovať
Ako sa udržiava v kondícii počas pandémie?

Ako vám napadla myšlienka ísť pomáhať do prvej línie?

Fakultná nemocnica v Nitre už 18.12.2020 hľadala dobrovoľníkov, ale mužov. Keď som sa vrátila z Vianoc z Banskej Bystrice 28.12, kontaktovala som pani námestníčku a už brali aj ženy. Následne som 29.12. podpísala dobrovoľnícku zmluvu a 30.12 som nastúpila na prvú nočnú službu. Mám dve kamarátky-doktorky na Klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny (ďalej len KAIM), takže som mala už skôr informácie z prvej ruky. Vedela som, že situácia so zdravotníkmi je zlá, že sú vyčerpaní, takže mi prišlo úplne prirodzené, že keď môžem, pomôžem.

Čo je náplňou vašej práce?

“Pracujem” v covid ambulancii, to je prvý kontakt s pozitívnymi pacientmi. Mojou úlohou je ich odprevadiť na röntgen, prípadne na CT, odniesť vzorky do laboratória a odniesť potom pacienta na príjem na konkrétne oddelenie. To tvorí 90 percent mojich úloh, potom sú to občas nejaké pomocné veci ako doplniť dezinfekčné prostriedky, niečo odniesť, priniesť, dezinfikovať izbu, vypísať lepky na štítky s krvou, jednoducho čo treba.

Museli ste pred začiatkom vykonávania práce absolvovať nejaký kurz či školenie?

Prvá otázka pred podpisom zmluvy znela, či mám zdravotnícke vzdelanie. Určite sú takí ľudia viac potrební, ale berú na pomocné práce aj ľudí bez zdravotného vzdelania. Bola som poučená o bezpečnosti, ako sa obliekať a vyzliekať do ochranného odevu a išla som do boja. Mala som šťastie na kolegu dobrovoľníka, ktorý mal službu predo mnou, že ostal ešte hodinu nadčas a všetko mi vysvetlil, čo kde je a ukázal mi všetky covid oddelenia.

Ako vyzerá váš pracovný deň dobrovoľníčky?

Pracovná doba je od 6 do 18 a 18 do 6. Moju pracovnú náplň som už popísala v predošlej otázke. Mám to šťastie, že do laboratórií sa musí chodiť v čistom, takže sa musím vyzliecť z ochranného odevu a tým pádom si viem uchmatnúť chvíľu na WC a napitie sa. Zdravotníci väčšinou túto možnosť nemajú. Je úplne bežné, že dvanásť hodín nejeme.

Babaríková pomáha v nitrianskej nemocnici ako dobrovoľníčka.
Babaríková pomáha v nitrianskej nemocnici ako dobrovoľníčka.
Zdroj: azb

Prekonali ste od vypuknutia pandémie koronavírus alebo vás vírus obišiel?

Nie, teda neviem o tom.

Nebojíte sa nákazy koronavírusom, keďže ste v priamom kontakte s nakazenými?

Báť sa nebojím, ale mám rešpekt. Pokiaľ neurobím ja nejakú chybu, tak je riziko nákazy od pacienta malé. Myslím, že skôr sa nakazím v potravinách. Takže v nemocnici myslím len na to, aby som sa správne dezinfikovala.

Čím sa živíte po ukončení basketbalovej kariéry a ako stíhate skĺbiť svoju prácu s prácou dobrovoľníčky v nemocnici?

Basketbal nehrám už dlhšiu dobu, ale minulú sezónu som ešte robila asistentku pri extraligovom tíme BK UKF Junior Nitra. Živím sa ako kondičná trénerka vo fitness centre, takže ja mám teraz času habadej. (smiech) Mám však kolegov-dobrovoľníkov, ktorí chodia pondelok až piatok do zamestnania a cez víkend majú dve služby v nemocnici. Keď sa chce, tak sa dá.

Ako momentálne vyzerá situácia v Nitre? Všímate si, či ľudia dodržiavajú lockdown a jednotlivé opatrenia?

Na to vám neviem odpovedať. Ja okrem presunov do roboty, venčenia psa, ak mám čas a nákupu v najbližších potravinách raz do týždňa v podstate nikde nechodím. V meste som tento rok ešte nebola.

Ako vyzerá situácia v nitrianskej nemocnici a ako ju zvláda zdravotný personál?

Situácia je vážna, zdravotníci sú unavení, rovnako aj pomocný personál. Robia sa kadejaké záskoky, k nám chodia slúžiť aj sestry z iných oddelení, o doktoroch ani nehovorím. Myslím, že najhoršie je to ale na KAIM-e.

Ohľadom koronavírusu koluje internetom množstvo konšpirácií. Čo si o nich myslíte?

Úprimne? Myslím, že niektorí ľudia by nemali mať radšej prístup k internetu. Ale teraz vážne, treba vedieť rozlíšiť zdroj informácií, čo sa zjavne nie všetkým ľuďom darí. Snažím sa na tieto hoaxy na sociálnych sieťach nereagovať, lebo je to boj s veternými mlynmi. Radšej občas zazdieľam nejakú realitu. Všetkým popieračom a zľahčovačom by som dopriala jednu takú pernú dvanástku u nás alebo na KAIM-e, či na hocijakom inom covid oddelení.

Stretávate sa s konšpiráciami aj vo vašom okolí, či už osobnom, alebo digitálnom na sociálnych sieťach? Ako na ne reagujete?

Raz som reagovala na pána, čo pod videom z 28.12., keď čakalo asi 6-8 sanitiek naraz pred vchodom na vyloženie pacienta, neveril, že taký vchod je v nitrianskej nemocnici, lebo sa mu zdal úzky. Je pravda, že to nie je asi štandardný vchod pre sanitky, ale nie sme v štandardnej situácii. Chodia cez bočný vchod, ktorý je dosť úzky. Po vysvetlení, že je to infekčná klinika, pán zavesil fotku kliniky spredu, čo mu, samozrejme, zase nesedelo a nechcel veriť. Tak som ho pozvala, nech sa príde pozrieť do areálu na vlastné oči. To bola, myslím, moja jediná reakcia na sociálnych sieťach.

Na Slovensku sa začalo s očkovaním proti koronavírusu, no názory na vakcínu sa rôznia a sú rozpačité. Prečo podľa vás toľko ľudí neverí vakcíne a nechce sa dať zaočkovať?

Strach z neznámeho je asi prirodzený. Je to ale opäť o tom, vedieť rozlíšiť zdroj informácií, ako som už povedala v rozhovore.

Dáte sa zaočkovať proti Covidu-19?

Áno. mám už aj termín, keďže som momentálne v prvej línii. Je to podľa mňa jediný spôsob, ako sa môžeme vrátiť k normálnemu životu. A verím vedcom.

Babaríková pomáha v nitrianskej nemocnici ako dobrovoľníčka.
Babaríková pomáha v nitrianskej nemocnici ako dobrovoľníčka.
Zdroj: azb

Ako ovplyvnili vianočné sviatky priebeh pandémie? Nastal po Vianociach v nitrianskej nemocnici ešte väčší príliv pacientov s covidom?

Situácia v Nitre bola vážna skôr, keďže hľadali dobrovoľníkov už 18.12., ale myslím, že sa zhoršila po Vianociach, lebo niektorí ľudia nedodržiavali bubliny, ani iné opatrenia.

Pandémiu sprevádzajú rôzne opatrenia, ktoré sa dotkli aj športovania. Ako ich vnímate?

Som veľmi rada, že sa hrajú aspoň profi ligy, aj keď za sprísnených podmienok. Je mi síce ľúto, že mládež túto možnosť nemá, ale myslím, že je to správne riešenie. Treba vydržať, aby sme sa čo najskôr vrátili do normálu. Viem, že veľa basketbalových klubov vymýšľa rôzne online tréningy, výzvy pre hráčov, snažili sa robiť tréningy v menších skupinách, keď to ešte šlo.

Športujete aj počas pandémie? Ako sa udržujete v kondícii?

Jasné, športujem. Viac behám. Za december som si dala výzvu na 200 kilometrov, podarilo sa mi ju splniť na 221 kilometrov. Január bude slabší, lebo po dennej ani nočnej veľmi nemám energiu, ale počas voľných dní a pred nočnou si chodím zabehať, je to super psychohygiena.

Minulý rok ste robili asistentku trénera v Nitre, kde ženský basketbal skončil. Zostali ste v tomto športe aj po tejto skúsenosti?

Momentálne som asistentka pri reprezentácii do 20 rokov, uvidíme, čo bude ďalej. Basketbal je však mojou súčasťou už 25 rokov.