Keď sa bavíme o ľuďoch, tak dobrovoľníci, ktorí behajú vo fialových rovnošatách, sú angličtinou ešte ako tak vybavení. No miestni, ktorí v dejisku hier žijú a ponúkajú služby ako napríklad predavačky, čašníci, taxikári či vodiči autobusov, s nimi je v dorozumievaní komplikované.
Dám jeden príklad. Vybrali sme sa taxíkom zo slovenského domu k nástupišťu autobusov, ktoré prevážajú novinárov do všetkých športovísk. Pri ceste nám pristavila biela Kia a šofér automaticky otvoril zadný kufor. Nahádzali sme tam vaky a nasadli. Postarší pán mal už ťažkosti s anglickým pozdravom, preto celá následná komunikácia zostala len pri slovíčku "háj". 
Taxík v Pjongčangu.
Taxík v Pjongčangu.
Zdroj: Milan Hanzel
Po pár minútach sme boli na mieste, zaplatili sme a išli si pre veci do kufra. Ten sa však nedal zvonku otvoriť, preto sme požiadali vodiča, aby tak urobil zo svojho miesta. Po zadaní snáď všetkých anglických slovíčok na názov kufor, sme nechápali. Skúsili sme aj synonymá, či ručne stručne. Nezabralo.
V stave núdze vykĺzlo z kolegu fotografa tlačovej agentúry hlasné slovo: "kufóóór". Postarší, ale veľmi vitálny Kórejec okamžite zareagoval svojou rečou,usmial sa a automaticky otvoril kufor. Ešte niečo zamrmlal, usmial sa a odišiel. My sme zostali nechápavo stáť pri ceste a po pár sekundách sme sa začali smiať aj my. Raz darmo, aj po slovensky sa niekedy v ďalekom svete bez problémov dorozumiete.