V rozhovore s Timotejom Zuzulom sa dočítate:

Čo si myslí o kroku odídencov zo SLA?
Aké sú najväčšie problémy slovenského lyžovania?
Ako vyzerajú vzťahy vo vnútri asociácie?
Ovplyvňujú spory s asociáciou lyžiara?
Čo konkrétne znamená pojem „nefungujúci systém“ a ako sa prejavuje?
Čo môžu odídenci očakávať od SLA?
Prečo je podľa neho Slovensko na hanbu vo svete?
Prekvapil ho krok ministerstva, ktoré odoberie SLA štatút športového zväzu?

Ako vnímate odchod členov SLA z asociácie?

Tento problém trvá už dobrých pätnásť rokov. To, že sa taká skupina odhodlala k tomuto kroku, je zaujímavé, asi niekomu z kompetentných došlo, čo sa deje. Na ministerstve sa vystriedalo veľmi veľa ľudí za štrnásť rokov, všetci boli slepí-hluchí voči športovcom, nikomu nešlo o reprezentáciu Slovenska. Asi si niekto uvedomil a povedal si: hop, tí reprezentanti asi robia ďaleko viac pre Slovensko ako nejakí pochlebovači na športovom zväze. Z tohto pohľadu to je fajn.

Je z vášho pohľadu odchod zo SLA správnym riešením?

Nemôžem hovoriť za ostatných. Ja som z lyžiarskej asociácie som odišiel pred dvomi rokmi. Kritizoval som ju pätnásť rokov, že nie je normálne, čo robia. Hovoril som, že nemôžem byť v organizácii, ktorá ide proti športu. Možno títo ľudia, ktorí odišli, majú ten istý úmysel a to, čo sa v asociácii dialo, nebolo ani pre nich únosné. Nechcem však hovoriť za 40 percent ľudí, nebol som na žiadnom zasadnutí, nepoznám atmosféru v asociácii.

Počas aktívnej kariéry vašej dcéry Veroniky ste dlhodobo kritizovali pomery a fungovanie v slovenskom lyžovaní. Aké sú jeho najväčšie problémy?

Najväčší problém je v tom, že lyžiarska asociácia nie je schopná vytvoriť systém športovej prípravy a všetkého okolo športu, ako by to malo fungovať. Ďalšia vec je, že asociáciu riadia takí ľudia, ktorí sa s veľkým športom osobne v živote nestretli. Pokiaľ by to boli reprezentatívne typy a mali by schopných poradcov, tak dajme tomu, ale pokiaľ teda aj ľudia vo vedení mali poradcov, asi boli aj tí slabí a nedokázali urobiť v slovenskom lyžovaní takú asociáciu, akú by si lyžiari zaslúžili mať.

Vy už dva roky nepôsobíte v SLA, ale zdá sa, že sa veľa vecí v našom lyžovaní a vo vzťahoch v ňom nezmenilo. Aké sú najväčšie problémy vo vnútri asociácie?

V lyžiarskej asociácii neexistoval orgán, ktorý by mal na starosti športovú činnosť. Nebol tam nejaký športový riaditeľ, ktorý rozumie problematike lyžovania. V asociácii sú vždy tí dobrí a kvalitní športovci v menšine. Keďže je demokracia, tí slabší sa vždy spolčia a konkrétne v lyžiarskej asociácii to je tak, že idú proti tým pár reprezentantom, ktorí majú výsledky. Tých pár reprezentantov bolo vždy málo, nemali žiadnu poriadnu silu a ostatní ich vždy prehlasovali. Pán Mersich si niečím získal ľudí, ktorí mu tie hlasy dávali. Ani on, ani pán Ivanič či ďalší ľudia z predsedníctva nikdy nemali hlas od ľudí, ktorí v tomto športe robili výsledky.

Igor Vlha tvrdí, že sa Petru snažia od týchto problémov držať bokom a že to Petra nerieši. Vy ste s Veronikou tiež bojovali proti asociácii. Ovplyvňujú tieto boje a spory lyžiarku?

V našom prípade to bolo zlé. Ja som však nebol ako Igor Vlha, ktorý je doma a Petra je niekde úplne inde so svojím tímom. Ja som bol aj tréner a musel som sa starať prakticky o všetko: o financie, prípravu, ľudí v tíme aj tréning. Či Veronika chcela alebo nie, keď som bol doma, aj ona bola doma. Potom sa podarilo odísť do Francúzska, až vtedy bola Veronika mimo toho celého. Ten športovec to, samozrejme, vníma, u Petry to je však zrejme inak. Ona je mimo toho celého, vôbec sa jej to netýka a ľudia, ktorí sú s ňou, riešia úplne iné problémy a nie nejakú SLA. Petra má nad čím rozmýšľať, je v dobrom laufe, o pár dní má ďalšie preteky. Skôr sa sústredí na tréning a nerieši nejakú asociáciu ľudí, ktorí jej nesiahajú ani po päty. V tomto by teda mala byť nad vecou.

Petrin otec vyhlásil, že za jediné riešenie považuje, že SLA skončí a že ju jednoducho zrušia. Je to najlepšie riešenie, resp. aké riešenia sú potrebné spraviť na zmenu k lepšiemu?

Za celý čas, čo som pôsobil v asociácii, som si systém musel vytvárať sám. Ľuďom vo funkciách som neustále omieľal, ako by mal vyzerať ročný tréningový cyklus lyžiara, nielen po športovej, ale aj materiálnej stránke. Do dnešného dňa to tam takto absolútne nefunguje. Musia teda hlavne urobiť systém, ktorý funguje v lyžovaní. Viete, keď dostanete peniaze a nemáte dobrý systém, peniaze môžete vyhadzovať von oknom. Keď systém funguje, peniaze sa zúročia. V prvom rade teda musí byť systém, potom musia nastúpiť financie do dobre fungujúceho systému.

Ľudia mimo lyžovania zrejme nevedia, čo si majú predstaviť pod pojmom nesprávne fungujúci systém. Čo to znamená konkrétne?

Spomeniem to na príklade z našej akadémie. Máme v akadémii tri dievčatá, ktoré sú v reprezentácii a v talentovanej mládeži. Je začiatok decembra a nikto im nepovedal: dievčatá, po Petre Vlhovej ste druhá vlna, ktorá by mohla niečo znamenať vo svetovom športe, tak ideme urobiť ročný tréningový plán, ideme to nejakým spôsobom skúsiť zabezpečiť. Nikto zo SLA týmto dievčatám nepovedal, koľko dostanú financií na prípravu, do dnešného dňa v tom nemajú jasno. Je december a neviem, či tieto reprezentantky dostanú vôbec nejaké financie od nich. Potom je problém v samotnom systéme športovej prípravy od začínajúcich až po dospelých lyžiarov.

Igor Vlha prehlásil, že po odchode členov z asociácie čaká od SLA obštrukcie. Čo možno očakávať od vedenia zväzu?

Nie som úplne zainteresovaný do súčasného problému, určite sa však asi budú brániť všetkými dostupnými prostriedkami, zrejme aj súdnou cestou. Nepoznám reprezentanta so svetovými úspechmi v zjazdovom lyžovaní, ktorý by stál za súčasným vedením SLA. Keby tí ľudia mali nejakú sebareflexiu, vedeli by to. Dobrí reprezentanti nestoja za nimi, vedenie sa nespráva k reprezentantom tak, ako by sa malo a ako sa správajú ostatní predstavitelia športových zväzov vo svete. Nehovoriac o tom, že Slovensko sa stáva terčom posmechu. Potom, ako Petra Vlhová vyhrala slalomy v Levi, hovoril o Slovenskej lyžiarskej asociácii Nemec Felix Neureuther. Keď nikomu v tomto štáte nevadí, že Slovensko je na hanbu vo svete a nikomu nevadí a nedochádza, ako sa v našej krajine organizuje zjazdové lyžovanie, tak už neviem.

Zoberte si preteky Svetového pohára v Jasnej, čo vtedy spravilo vedenie SLA. My sme išli bojovať o dobré umiestnenia a títo ľudia zrušili vedenie Úseku alpských disciplín, ktoré podporovalo Petru Vlhovú, moju dcéru Veroniku a ďalších dobrých lyžiarov. Tento krok urobilo vedenie asociácie len pár dní pred pretekmi a nikomu na ministerstve toto nevadilo, že vedenie SLA ide proti reprezentácii Slovenska a proti výsledkom. Ľudia z vedenia SLA by mali odísť. K reprezentantom majú vytvorený len antagonistický vzťah a lyžiari, ktorí urobili výsledky vo svete, im dali už veľakrát najavo, že tam nemajú čo hľadať. Mali by teda odstúpiť, ale neviem, akú majú povahu a či im to dôjde, že nikto z dobrých reprezentantov ich tam nechce.

Prekvapila vás rýchla reakcia ministerstva, ktoré sa rozhodlo odobrať SLA štatút športového zväzu?

Ja som vôbec prekvapený, že niekto v tejto situácii zakročil týmto spôsobom. Dnes vláda rieši ďaleko horšie veci, ktoré doteraz žiadna vláda nemusela riešiť. Covid nie je veľká sranda, majú s tým dosť starostí. Som teda milo prekvapený, že sa našiel niekto, kto zakročil a chce riešiť šport na Slovensku.

Ako sa momentálne darí vám a vašej akadémii?

Žije partizánsky. Verím, že dôjde k takým zmenám, že dievčatá nebudú musieť lyžovať v lyžiarskej akadémii. To, čo robí akadémia, by mala robiť asociácia. Verím, že akadémia už nebude potrebná, nebude suplovať akadémiu a dievčatá budú trénovať pod vedením reprezentačných trénerov. Nebyť Dukly Banská Bystrica a akadémií, rodičia by si museli platiť trénerov, takto ich pretekárky nemusia platiť, lebo to zastrešuje akadémia a Dukla. Každý, kto počuje slovo akadémia, si myslí, že to je komerčné a lyžiari musia zaplatiť. V akadémii si však dievčatá platia len svoje priame náklady.