- V rozhovore s Paulom Kristoficom sa dočítate:
Či s rodinou v zámorí dodržiavajú slovenské tradície
Aké slovenské jedlá a nápoje obľubuje
Ako je na tom dnes so slovenským jazykom
S akými reakciami sa stretáva, keď na Slovensku začne hovoriť po slovensky
Z čoho mu je na Slovensku smutno a čo sa mu na Slovensku páči
Či Američania vedia, kto je Petra Vlhová
Aká je Mikaela Shiffrinová mimo lyžovania
Ako zmenila Shiffrinovú strata otca
Ako často sa dostanete na Slovensko mimo lyžiarskych povinností?
Navštívil som Slovensko a moju veľkú rodinu viackrát, najmä počas dospievania ako dieťa a tínedžer. Rodinu na Slovensku som však navštívil aj počas trénerskej kariéry. Niekoľkokrát sme boli v Jasnej na pretekoch Svetového pohára.
Počas detstva ste určite počúvali často slovenčinu. Dodržiavate doma nejaké slovenské tradície?
Áno, samozrejme. Rozprávam sa po slovensky s rodičmi aj so slovenskými trénermi počas pretekov Svetového pohára. Doma pokračujeme v tradičných slovenských sviatkoch s chutnými slovenskými jedlami.
Poznáte nejaké tradičné slovenské jedlá a nápoje? Chutia vám?
Áno, mám rád tradičné slovenské jedlá, moja mama je skvelá kuchárka, tak isto nimi boli obe moje staré mamy. Priznám sa, že nie je slovenské jedlo, ktoré by mi nechutilo. Na Slovensku máte skvelé pivo a chutila mi aj vaša skvelá slivovica. Moja stará mama zvykla varievať guláš s čerstvým srnčím mäsom, to bolo úžasné jedlo.
Čo je prvá vec, ktorá vám napadne, keď sa povie Slovensko?
História. História, ktorú blízka aj vzdialená rodina formovali do dnešnej podoby.
Počúvate slovenčinu, keď dnes navštívite rodičov?
S rodičmi komunikujem často, vždy so mnou hovoria po slovensky, s týmto jazykom som vyrastal. Poviem vám, že dnes rozumiem tomuto jazyku takmer na sto percent a dokážem v slovenčine viesť konverzáciu, hoci občas mám problém nájsť správne slovenské slová, keďže dnes už tak často v tomto jazyku nerozprávam. Je však veľmi pekné ovládať ďalší jazyk a najmä komunikovať s rodinou a kolegami, ktorí majú slovenčinu ako primárny jazyk. Považujem to za zdvorilé voči nim a pre mňa je to zadosťučinenie, že komunikujem v jazyku, ktorý nie je môj primárny.
Učia vaši rodičia slovenčinu vašu dcéru?
Áno, naučili moju dcérku Kylie nejaké slová, dodnes ju drží najmä slovné spojenie „červené papuče“. Kedysi ako malé dieťa mala totiž práve červené papuče.
V jednom rozhovore ste povedali, že keď prídete do Jasnej na preteky Svetového pohára, na Slovákov hovoríte po slovensky. S akými reakciami sa stretávate?
Najčastejšie sú prekvapení, potom vďační. Sú trpezliví, keď hľadám slovenské slová. (smiech)
Poznáte nejakých slovenských športovcov okrem Petry Vlhovej?
Poznám bratov Žampovcov a ich otca. Samozrejme, poznám Veroniku Velez-Zuzulovú a rodinu Petry Vlhovej.
Na Slovensku ste boli niekoľkokrát. Bolo niečo, čo sa vám obzvlášť páčilo, resp. vás prekvapilo?
Prvýkrát som bol na Slovensku v roku 1982. Samozrejme, veci boli oproti dnešku výrazne iné. Odvtedy som Slovensko navštívil viackrát. Vždy ma prekvapí, ako sa krajina a špeciálne Bratislava zmenila a rozvinula. Je pekné sledovať tradície, ktoré zostali. Je mi však smutno, keď vidím, ako sa zmenila Rača, kde rozvoj zabral svahy, kde mali kedysi moji starí rodičia vinohrad a vyrábali svoje vlastné víno. Veľmi sa mi však páčila návšteva Vysokých a Nízkych Tatier s rodinou, navštívili sme viacero jaskýň. Mám pekné spomienky aj na sledovanie motocyklových pretekov v Kopčanoch a čas strávený s mojím strýkom na poľovačke v Dubovciach. V roku 1991 som sa zúčastnil súťaže v športovej streľbe blízko Duboviec. Strieľal som hrozne, ale bol som jediný zahraničný súťažiaci. Dnes som už na tom v streľbe po mnohých tréningoch oveľa lepšie.
Petra Vlhová v minulej sezóne vyhrala veľký krištáľový glóbus. Aké boli vtedy reakcie v americkom tíme?
Keďže Mikaela Shiffrinová ho vyhrala trikrát po sebe, viem, čo si vyžaduje získať veľký glóbus a čo je to za proces. Je to obrovský úspech, ktorý vyžaduje starostlivé plánovanie, taktiku pri výbere pretekov a prípravu. Fyzicky je to pre lyžiara a lyžiarku extrémne náročné, keďže veľa pretekáte a musíte si nájsť čas na trénovanie všetkých disciplín, aby ste boli pripravení. Od pretekárov sa totiž vyžadujú špičkové výkony. Zisk veľkého glóbusu je jeden z najnáročnejších cieľov, ktoré môžete dosiahnuť.
Vedia Američania, kto je Petra Vlhová?
V rámci lyžiarskej komunity, samozrejme, áno. Alpské lyžovanie má v USA obrovskú konkurenciu v podobe amerického futbalu, basketbalu, hokeja či bejzbalu. V relatívnom ponímaní môžeme povedať, že lyžovanie a naše lyžiarske hviezdy sú menej známe v USA ako v Európe. Pre športových nadšencov v USA sú hlavným vrcholom záujmu olympijské hry. To je moment, keď je o šport v USA najväčší záujem.
Ako vyzerá spolupráca s Mikaelou Shiffrinovou? Aká je na tréningoch, ale aj mimo lyžovania a čo ju charakterizuje?
Pre mňa ako trénera je motiváciou a potešením robiť všetko možné pre športovkyňu ako Mikaela, ktorá pracuje veľmi tvrdo a do športu investuje každý aspekt svojho života. Mikaela je skutočný profesionál po všetkých stránkach. Pracuje veľmi tvrdo, s celým tímom komunikuje úprimne. Spolupráca je profesionálna, ale aj osobná.
Mikaela Shiffrinová je považovaná za jednu z najlepších lyžiarok histórie. V čom sa líši od ostatných lyžiarok? Čo ju robí výnimočnou?
Je obrovský talent, ale ešte pôsobivejšia je jej pracovná morálka. V Mikaelinom prístupe neexistuje kompromis, vyžaduje od seba dokonalosť. Neustále študuje každý prvok športu, techniku a taktiku.
Ako ju zmenila strata otca, po športovej aj ľudskej stránke?
Strata rodiča je extrémne náročná. O to ťažšie to je, ak ide o náhlu a nečakanú stratu. Opísať závažnosť tejto tragédie pre Mikaelu a jej mamu Eileen je prakticky nemožné. Proces smútenia je pre každého iný a som presvedčený, že časť smútku zo straty otca nikdy nezmizne. Minulá sezóna bola pre Mikaelu neuveriteľne ťažká a poviem to jej slovami: je to ako návrat ku športu po ťažkom zranení bez stanoveného času na zotavenie. Každodennou súčasťou je hľadanie jednoduchých radostí, energie a rutiny. Jeden deň po druhom.
Vlhová a Shiffrinová si po pretekoch často vymenia úsmevy aj objatia, občas však prídu konflikty, ako napríklad naposledy v Jasnej. Čo si o tom myslíte?
Konkurentky, ktoré idú za rovnakým cieľom, sú súťaživé, niekedy pri tom dochádza aj ku konfliktom. Samozrejme, jedna druhú rešpektuje ako profesionálnu športovkyňu, jedna druhú tlačí na ten najvyšší level za výkonmi a úspechmi.
