Šport24.sk

Šancu mala Shiffrinová v&nbsp;Kvitfjelli, kde sa cez víkend išli rýchlostné disciplíny. V&nbsp;dvoch super G skončila vždy štvrtá a&nbsp;v&nbsp;zjazde piata. I&nbsp;keď v&nbsp;nórskom stredisku nebola na stupňoch pre víťazov, tak sa postarala o&nbsp;tom, aby sa znova o&nbsp;nej hovorilo. Pre nemecký denník Bild sa vyspovedala z&nbsp;pocitov po smrti otca, ktorý umrel po páde zo strechy jej luxusného domu. „Boli časy, keď som sa už nikdy nechcela postaviť na lyže. Okrem toho som si ani nedokázala zapamätať trate,“ začala hovoriť Američanka pre Bild a&nbsp;pokračovala: „Až túto sezónu v&nbsp;Levi som si uvedomila, že si tú trať opäť vybavujem. Ten pocit som mala naposledy ešte v&nbsp;čase, keď žil môj otec.“

Po smrti otca musela už päťnásobná držiteľka veľkého krištáľového glóbusu vyhľadať pomoc psychológa. Nepomohol jej športový psychológ , keďže jej problémy boli omnoho väčšie. „Vidieť, ako môj otec v&nbsp;nemocnici umiera, bolo traumatizujúce. Je to forma posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá sa vyskytuje u&nbsp;vojnových veteránov. Táto analýza mi pomohla všetko pochopiť,“ opísala svoje stavy úspešná lyžiarka.

Shiffrinová začala so psychickými problémami bojovať a&nbsp;zvláda to rovnako dobre ako boje so súperkami na trati. „Keď mám dobrý pocit z&nbsp;tréningu, tak sa snažím zapamätať si z&nbsp;neho dva alebo tri aspekty a&nbsp;na tie sa potom sústredím. Musím sa však sústrediť na samotné lyžovanie a&nbsp;nie na výhru,“ doplnila. Zastávky svetového pohára obieha s&nbsp;mamou Eileen a&nbsp;útechou aj milovaný: „Najväčšou oporou je pre mňa aj tak priateľ Alaxander Aamodt Kilde. Keď sme spolu, stále sa smejem. Robí ma omnoho šťastnejšou.“